Pyramída naďalej bez faraóna

Slovenský rozhlas zostáva aj naďalej bez riaditeľa. Na piatkovom hlasovaní opäť raz zvíťazila ľudská ješitnosť pred záujmami tejto inštitúcie, ktorá je zjavne celkom hore nohami. A to nie len architektonicky. V obrátenej pyramíde bude bezvládie panovať minimálne do decembra. Vtedy by sa mal konať druhý pokus zvoliť jej najvyššieho generála. Otázkou zostáva, ako sa s tým vysporiada vojsko tvorené pätnástimi členmi Rozhlasovej rady.

Už v prvom kole sa jasne ukázalo, koľká bije. Voľba Rady potvrdila, že sa pravdepodobne len tak ľahko na novom kandidátovi nezhodne. Hoci mala na výber len z dvoch možností, ani jeden z kandidátov nezískal potrebných desať hlasov. Doterajšiemu dramaturgovi Ľubošovi Machajovi nepomohla ani skupinová nesympatia voči druhému kandidátovi Mariánovi Šinkovičovi. Za Šinkoviča totiž nehlasoval nikto. Machaj si z prítomných štrnástich zástupcov na svoju stranu získal ôsmich.

Ak máte teraz pochybnosti o vašich matematických schopnostiach, zabudnite na ne. Počty tu skutočne nesedia. Za koho hlasovali zvyšní siedmi, ktorí sa hlasovania zdržali? Pravdepodobne iba za ďalší chaos a anarchiu v Slovenskom rozhlase. Veď jeho hospodárska strata v tomto roku prekročila už 150 miliónov korún. V takýchto ekonomických ťažkostiach si nemôže dovoliť zostať dlho bez riaditeľa. Preto sa po neúspešných decembrových voľbách môže stať, že parlament nakoniec zmení zákon.

Je celkom jasné, že získať dvojtretinový súhlas je dosť neskutočnou víziou. Najmä v podmienkach, ktoré u nás vládnu. No v podstate sa členom rady ani nemožno čudovať. Veď kto si vezme na tričko možnosť, že zvolia neschopného riaditeľa? Najlepšie to podľa mňa vyriešil Ľubomír Guman. Ten sa voľbe nového riaditeľa radšej vyhol. Jej neúspešnosť mu tak aspoň nikto nemôže vyhadzovať na oči.

Petra Ďurove
Autorka je študentka žurnalistiky.