Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zahraničná politika Politika
24. november 2021

Boj o moc

Merkelová odchádza a CDU sa chystá prebrať jej niekdajší nepriateľ

V hre o tróny má najväčšie šance Friedrich Merz, ambiciózny muž, ktorý kedysi pre Merkelovú odišiel z politiky. 

Merkelová odchádza a CDU sa chystá prebrať jej niekdajší nepriateľ

Friedrich Merz. Foto TASR/AP

Nemecká CDU hľadá po porážke v parlamentných voľbách nového predsedu. Tak ako na  jar, aj teraz kandidujú traja kandidáti, tentoraz však rozhodnú radoví členovia. Ich voľba určí, či bude CDU ďalej kráčať kurzom Angely Merkelovej alebo či sa vydá k novým vodám.

Porážka nemeckej CDU/CSU v posledných voľbách bola jednoznačná. Nielenže po šestnástich rokoch vo vláde presvedčila len 24,1 percenta voličov, ale strana, ktorá sa sama často vnímala ako poslanecký klub slúžiaci kancelárovi, bola nútená zriecť sa kancelárskeho úradu a aj mnohých kresiel v parlamente.

Takéto dramatické porážky nezostávajú bez následkov. Fakt, že konkurujúca SPD s 25,7 percenta je najslabším víťazom volieb v nemeckej povojnovej histórii, je len chabou útechou porazených. Ešte silnejšie než CSU, ktorá vládne v Bavorsku celkom úspešne, to cíti CDU, ktorá najmä na severozápade krajiny stratila terén v prospech SPD, v mestách zas v prospech Zelených.

Obzvlášť bolestné pre stranu je, že na východe Nemecka mnohé volebné okresy vyhrala nacionalistickopopulistická AfD, ktorá je v očiach väčšiny členov CDU/CSU akousi nelegitímnou ohavnosťou, ktorá iba štiepi pravicových voličov a v parlamente nemá čo hľadať. AfD sa pritom ani neposilnila – naopak, oproti roku 2017 dokonca trochu stratila –, ibaže stratila oveľa menej než CDU.

Tento neúspech nemeckých kresťanských demokratov má zaiste viac než jednu príčinu – obsahovú prázdnotu, chýbajúcu víziu do budúcnosti aj chyby z minulosti. To, aké ponaučenie si zo svojej porážky CDU vezme, budeme teraz sledovať podľa toho, akého lídra si členovia CDU vyberú v letopočte po Angele Merkelovej.

Kráľ Friedrich Veľký

Asi najväčšie šance na úspech má Friedrich Merz, bývalý šéf frakcie CDU/CSU z rokov 2000 až 2002. Merz už v posledných rokoch dvakrát kandidoval na tento post, vždy tesne prehral, jeho problémom bolo, že vystupoval tak trochu ako osamelý vlk. Bolo by však omylom, keby sme ho považovali za izolovaného samotára – medzi radovými členmi je Merz asi najobľúbenejším politikom CDU.

Zástanca jasnej pravicovej línie bol protikladom konsenzuálnej Merkelovej, ktorá v troch koalíciách so sociálnymi demokratmi zmenila CDU zo stredopravej strany, ktorá nechcela v demokratickom tábore pripustiť nikoho napravo od nej, na stranu „stredového stredu“. Spory okolo tejto stratégie tlmili úspechy vo voľbách roku 2009 a najmä v roku 2013, no spolu s gréckou dlhovou krízou a migračnou krízou 2015 umožnila vzostup AfD.

„Len on dokáže AfD poraziť,“ hovoria o Merzovi jeho prívrženci. Fanúšikov má mnoho, najmä vo východnom Nemecku nazývajú Friedricha Merza „Friedrich Veľký“. Má povesť muža, ktorý nikdy neotáľal, ak mal pomôcť obyčajným straníckym kolegom a podporiť ich v kampani. Za svoju najväčšiu výhodu však môže považovať fakt, že jeho kariéru kedysi ukončila Angela Merkelová.

Zasvätení znalci si síce myslia, že mýtus o chudákovi Friedrichovi, ktorého podlo a zákerne odpílila chladnokrvná politička „vraždiaca politických rivalov“, nie je celkom opodstatnený, ale starý konflikt s Merkelovou hrá dnes Merzovi v postmerkelovskej CDU celkom do karát.

Písal sa rok 2002, Merkelová bola predsedníčkou CDU, jej pozícia v strane však bola slabá, východná Nemka jednoducho nemala okolo seba sieť podporovateľov, ktorú si starí straníci budovali celé desaťročia. Merkelová si uvedomila, že jej vyhliadky na úspech sú chabé a kandidatúru na kancelárske kreslo prenechala predsedovi bavorskej CSU, ktorým bol vtedy Edmund Stoiber.

CDU/CSU však vo voľbách v roku 2002 neuspela, sčasti kvôli popularite kancelára Schrödera a sčasti z dôvodu, že mnohí Nemci nemajú radi Bavorov. Strana tak zostala v opozícii, bez zastúpenia vo vláde tak nezvýšilo mnoho výrazných pozícií.

„V opozícii je len jedna pozícia, v ktorej môžete neustále rozprávať a máte totálne veľa zdrojov a personálu, a tou je byť na čele poslaneckej frakcie,“ vysvetľuje novinár Bernd Ulrich. „A tam sedel Friedrich Merz. Merz si vravel: ,Ja som taký brilantný.‘ Bol taký zaslepený vlastnou brilantnosťou, až nedokázal vidieť, že Merkelová v súzvuku so Stoiberom prevezme vedenie frakcie, pretože inak by sa ako predsedníčka strany mohla nechať pochovať. To by už totiž mohla povedať: ,Budem teda radovou poslankyňou, pretože ty, Friedrich, si taký brilantný.‘“

Ulrich pokračuje: „To všetko mu vysvetlila na prechádzke po Rügene tri dni pred voľbou a podľa mňa to je úplne logické, potrebujete presne tri prsty, aby ste to pochopili. Ale problémom bolo, že Merz tie tri prsty nemal, mal len dva. Pomyslel si: ,Čože? Aká je to zlá žena, keď ma takto podvedie, hoci som taký brilantný.‘ A tak vznikla legenda o chudákovi Friedrichovi zo Sauerlandu, ktorý sa stal obeťou tej ženy. Nie, on sa stal obeťou mocenskej logiky, ktorú videl každý okrem neho.“

Do tretice všetko dobré

S Merkelovou sa Merz rozlúčil v roku 2009; už dva roky predtým oznámil, že pre interné rozdiely s vedením strany sa nebude znovu uchádzať o poslanecký mandát. Teraz – s koncom Merkelovej éry – cíti šancu na návrat.

Už v roku 2018 sa usiloval o lídrovstvo CDU, no vtedy Merkelovej moc ešte stačila, aby jeho víťazstvu zabránila. No Merkelovej kandidátka Annegret Krampová-Karrenbauerová ťarchu predsedníckej stoličky neuniesla a skončila. Merz sa tak v roku 2020 usiloval o ďalší comeback. Podarilo sa mu síce postúpiť do druhého kola, tam ho však porazil Armin Laschet.

Z neúspechov sa Merz poučil a namiesto osamoteného ťaženia sa spojil s Mariom Czajom, berlínskym poslancom. Czaja je nielen symbolom, že Merz na východ krajiny nezabúda a nechce, aby v strane dominovali západonemecké kádre, ale je aj malým svetielkom nádeje pre ťažko skúšanú stranu. Ako jediný zo 197 poslancov CDU/CSU dokázal vo svojom okrese oproti roku 2017 získať nových voličov a prevziať okres od postkomunistickej ľavice. „Vie, ako viesť kampaň,“ hovorí Merz, pre ktorého by bol Czaja ideálnym generálnym tajomníkom strany, ktorá potrebuje nájsť novú „údernosť“.

Ako jediný z trojice kandidátov tak Merz nemá na druhom mieste ženu, tá sa dostala až na tretie miesto. 34-ročná Christina Stumppová bola zatiaľ aktívna v komunálnej politike v Bádensku-Württembersku, v septembri sa dostala do parlamentu. Merz chce pre ňu zriadiť pozíciu zástupkyne generálneho tajomníka. Dôležitú rolu v strane by podľa Merza mal hrať aj ministerský predseda Saska Michael Kretschmer a podpredseda frakcie Carsten Linnemann. Obaja patria k pravému krídlu CDU.

Dobrú sieť aliancií bude Merz ešte potrebovať. Aj keď si vedenie frakcie zatiaľ otvorene nenárokuje, je jediným z troch kandidátov na predsedu CDU, ktorý záujem o túto pozíciu otvorene nevylúčil. Merza to takmer nevyhnutne dostane do konfliktu s Ralphom Brinkhausom, terajším predsedom frakcie. Brinkhaus bol vo funkcii po voľbách potvrdený, no namiesto bežného roka dostal funkciu len na sedem mesiacov. Ambíciu prevziať túto funkciu neukazoval len Merz, ale aj druhý kandidát na predsedu CDU Norbert Röttgen, ktorý sa neskôr zo súboja o predsedníctvo frakcie stiahol.

Inzercia

Merzove šance sú lepšie než v roku 2018 a v roku 2020, keďže o predsedovi tentoraz nerozhodnú stranícki delegáti, ale štyristotisíc radových členov. Ich väčšina bola zrejme vždy na Merzovej strane a po ponižujúcej porážke v septembri je vôľa Merzových odporcov naštrbená.

Mladí nie sú iba zelení

Merzov úhlavný konkurent je Norbert Röttgen. Toho v CDU posmešne prezývajú „mamin najmúdrejší“. Röttgen bol už od svojich čias ako minister životného prostredia zástancom „moderného prístupu“, ktorý by strane získal mladších mestských voličov. To, či je to dôsledkom Röttgenovho presvedčenia alebo len pragmatickým krokom, je medzi jeho prívržencami a odporcami sporné, jasné je len to, že tomuto prístupu zostal počas svojej politickej kariéry verný.

Ani Röttgen nekandiduje sám, jeho partnerka v politickom súboji je nová poslankyňa z Hamburgu Franziska Hoppermannová. Podľa Röttgena sa má stať novou generálnou tajomníčkou CDU, spolu reprezentujú centristický prístup bez vyhranených pozícií.

Röttgenova politická kariéra sa skončila predčasne v roku 2011, keď ho proti jeho vôli Merkelová odvolala z postu ministra životného prostredia. V posledných rokoch sa venoval najmä zahraničnej politike a stal sa predsedom zahraničnopolitického výboru. Išlo o činnosť, za ktorú si vyslúžil viac potlesku než úradujúci minister zahraničných vecí. „Hovorí najexkluzívnejšou oxfordskou angličtinou v Bundestagu,“ rozprávajú o ňom kolegovia, no šance ako volebnému lídrovi mu nepripisujú. „Príliš dobre oblečený, príliš pekný, príliš inteligentný,“ tvrdia skeptici.

Mnohí majú pochybnosti aj o Röttgenovej strategickej schopnosti. Jeho regionálny zväz mu dodnes neodpustil neúspešnú kampaň v roku 2012, Merkelová vtedy porazeného politika rýchlo odstránila z kabinetu, čo bol krok, ktorý vo verejnosti ani medzi straníckymi kolegami nenašiel veľa pochopenia.

Ale aj keď pohľad do nemeckých médií naznačuje, že všetci tínedžeri pri pomyslení na topiace sa ľadové kryhy dostávajú suicidálne myšlienky a s radosťou vítajú koniec dieselu ako diela satanovho, výsledky volieb ukazujú, že tento obraz o mladých je pokrivený. Zelení síce sú medzi mladšími voličmi lídrom, ale napriek masívnej a dlhoročnej kampani v prospech tejto strany aj zo strany (dokonca verejnoprávnych) médií tri štvrtiny voličov pod tridsať Zelených nevolili. Rovnako silná – a medzi prvovoličmi dokonca o niečo silnejšia – je iná strana – pravicovoliberálna FDP. Tá stojí v otázkach klimatickej politiky celkom inde než Zelení a namiesto nových regulácií a zákazov chce problém vyriešiť trhovými mechanizmami a vývojom nových technológií.

To stojí v ostrom kontraste s predstavami Zelených, ktorých odpoveďou na každý problém je viac štátu. Podľa Merza by preto CDU nemala bezhlavo utekať za Zelenými a pokračovať v putovaní strany doľava, ale získať mladých antisocialistov, čiže voličov FDP, a v ideálnom prípade dokonca vytlačiť AfD mimo parlamentu.

Takýto prístup má istú logiku, a aj keď od Merkelovej len o dva roky mladší Merz nepredstavuje generačnú obnovu, bol by reprezentantom jasnej línie – niekým, pri kom by bolo možné povedať, že CDU si konečne za niečím stojí. Jeho nominácia by však bola plávaním proti prúdu, najmä v ľavicových médiách je bývalý manažér investičného fondu mimoriadne neobľúbený a verejnoprávna NDR ho v satirickej piesni dokonca označila za „podlú kobylku“ a „neoliberála bez srdca“.

Pred voľbami by Merz s istotou čelil špinavej antikampani, čo bolo jedným z dôvodov, prečo ho stranícky establišment pri predošlých dvoch kandidatúrach odmietol podporiť. Príliš veľké sa javilo riziko, že by Merz stratil centristických voličov, ktorí tvorili jadro Merkelovej úspechu.

Férovosť a vyváženosť zo strany médií Merz v žiadnom prípade očakávať nemôže. O prekvapení ľavicových a verejnoprávnych médií z dobrého výsledku FDP písal Frankfurter Allgemeine Zeitung pod sarkastickým titulkom Čo si títo mladovoliči dovoľujú?, v ktorom pripomenul, že sa v nedávnom prieskume 92 (!) percent mladých novinárov verejnoprávnej ARD podporuje ľavicové strany. Fakt, že v týchto podmienkach musia bojovníci za menší štátu a či väčšie osobné slobody, či už z CDU, alebo FDP, plávať proti prúdu, preto nie je žiadnym prekvapením.

Môže byť moslimka kresťanskou demokratkou?

Svojou kandidatúrou prekvapil šéf kancelárskeho úradu Helge Braun. Študovaný lekár počas posledných štyroch rokov slúžil ako Merkelovej pravá ruka a spomedzi troch kandidátov ho možno najviac považovať za podporovateľa statusu quo v CDU. Keďže Braun pred rokom 2017 vo vláde nebol, mnohým voličom je jeho tvár pomerne neznáma. Braun preto šikovne vybudoval alianciu s dvomi mladšími ženami; Serap Gülerová a Nadine Schönová mu majú získať podporu žien v strane. Gülerová, narodená v roku 1980 v západnom Nemecku, pochádza z rodiny tureckých prisťahovalcov a kandiduje za generálnu tajomníčku strany. Ešte viac než jeho konkurenti Braun síce vo svojej aliancii dbal na silné zastúpenie žien, okolo seba však nemá silné tváre z východu, zo severu či z juhu krajiny.

Isté je, že Gülerová zaručila neznámemu Braunovi množstvo pozornosti. Nápad loviť v CDU medzi moslimskými voličmi nie je taký výnimočný, ako sa môže na prvý pohľad zdať. V Nemecku žije okolo piatich miliónov moslimov, veľká časť z nich sú nemeckí občania, ktorí sa v krajine narodili a smú sa zúčastniť na voľbách.

Medzi inými skupinami s migračným pozadím, ako sú Rusi, Poliaci či Chorváti, CDU/CSU dlho požívala vysokú podporu. Situácia v moslimskej komunite bola iná, napríklad Turci a Nemci tureckého pôvodu celé desaťročia podporovali najmä sociálnych demokratov s laxným prístupom k migrácii. Ešte v roku 2015 sa polovica hlásila k SPD, len 17 percent sa považovalo za blízkych CDU/CSU. No aj to sa začalo rýchlo meniť, už v roku 2019 podpora SPD v komunite klesla na 13 percent, namiesto toho 53 percent vyjadrovalo sympatie k CDU/CSU.

Môže to mať aj ekonomické dôvody. O čo úspešnejší migranti v novej domovine sú, o to menej im má ľavica čo ponúknuť, každý šiesty podnikateľ v Nemecku má dnes migračné pozadie. Veľké ideologické vojny o dvojitom občianstve sú už viac než desaťročie vybojované a predstava, že by im štát mal vziať väčšiu časť z tvrdo vydretého blahobytu, bývalých gastarbeiterov nenadchýna.

Ekonomikou sa to nekončí, aj v kultúrno-etických otázkach sú nemeckí konzervatívci prisťahovalcom bližší než SPD či Zelení. Príkladom môže byť už spomenutá Serap Gülerová, ktorá spája pro-life pozície s katolíckou sociálnou náukou, podporou zákazu nosenia hidžábu pre malé deti a so sympatiami k dvojitému štátnemu občianstvu.

Nech sa novým predsedom stane ktokoľvek, nezaobíde sa bez kompromisov. CDU sa musí celkovo zamyslieť nad svojou politickou orientáciou, nad pozíciou ku klimatickej zmene, migráciou či monetárnou politikou Európskej centrálnej banky. Opozícia bude pre stranu, ktorá šestnásť rokov vládla, konečne príležitosťou vyostriť svoj profil a dištancovať sa od kompromisov, ktoré robila ako vládnuca strana a pre ktoré sa stala nerozlíšiteľnou od svojich koaličných partnerov.

Pred CDU tak stojí nová cesta.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva