Kam za operou a klasickou hudbou Smetanova Hubička v SND, Mozartovo Rekviem v Slovenskom rozhlase

Smetanova Hubička v SND

Slovenské národné divadlo uvedie v premiérach v piatok 1. marca a v sobotu 2. marca o 19. h operu Bedřicha Smetanu Hubička.

Bola to práve táto opera, ktorou 1. marca 1920 začalo činnosť Slovenské národné divadlo. Slávnostné predstavenie sa uskutočnilo za prítomnosti ministra Vavra Šrobára a francúzskeho generála Eugèna Desiré Mittelhausera.

Operu v Bratislave uviedla Východočeská divadelná spoločnosť pod vedením Bedřicha Jeřábka v réžii Bohuša Vilíma a v hudobnom naštudovaní dirigenta Františka Ledvinu. Novo utvorený domovský súbor prevzal divadlo potom v auguste 1920.

Hubička (v slovenskom preklade bozk) je komická opera v dvoch dejstvách zasadená do prostredia českého vidieka. Je to krásny príbeh dvoch tvrdohlavých zaľúbencov Vendulky a Lukáša, ktorý sa končí šťastne.

V histórii našej prvej scény ide o desiatu inscenáciu tejto opery. Réžie sa tentokrát zhostila Andrea Hlinková a hudobného naštudovania Jaroslav Kyzlink. Hlavnú postavu Vendulky alternujú sopranistky Mária Porubčinová a Patrícia Malovec, Lukáša zas tenori Tomáš Juhás a Ondrej Šaling.

Slovenské národné divadlo uvádza operu pri príležitosti Roku českej hudby 2024 a 200. výročia narodenia Bedřicha Smetanu. 

Elgar a Rachmaninov v Košiciach

Štátna filharmónia Košice si na štvrtkový koncert 7.  marca o 19. h pripravila pre svojich návštevníkov romantický repertoár od skladateľov Edwarda Elgara a Sergeja Rachmaninova.

V prvej časti koncertu uvedie orchester pod vedením Tomáša Braunera a s husľovým virtuózom Milanom Paľom neoromantický Elgarov Koncert pre husle a orchester.

Je to veľmi osobné a intímne dielo, ktoré sa líši od jeho pompéznej a vznešenej Symfónie č. 1. Atmosféru končiacej sa viktoriánskej éry a napätie pred prvou svetovou vojnou cítiť od začiatku koncertu. Prvá pochodová téma je v kontraste so surovou nehou druhého námetu.

Pomalé, dlho vzdychajúce frázy a predovšetkým ohromujúca finálová kadencia, naopak, už predznamenávajú jeho najslávnejšie dielo Koncert pre violončelo a orchester.

V druhej časti zaznejú Symfonické tance Sergeja Rachmaninova, jediné dielo, ktoré autor celé napísal počas svojej 25-ročnej emigrácie v Spojených štátoch amerických. Život jedného z najžiadanejších klaviristov a dirigentov prvej polovice 20. storočia nebol v emigrácii jednoduchý. Aby si zabezpečil príjem, musel oveľa viac koncertovať a nahrávať a tým skladateľskú činnosť odsunúť na vedľajšiu koľaj.

Symfonické tance sú nostalgickou spomienkou na rodnú krajinu. Autor do nich pretavil svoju celoživotnú fascináciu ruskými sakrálnymi spevmi.

Mozartovo Rekviem v Slovenskom rozhlase

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu uvedie v piatok 8. marca o 19. h Rekviem Wolfganga Amadea Mozarta.

Mozartova Zádušná omša pre sóla, zbor a orchester je jednou z najgeniálnejších hudobných kompozícií vôbec.

Toto mimoriadne dielo, ktoré vzniklo na objednávku nemeckého grófa Franza von Walsegga, však autor dokončiť nestihol. Najčastejšie uvádzanou verziou je dielo dokončené rakúskym skladateľom Franzom Xaverom Süssmayrom, a to na žiadosť Mozartovej manželky Constanze.

Túto verziu diela uvedie aj Symfonický orchester Slovenského rozhlasu pod taktovkou svojho šéfdirigenta Ondreja Lenárda a v spolupráci so Slovenským filharmonickým zborom pod vedením zbormajstra Jana Rozehnala. Sólových partov sa zhostia Simona Šaturová, Michaela Šebestová, Jaroslav Březina a Peter Mikuláš.

Verizmus v Žiline

Štátny komorný orchester Žilina pokračuje v úspešnej spolupráci s mladým českým dirigentom Jiřím Rožňom.

Vo štvrtok 14. marca a v piatok 15. marca o 19. h najprv predstavia návštevníkom Domu umenia Fatra v Žiline v slovenskej premiére Husľový koncert č. 1 českého skladateľa a huslistu prvej polovice 20. storočia Jana Evangelistu Kubelíka. Husľový part bude interpretovať Pavel Šporcl.

Jan Kubelík bol výnimočný husľový virtuóz, ktorý hral na najlepších svetových scénach a na najvýznamnejších kráľovských dvoroch. Prijala ho kráľovná Viktória či pápež Lev XIII. Londýnska filharmonická spoločnosť ho vymenovala za čestného člena, Paganiniho rodisko mesto Janov mu udelilo zlatú medailu. Jeho vianočný koncert v San Franciscu na námestí počúvalo stotisíc poslucháčov.

Mal brilantnú techniku, svoju hru dokázal stupňovať až k démonickosti. Vzdušnosť a ľahkosť výrazu dosahoval váhou silno napnutého sláčika. Hral na svetoznámych Stradivariho husliach „Emperor“ z roku 1715.

V druhej časti koncertu zaznejú v podaní sopranistky ukrajinsko-gréckeho pôvodu Victorie Khoroschunovej árie z opier Giuseppeho Verdiho Aida a Sila osudu, Pietra Mascagniho Sedliacka česť a Giacoma Pucciniho Manon Lescaut.

Sólový lesný roh v Slovenskej filharmónii

Skvelý hráč na lesný roh Radek Barborák sa v Slovenskej filharmónii tentokrát predstaví aj ako skladateľ a dirigent.

Na úvod koncertov vo štvrtok 14. marca a v piatok 15. marca o 19. h zaznie Akademická slávnostná predohra Johannesa Brahmsa, ktorú napísal ako poďakovanie Wroclavskej univerzite za udelenie čestného doktorátu honoris causa.

V predohre spracúva štyri pesničky nemeckých vysokoškolákov, ktoré si zvykli pospevovať pri družných posedeniach v pivárňach v druhej polovici 19. storočia. Najprv zaznejú v trúbkach Wir hatten gebauet ein stattliches Haus (Postavili sme honosný dom) a v sláčikoch Der Landesvater (Otec vlasti). Potom iniciačná pieseň prvákov vo fagotoch Was kommt dort von der Höh? (vo voľnom preklade: Čo to prichádza?) a nakoniec veľkolepé Gaudeamus igitur (Radujme sa teda).

Potom orchester uvedie autorskú skladbu Radka Barboráka L’Orangerie, burlesku pre lesný roh a sláčiky, o ktorej sám povedal, že je to „osobný, emočný záznam, ktorý som pretransformoval do niekoľkých nôt, ktoré sa tak stali leitmotívom skladby“.

V druhej časti koncertu to bude netypicky trojčasťová romantická symfónia. César Franck vo svojej Symfónii d mol zhrnul všetky svoje snaženia a skúsenosti. Výsledkom je obdivuhodné dielo inšpirované wagnerovským chromatizmom a lisztovskou cyklickou formou s neobyčajnou krásou melódií.