Novinári za život Proti umelým potratom boli pred 13 rokmi aj niektorí redaktori SME, Slovenského rozhlasu či TA3. Zmenili názor?

Od prvého novinárskeho pro-life manifestu ubehlo trinásť rokov. Novinári naprieč slovenskými redakciami sa v máji 2011 spojili pod spoločné vyhlásenie, v ktorom kritizovali mediálny propotratový naratív.

Reagovali tak na situáciu z konca januára 2011, keď Univerzitná nemocnica v Bratislave oznámila, že na všetkých svojich gynekologicko-pôrodníckych klinikách nebude viac vykonávať umelé potraty bez ohľadu na to, či si gynekológovia uplatňujú výhradu vo svedomí.

Po silnom mediálnom tlaku však nemocnica z tohto kroku ustúpila.

Štrnásť novinárov zo siedmich médií následne založilo iniciatívu Novinári za život a na svojej webovej stránke uverejnili vyhlásenie proti potratom, ku ktorej sa pridali stovky ľudí. Kritizovali v ňom, že vďaka najvplyvnejším slovenským médiám sa o práve na potrat hovorí ako o základnom ľudskom práve, ktoré žene nemožno odoprieť.

Vyhlásenie Novinári za život

Ako novinári vyhlásenia skôr čítame, než píšeme. Ale tentoraz si dovoľujeme urobiť výnimku.

Vďaka najvplyvnejším médiám sa o práve na potrat hovorí s takou úctou, akoby išlo o základné ľudské právo, ktoré modernému človeku nemožno uprieť.

Nedávno médiá informovali o rozhodnutí Univerzitnej nemocnice v Bratislave, že odmieta vykonávať potraty na žiadosť. Viacerí novinári ihneď kritizovali nemocnicu, že ohrozuje dostupnosť potratov. Tá pod mediálnym tlakom napokon ustúpila – a nenarodené deti sa budú naďalej usmrcovať. Patríme ku skupine tých novinárov, pre ktorých to nie je dobrá, ale veľmi smutná správa. Bez ohľadu na náš svetonázor a vierovyznanie sme presvedčení, že človek má neodňateľné právo na život už od počatia. Pred narodením neexistuje žiadna hranica, za ktorou by sa dalo dieťa označiť za neidentifikovateľný zhluk buniek. Od samotného počatia si nesieme genetickú informáciu, ktorá sa nemení. Hoci prístroje dnes dokážu od siedmeho týždňa zachytiť činnosť srdca a mozgu, podľa našich zákonov je možné až do 12. týždňa zabiť dieťa len tak na požiadanie – bez akéhokoľvek závažnejšieho zdravotného dôvodu. A za poplatok okolo 250 eur.

Tieto zákony sú podľa nás neľudské. V priebehu posledných 50 rokov im podľa štatistík na Slovensku padlo za obeť vyše 1 300 000 nenarodených detí. Hoci potratovosť dlhodobo klesá, a hoci sa dnes dá neželanému tehotenstvu vyhnúť ako nikdy predtým, situácia na Slovensku je stále alarmujúca. Vo viacerých okresoch a mestách sa končí umelým potratom tretina tehotenstiev. Napríklad v bratislavskej Petržalke sa až 36 percent tehotenstiev končí drastickým zákrokom, ktorý pre lepšie svedomie nazývame umelým prerušením tehotenstva.

Naliehavým problémom tejto krajiny nie je dostupnosť potratov. Sú ním samotné potraty. Preto sa aj ako novinári pridávame k hlasu tých, ktorí volajú po ochrane života nenarodených detí. Svoju podporu za život vyjadrujeme touto stránkou. K nášmu vyhláseniu sa vyplnením jednoduchého formulára môže pridať každý. Ďakujeme.

(Stanovisko novinárov nemusí vyjadrovať názor redakcie, v ktorej pracujú.)

„Bez ohľadu na náš svetonázor a vierovyznanie sme presvedčení, že človek má neodňateľné právo na život už od počatia. Pred narodením neexistuje žiadna hranica, za ktorou by sa dalo dieťa označiť za neidentifikovateľný zhluk buniek,“ napísali novinári vo svojom vyhlásení z roku 2011, v ktorom označili slovenské interrupčné zákony za neľudské.

„Naliehavým problémom tejto krajiny nie je dostupnosť potratov. Sú ním samotné potraty. Preto sa aj ako novinári pridávame k hlasu tých, ktorí volajú po ochrane života nenarodených detí,“ dodali na záver.

Kto to podpísal?

Medzi 14 signatármi vyhlásenia boli:

• redaktori dnes už neexistujúceho Aktuálne.sk Ladislav Bariak a Andrej Onufer,
• redaktori bývalého Slovenského rozhlasu Jaroslav Barborák a Zuzana Hanusová,
• vtedajší zástupca šéfredaktora Hospodárskych novín Dag Daniš s kolegyňou Martinou Tvardzíkovou Ruttkayovou,
• bývalý zástupca šéfredaktora Trendu František Múčka s redaktormi Gabrielom Beerom a Pavlom Kubíkom,
• Martin Hanus ešte ako zástupca šéfredaktora .týždňa spolu s kolegami Jaroslavom Daniškom a Marínou Gálisovou,
• Tomáš Hudák ako editor televízie Markíza a šéf videospravodajstva denníka SME Eugen Korda.

Okrem nich podpis k novinárskej výzve pridali aj ďalší novinári, ako napríklad Štefan Hríb (šéfredaktor .týždňa), Jozef Majchrák (.týždeň), Lukáš Krivošík (.týždeň), Imrich Gazda (vtedy šéfredaktor postoy.sk), Ján Krempaský (SME), Martin Linhart (TA3), Michal Čabák (SRo), Andrej Bančanský (SITA), Tatiana Vavrová (Trend), Pavel Sibyla (Trend), Peter Kremský (Trend), Katarína Alberty Ondrejková (Slovenka), Martina Karlíková (TV Lux), Marián Mecháček (TV Lux), športový komentátor Alfonz Juck a ďalší.

Pod vyhlásenie sa napokon nepodpisovali len novinári, ale aj učitelia, študenti, zdravotníci, podnikatelia, kňazi či právnici a politici. Medzi nimi napríklad aj Radoslav Procházka, Igor Matovič, Eduard Heger, Ján Podmanický, Vladimír Palko, Viliam Karas či Vladimír Pčolinský.

Viacerí signatári vyhlásenia z radov novinárov sú dnes v iných redakciách alebo už nie sú novinármi. Niektorých z tých, ktorí sú naďalej aktívnymi novinármi alebo sa nimi medzičasom stali, sme sa opýtali, či by podobné vyhlásenie podpísali aj dnes a či majú v redakcii slobodu vyjadrovať svoje názory o ochrane života pred narodením.

Redaktor Aktuality.sk zostáva pro-life, ale k iniciatíve by sa už nepridal

Jedným zo signatárov výzvy je Jaroslav Barborák, ktorý prešiel zo Slovenského rozhlasu do portálu Aktuality.sk, kde sa venuje rozhovorom a podcastom Ráno Nahlas.

Barborák hovorí, že podpisom vyhlásenia pred rokmi verejne vyjadril svoj postoj, že ochrana nenarodených detí, ktoré sa ešte nevedia brániť samy, je aj jeho záležitosťou. „A tento môj postoj sa nemení ani dnes,“ vraví pre Postoj.

Napriek tomu podobné novinárske vyhlásenie spätne označil za výnimku zo svojich profesijných zásad neprikláňať sa k niektorej zo strán, o ktorých ako novinár sám píše. Preto by už dnes k podobnej iniciatíve nepristúpil.

„Dnes by som už nebol za špeciálne vyhlásenie novinárov k téme ochrany nenarodených. Na tej sa má pracovať prioritne v základných bunkách jednej spoločnosti: v rodinách a vo všetkých podobách medziľudských vzťahov,“ hovorí Barborák.

Posledných päť rokov pracuje v redakcii, ktorá obhajuje právo na potrat a v minulom volebnom období kritizovala viaceré politické iniciatívy na obmedzenie umelých potratov či aj pomoc tehotným ženám. Barborák sa vo svojich mediálnych výstupoch kultúrno-etickým témam skôr vyhýba. Má v redakcii slobodu zastávať svoje pro-life postoj?

„Odpoveďou je už samotný fakt, že si môžete prečítať môj pohľad na tému,“ vraví Barborák.

Názor nezmenil ani redaktor SME, ale jazyk výzvy sa mu už nepáči

K výzve sa pred rokmi pridal aj novinár denníka SME Ján Krempaský, ktorý sa od roku 2008 venuje prioritne zdravotníctvu. Aj denník SME je známy svojou kritikou návrhov na pomoc tehotným ženám z dielne poslankyne Anny Záborskej.

Krempaský pre Postoj hovorí, že ani po vyše trinástich rokoch sa jeho postoj k interrupciám nezmenil. „Stále som za ochranu života aj pred narodením. Preto by sme mali pre ženy, ktoré chcú ísť na potrat, vytvoriť všetky podporné podmienky, aby naň nešli,“ dodáva s tým, že táto pomoc by mala byť ženám ponúkaná dobrovoľne.

V rovnakom znení by však už vyhlásenie novinárov zrejme znova nepodpísal. Po rokoch sa mu nepáči jazyk výzvy. „Ochrana života by mala byť o ponuke pomoci žene, ktorá chce ísť na potrat, a nie o zákaze, respektíve o zdôrazňovaní, že ide usmrtiť dieťa,“ hovorí s tým, že aj na základe vlastnej skúsenosti má s niektorými formuláciami vyhlásenia spätne problém.

Napriek tomu, že sa na potraty pozerá inak, ako je väčšinový názor redakcie, cíti od kolegov rešpekt k svojim pro-life postojom, napríklad keď odmietol pri téme potratov kritizovať exministra zdravotníctva Ivana Uhliarika z KDH.

Pripomína, že v SME v roku 2015 napísal sériu článkov o utajovaných interrupciách. „Táto séria bola podporovaná nielen vedením SME, ale oceňovali ju aj pro-life organizácie,“ dodáva Krempaský.

Dag Daniš by vo vyhlásení po rokoch ešte pritvrdil

Okrem zástupcov šéfredaktorov .týždňa Martina Hanusa a Trendu Františka Múčku, ktorí neskôr skončili v redakcii Konzervatívneho denníka Postoj, sa medzi signatárov pridal aj vtedajší zástupca šéfredaktora Hospodárskych novín Dag Daniš, ktorý je dnes komentátorom denníka Štandard.

Daniš hovorí, že by vyhlásenie novinárov za život podpísal aj dnes. „Hodnota života sa predsa po rokoch nemení,“ vraví pre Postoj.

Keďže medzičasom sa stalo silnou témou aj domáce násilie, Daniš by navrhol aktualizovať text výzvy takto: „Žiadame do Istanbulského dohovoru doplniť túto vetu: najhorším prejavom domáceho násilia je zabíjanie nenarodených detí.“

Daniš hovorí, že v Štandarde na rozdiel od iných redakcií s vyjadrením podobných postojov nie je najmenší problém.

Denník Štandard sa na svojej stránke prezentuje ako médium, ktoré na seba neviaže žiadnu ideológiu, napriek tomu v kultúrno-etických témach zastáva dlhodobo konzervatívny postoj.

Okrem Daga Daniša vyhlásenie v minulosti podpísal aj súčasný šéfredaktor Štandardu Jaroslav Daniška (vtedy .týždeň), ktorého brat Patrik Daniška je jedným z organizátorov Národného pochodu za život v Košiciach, ale aj ďalší členovia redakcie: Matej Gašparovič či Michal Čop, v tom čase ešte ako študent politológie.

Ako študentka podporila nenarodených aj novinárka Denníka N

Pod výzvu Novinári za život sa podpísali viacerí študenti, z ktorých sú dnes novinári. Okrem Michala Čopa aj Pavol Hudák a Michal Magušin (dnes Postoj), Šimon Jeseňák (dnes Ozdravme.sk), Ondrej Rosík (Rádio Lumen), Ján Heriban (dnes rádio BestFM) či súčasný moderátor Sobotných dialógov v Slovenskom rozhlase Matej Baránek.

Ešte ako 17-ročná stredoškoláčka výzvu podporila aj súčasná novinárka Denníka N Denisa Gdovinová, ktorá prvé novinárske skúsenosti začala naberať o tri roky neskôr v .týždni. Redaktorkou Denníka N je od roku 2019, venuje sa najmä školstvu.

Ako sa dnes spätne pozerá na svoj podpis pod vyhlásením? „Tie najpevnejšie zásady sa nemenia. Stále som katolíčka, ktorá sa snaží žiť vieru čo najvernejšie, ako je v mojich silách. Stále som pro-life a verím, že život treba chrániť,“ hovorí pre Postoj.

„Za tie roky som však pochopila, že ide o takú citlivú vec, že sa na ňu nedá pozerať čierno-bielo,“ hovorí s tým, že dozrel aj jej pohľad na to, ako pro-life postoj vo verejnosti presadzovať.

Nemyslí si, že sa to dá robiť zákazmi, odsudzovaním ani že sa dajú pro-life hodnoty iným vnútiť.

„Dnes by som teda vyhlásenie nepodpísala,“ vraví Gdovinová. Okrem iného to zdôvodňuje aj tým, že sa ako novinárka v spravodajstve vyhýba aktivizmu a verejnej podpore akýchkoľvek iniciatív, pretože chce ostať neutrálna.

Denník N je známy podobne ako denník SME obhajobou reprodukčných práv žien a pro-choice nastavením. Gdovinová hovorí, že napriek tomu v denníku nezažila „ani len náznak nátlaku na to, aby menila svoje názory“.

Kto sa odpovedi vyhol?

Moderátor Slovenského rozhlasu Matej Baránek na otázku, či by znova výzvu podpísal, nechcel odpovedať. Naopak, Ján Heriban, ktorý je redaktorom rádia BestFM a bývalým šéfredaktorom portálu Nové mesto, tvrdí, že by vyhlásenie podpísal aj dnes, pretože tému pokladá naďalej za aktuálnu.

Čo sa týka jeho redakčnej slobody zastávať svoje pro-life postoje, rozlišuje medzi svojou prácou v Novom meste a v rádiu. Pri tvorbe podcastov pre portál nm.sk ju podľa svojich slov má, no v rádiu to neplatí, keďže pracuje ako moderátor spravodajstva, a tak v éteri nemá priestor na vyjadrovanie vlastného postoja.

Denník Postoj oslovil k tejto téme aj moderátora televízie TA3 Martina Linharta, ktorý sa rozhodol k téme nevyjadriť.

Pýtali sme sa aj šéfredaktora týždenníka .týždeň Štefana Hríba, jeho zástupkyne Maríny Gálisovej, ako aj Eugena Kordu. Nikto z nich najskôr neodpovedal, novinár Korda však po zverejnení článku pre Postoj povedal, že svoj názor nezmenil a za svojím podpisom si stojí aj dnes.

V prípade Maríny Gálisovej možno vyčítať posun z jej komentára z roku 2020, v ktorom sa vyjadrovala k návrhu poslankyne Anny Záborskej. Hoci hneď v úvode textu píše, že je pro-life, zároveň dodáva, že si nemyslí, že by sa mala súčasná potratová legislatíva výrazne meniť, a to napriek tomu, že ju nepokladá za dobrú.

K výzve sa ešte ako študent pripojil aj Šimon Jeseňák, ktorý bol istý čas zástupcom šéfredaktora .týždňa a dnes je redaktorom zdravotníckeho portálu Ozdravme.sk. Tvrdí, že by vyhlásenie znova podpísal.

Aj ako novinár stále plne podporuje právo vedenia nemocnice rozhodnúť sa, či bude na svojej klinike potraty vykonávať alebo nie. Jeseňák je podľa svojich slov „maximálne pro-life“, hoci si zároveň nemyslí, že zákaz interrupcií by niečo vyriešil.

Anketa novinárov

Jaroslav Barborák, Aktuality.sk

1. Vyhlásenie novinárov spred trinástich rokov som už podpísal. Vyjadril som ním vtedy verejne svoj postoj, že ochrana nenarodených detí, ktoré sa ešte nevedia brániť samy, je aj mojou záležitosťou. A tento môj postoj sa nemení ani dnes.

Ak však stojí otázka, či by som ho podpísal aj dnes, je potrebné vziať do úvahy, že každá iniciatíva je odpoveďou na konkrétnu situáciu. Vtedy sme reagovali na tlak po sprístupnení potratov na konkrétnu nemocnicu. Aj vtedy bolo verejné vyhlásenie pre mňa ako novinára skôr „výnimkou“ vzhľadom na môj osobný prístup, že ten, čo píše, resp. vysiela o veciach verejných či o dianí na politickej scéne, by nemal robiť čokoľvek, čo by ho zatiahlo na niektorú zo strán, o ktorých píše. V tom čase som napríklad preto ani nechodil k volebným urnám. 

Záležitosť ochrany tých, čo sa nemôžu brániť, čo je situácia nenarodených, však bola pre mňa otázkou základného prístupu k životu v pozícii novinára: dávať hlas tým, ktorí ho nemajú. A chrániť bezbranných. Preto som urobil výnimku zo svojich profesijných zásad a dal som svoj podpis pod vtedajšie vyhlásenie.

V dnešnom kontexte – hoci sa môj hodnotový svet v tejto veci vôbec nezmenil – by som k podobnej iniciatíve pristúpil inak. Téma ochrany nenarodených v podobe prísnejších reštrikcií pre potraty sa totiž nadužíva na politický boj. Priority a potreby dnešného Slovenska vidím skôr v dôraze na zabezpečenia dôstojného života ľudí. Témami majú byť zdravotníctvo v kritickom stave, školstvo, atakovaný právny štát.

Ten „iný“ prístup k podobnej iniciatíve by dnes z mojej strany vyústil do koncovky, že v dnešnej situácii by som nebol za špeciálne vyhlásenie novinárov k téme ochrany nenarodených. Na tej sa má pracovať prioritne v základných bunkách jednej spoločnosti: v rodinách a vo všetkých podobách medziľudských vzťahov.

2. Odpoveďou je už samotný fakt, že si môžete prečítať môj pohľad na tému.

Dag Daniš, denník Štandard 

1. Áno, podpísal, hodnota života sa predsa po rokoch nemení. Keďže medzičasom je silnou témou domáce násilie a príslušné medzinárodné dohovory, navrhol by som text aktualizovať: „Žiadame do Istanbulského dohovoru doplniť túto vetu: najhorším prejavom domáceho násilia je zabíjanie nenarodených detí.“

2. Na rozdiel od väčšiny redakcií v Štandarde s vyjadrením takýchto postojov nie je najmenší problém. 

Denisa Gdovinová, Denník N

1. Vyhlásenie som podpísala ako študentka, tretiačka na strednej škole. Prvé novinárske skúsenosti som začala naberať v .týždni až o tri roky neskôr (v roku 2014). Tie najpevnejšie zásady sa nemenia. Stále som katolíčka, ktorá sa snaží žiť vieru čo najvernejšie, ako je v mojich silách. Stále som pro-life a verím, že život treba chrániť.

Za tie roky som však pochopila, že ide o takú citlivú vec, že sa na ňu nedá pozerať čierno-bielo. Dieťa sa nepočne samo vo vákuu a žena, ktorá stojí pred otázkou potratu, čelí zložitému kontextu. Nemyslím si, že viem lepšie než ona, čo by mala robiť. Preto dozrel aj môj pohľad na to, ako pro-life postoj vo verejnosti presadzovať. Nemyslím si, že sa to dá robiť zákazmi, odsudzovaním, nemyslím si, že sa dajú hodnoty iným vnútiť.

Dnes by som teda vyhlásenie nepodpísala. Z dvoch dôvodov. Ak by dnes univerzitná nemocnica odmietla vykonávanie potratov na žiadosť, nepodporovala by som to. Je to jedna z najväčších nemocníc na Slovensku, ktorá má slúžiť všetkým bez ohľadu na ich hodnotový systém. Nemyslím si, že je správne pro-life postoj iným vnucovať. Po druhé, dnes som novinárka v spravodajstve a vyhýbam sa aktivizmu a verejnej podpore akýchkoľvek iniciatív.

2. Áno, v Denníku N som nezažila ani len náznak nátlaku na to, aby som menila svoje názory. Ale znova – ja sama ako reportérka sa vyhýbam verejnej podpore iniciatív a snažím sa ostať čo najviac neutrálna.

Ján Heriban, nm.sk, rádio BestFM

1. Áno, podpísal, pretože téma je naďalej aktuálna.

2. Čo sa týka tvorby podcastov pre portál nm.sk, áno, mám. V rádiu, kde pracujem ako moderátor spravodajstva, prirodzene nemám v éteri priestor na vyjadrovanie vlastného postoja, keďže ide o spravodajstvo.

Šimon Jeseňák, Ozdravme.sk

1. Ako novinár a ako človek plne podporujem právo poskytovateľa rozhodnúť sa, či bude na svojej klinike v nemocnici potraty vykonávať alebo nie. Je to čisto na poskytovateľovi, preto by som to vyhlásenie znova podpísal. A to aj preto, že sa vo vyhlásení nepíše, že považuje zákaz interrupcií ako riešenie. Vo svojom presvedčení som maximálne pro-life, súhlasím s tým, že problémom nie je dostupnosť potratov, ale samotné potraty, hoci si zároveň nemyslím, že zákaz interrupcií ako v Poľsku by niečo vyriešil.

2. Áno, ale som názorovo veľmi liberálny, takže keď má niekto iný názor, rešpektujem to.

Ján Krempaský, denník SME

1. Ani po vyše 13 rokoch sa môj postoj k interrupciám nezmenil. Stále som za ochranu života aj pred narodením. Mali by sme preto pre ženy, ktoré chcú ísť na potrat, vytvoriť všetky podporné podmienky, aby naň nešli. Táto pomoc by však mala byť pre ženy na dobrovoľnej báze a ako ponuka. Z tohto dôvodu sa mi po rokoch trochu nepáči jazyk výzvy z roku 2011, lebo je na môj vkus dosť negativistický.

Ochrana života by mala byť o ponuke pomoci žene, ktorá chce ísť na potrat, a nie o zákaze, respektíve o zdôrazňovaní, že ide usmrtiť dieťa. Z tohto pohľadu by som mal problém s niektorými formuláciami z roku 2011. Sám totiž zblízka poznám situáciu, keď lekár povie rodičovi, že bude mať s vysokou pravdepodobnosťou postihnuté dieťa, aké je vtedy ťažké držať sa princípov ochrany života pred narodením. Preto by som nikoho, kto ide na potrat, nikdy neodsudzoval a už vôbec nie trestal, lebo aj také pokusy v parlamente boli.

2. Hoci je denník SME, kde pracujem, považovaný za liberálne médium, mám osobnú skúsenosť s tým, ako bolo v roku 2011 rešpektované, keď som odmietol kritizovať vtedajšieho ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH) za potraty.

Avšak nielen to. V denníku SME som v roku 2015 napísal sériu článkov o utajovaných interrupciách na jednej klinike v Leviciach. Táto séria článkov bola podporovaná nielen vedením SME, ale oceňovali ju aj pro-life organizácie. Takže v SME rešpektujú môj názor na interrupcie a dokonca ma podporujú na túto tému písať články, ktoré zarezonujú aj v spoločnosti.

Staňte sa cez víkend našimi fotoreportérmi. Ak sa vám podarí na nedeľňajšom pochode za život v Košiciach zachytiť zaujímavú momentku, pošlite nám ju na [email protected] najneskôr v nedeľu do 19.00 h. Tie najlepšie fotky zverejníme a oceníme.