Infektologička Koščálová Ak budeme pokračovať v tomto trende, nevylučujem ani lockdown pre očkovaných

„Hráme o každý jeden deň. Dnes už máme pandemický vlak rozbehnutý tak, že bez sprísnenia opatrení ho nepribrzdíme,“ hovorí členka konzília odborníkov Alena Koščálová, ktorá podľa vlastných slov zažíva „déjà vu“ minuloročných vianočných sviatkov.

Dnes by sme podľa nej nemuseli hovoriť o sprísňovaní opatrení, keby sme mali vyššiu zaočkovanosť a súčasné opatrenia by sa dodržiavali. Hovorí, že obmedzovať neočkovaných je na ich ochranu. V rozhovore vysvetľuje, prečo si vie predstaviť povinné očkovanie v gastro sektore, či by minister Lengvarský dokázal presadiť lockdown, ako aj to, či je medzi 2500 lekármi ochotnými podať výpoveď.

Alena Koščálová je primárkou oddelenia dospelých na infektologickej klinike na bratislavských Kramároch. Je zároveň členkou konzília odborníkov. V minulosti zažila ako lekárka niekoľko epidémií v Afrike a Ázii s organizáciou Lekári bez hraníc.

Aká je súčasná situácia na vašom oddelení?

Situácia v nemocnici sa rýchlo zhoršuje. Na našej klinike už dva mesiace prijímame len covidových pacientov, vo väčšine nezaočkovaných, a všetky lôžka už máme dva týždne stále plné. Jedného pacienta prepustíme a hneď prijímame ďalšieho.

Stav mnohých pacientov sa rýchlo zhoršuje, tlak je najmä na lôžka s intenzívnou starostlivosťou a pľúcnou ventiláciou. Pribúdajú nám aj úmrtia. Postupne sa reprofilizujú ďalšie oddelenia v nemocnici, takže dochádza k obmedzeniu plánovaných chirurgických výkonov aj ostatnej bielej medicíny.

V Bratislave sme síce ešte ďaleko od maximálneho počtu pacientov z druhej vlny, ale delta je veľmi rýchla a plníme sa rýchlejšie ako minulý rok.

V prípade neočkovaných sa stretávate aj s prehodnotením ich názoru?

Sebareflexiu vidíme často, ale prichádza neskoro.  Mne osobne trhá srdce, keď vidím pacientov, ktorí trpia i plačú, pretože uverili dezinformáciám a na lôžku z nich vytriezveli. Na jednej strane nás teší, že názor zmenili, no je to mimoriadne frustrujúce, lebo im to už nepomôže.

Mnohí pacienti vravia, že keby vedeli, aký ťažký priebeh budú mať, určite by sa dali zaočkovať. Prosíme ich, nech sa o svoju skúsenosť podelia s ľuďmi vo svojom okolí,  aby ich takto motivovali k očkovaniu.

Napriek tomu sa stretávate aj s ľuďmi, ktorým táto skúsenosť názor nezmenila?

Máme aj takých pacientov. Niekedy sa s nimi ťažko spolupracuje, pretože nielenže popierajú covid, ale odmietajú aj niektoré liečebné postupy. Zatiaľ však všetci zmenili svoj postoj, keď sa ich stav zhoršil natoľko, že im hrozilo napojenie na ventilátor. U niektorých to bolo však len prechodné a po zlepšení stavu opäť prejdú do modu popierania, covid pre nich neexistuje a vakcíny sú len farmabiznis. Ale väčšina pacientov s ťažkým priebehom úprimne ľutuje, že sa nedala zaočkovať a chce tak spraviť hneď po prepustení z nemocnice.

Ako konzílium odborníkov ste navrhli sprísnenie opatrení, vláda ich však v plnom rozsahu neprijala, lebo boli na ňu príliš prísne. Ako hodnotíte výsledok?

Pre konzílium je kľúčové, aby boli prijaté také opatrenia, ktoré výrazne obmedzia mobilitu a intenzitu sociálnych kontaktov v čiernych okresoch. Zacielené by mali byť na tých, ktorí nemajú ochranu proti covidu vytvorenú očkovaním alebo nedávnym prekonaním ochorenia. Dôvodom je, že táto skupina predstavuje viac ako 80 % pacientov, ktorí končia v nemocnici.

Ale lokálny lockdown, teda zákaz vychádzania pre neočkovaných v čiernych okresoch vládou neprešiel. Je to chyba?

Nevnímam to ako šťastné riešenie, ale ak prijatými opatreniami vieme docieliť výrazné zníženie mobility a obmedzenie sociálnych kontaktov v tejto skupine, nemusí to byť nutne chyba.

Konzílium považuje za kľúčové obmedziť vstup osôb, ktoré nie sú očkované a ani ochorenie neprekonali, na všetky miesta, kde sa združuje väčšie množstvo ľudí. Opatrenia, ktoré schválila vláda, s tým počítajú, teda s obmedzením vstupu neočkovaných do prevádzok, ako aj s povinnosťou prevádzok kontrolovať opatrenia a vyžadovať covid pass. Nemusí to však stačiť. Dôležité preto je, aby sa opatrenia dôsledne dodržiavali. 

Dnes by sme vôbec nemuseli hovoriť o sprísňovaní opatrení, keby sme mali vyššiu zaočkovanosť a tie súčasné by sa dodržiavali. Epidémia si však žije akoby svojím životom.

Prečo potom navrhujete prísnejšie opatrenia, keď vravíte, že kontrola tých súčasných by stačila?

Dnes už máme pandemický vlak rozbehnutý tak, že bez sprísnenia opatrení ho nepribrzdíme. Hráme o každý jeden deň. Žiadne opatrenia nám však nepomôžu, ak ich ľudia nezačnú brať vážne. Ľahostajnosť je jeden z dôvodov, prečo sme tam, kde sme.

Čítajte tiež

Nové opatrenia Parlament schválil sprísnenie podmienok pre nezaočkovaných

Postoj

Tí, ktorí nie sú očkovaní alebo nemajú potvrdenie o prekonaní covidu, sa budú musieť preukazovať negatívnym testom. Platiť to bude pre vstup do zamestnania, ale aj do viacerých prevádzok – zároveň sa sprísni ich kontrola.

Takže výsledok rokovania vlády hodnotíte ako prijateľný kompromis?

Považujeme to za prvý krok v riešení krízovej situácie. Ak sa však opatrenia ukážu ako neefektívne, bude potrebné ich rýchlo prehodnotiť.

So sprísnením prichádza aj uvoľnenie v čiernych okresoch, kde budú môcť ísť do prevádzok očkovaní a prekonaní. Myslíte si, že balík opatrení zvráti scenár celoplošne preplnených nemocníc, alebo si od toho skôr sľubujete zvýšenie zaočkovanosti?

Je to zmena, ktorá cieli najmä na zvýšenie motivácie k očkovaniu, preto aj efektívnosť tohto opatrenia možno vyhodnocovať na základe toho, či sa percento zaočkovaných zvýši. Keď sa tieto opatrenia  zavedú do praxe a budú sa aj prísne dodržiavať, veríme, že to okrem zvýšenia zaočkovanosti prispeje aj k spomaleniu šírenia vírusu a splošteniu pandemickej krivky.

Ak sa nám však nepodarí zastaviť súčasný trend rastu hospitalizácií, bude potrebné ísť ďalej a prijaté opatrenia sprísniť. Treba však vyslať aj signál zaočkovaným, že si ich krok dať sa očkovať vážime a dopriať im aspoň čiastočnú slobodu, tak ako sme im to sľubovali.

Na to by však neočkovaní mohli povedať, že aj očkovaní vírus šíria a vakcína negarantuje, že niekoho napriek očkovaniu aj tak nenakazia.

Samozrejme, aj zaočkovaní dnes prispievajú k šíreniu vírusu, ale v podstatne menšej miere ako nezaočkovaní, a hlavne sa výrazne menej dostávajú do nemocníc. Primárnym cieľom opatrení je chrániť ľudské životy a zabrániť preťaženiu i prípadnému kolapsu zdravotného systému. To je základná premisa, z ktorej pri navrhovaní opatrení vychádzame.

Keby sa toľko ľudí nedostávalo do nemocníc, nevideli by sme zásadný problém v tom, aby ľudia, ktorí sa nedali zaočkovať, získali imunitu prekonaním ochorenia.

Prečo potom ministerstvo zdravotníctva ešte v septembri hovorilo, že nemocnice sú na jesennú vlnu pandémie pripravené, keď to tak vlastne vôbec nie je?

Predikcie počítali s vyššou mierou zaočkovanosti, ako aj s vyššou mierou dodržiavania opatrení. Dnes vidíme, že zdravotný systém prechodne zvládne 2000 až 2500 hospitalizovaných s covidom, ďalšie zvyšovanie počtu pacientov však už výrazne ochromuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre covidových pacientov, ale aj pre tých, ktorí majú iné ochorenie.

Aj to, že sa teraz snažíme znižovať mobilitu skupiny, ktorá je neimúnna, je hlavne na jej ochranu. Teraz sa ľuďom zdá, že ich obmedzujeme, no nikto nebude chcieť prijať, že keď sa nakazí a bude potrebovať nemocničnú starostlivosť, nebude pre neho voľné lôžko.

Ako dnes manažuje tretiu vlnu minister Lengvarský?

Racionálne a pragmaticky.

Napriek vakcíne máme horšie čísla ako pred rokom. Vy ste rok pandémie stáli po boku exministra Krajčího. Zvládal by to dnes lepšie?

Nepovažujem za relevantné, aby som porovnávala prácu ministrov.

V súvislosti s opatreniami ste povedali, že sa nesmieme báť sprísňovania. Čo môže byť ďalší krok, ak súčasné opatrenia nezaberú?

Ak bude pokračovať súčasný trend rastu prípadov, nemôžeme vylúčiť ani tvrdší lockdown, ktorý postihne aj zaočkovaných. Ide, samozrejme, o krajné riešenie a v čase dostupnej vakcíny by sme nad ním za normálnych okolností nemuseli vôbec uvažovať.

Veľmi si prajem, aby sme sa raz dostali so zaočkovanosťou na úroveň Portugalska a vôbec by sme nemuseli diskutovať o niečom takom ako núdzový stav či lockdown.

Je lockdown riešením, keď sa delta skôr či neskôr aj tak nikomu nevyhne?

Je to krátkodobé riešenie, ktoré len rozkladá epidémiu v čase, aby sa znížil nápor na nemocnice. Kľúčové je, aby sa dali ľudia zaočkovať, aby sme sa do podobnej situácie nedostali o pár týždňov znova.

Preto opatrenia musia cieliť k zvýšeniu zaočkovanosti a nemôžeme tak pristúpiť ešte k väčšiemu obmedzovaniu zaočkovaných, hoci by si to už aj súčasná situácia z čisto epidemiologického hľadiska vyžadovala.

Minister Lengvarský v prípade zlej situácie pripustil aj vianočný lockdown. Exminister Krajčí ho minulý rok presadiť nedokázal. Myslíte si, že ak by to bolo nutné, pánovi Lengvarskému by sa to podarilo, keď už teraz nepresadil lokálny lockdown neočkovaných?

Verím, že vláda bude vnímať vážnosť situácie a prijme adekvátne opatrenia. V opačnom prípade by to mohlo mať katastrofálne následky.

Mnohí dnes hovoria o paralele či opakovaní scenára z minulého roka pred Vianocami. Tiež to tak cítite?

Pre mňa je to doslova „deja vu“ minuloročných vianočných sviatkov. Aj pocity sú veľmi podobné. Je to o to ťažšie, že dnes sme v situácii, do ktorej sme sa nemali dostať, keďže máme vakcínu, ktorú sme vtedy nemali. Je to mimoriadne frustrujúce.

Boli ste na osudnom rokovaní vlády, keď sa včas neschválil lockdown a tiekli slzy aj ministrovi zdravotníctva. Ako si na to spomínate?

Bolo to jedno z mojich najťažších životných období. Presne sme vedeli, kam sa rútime a čo nás čaká, ale na sprísnenie opatrení nebola politická vôľa.

Pani prezidentka povedala, že stojíme pred katastrofickým vývojom v nemocniciach. Minister Lengvarský varuje pred humanitárnou krízou po prekročení maxima druhej vlny. Prekročíme maximum počtu hospitalizovaných druhej vlny?

Môže sa to stať. Momentálne tápeme v tme, nevieme presne, kedy dosiahneme vrchol. Relevantné predikcie je možné robiť na maximálne dva-tri týždne dopredu. Aj vzhľadom na otázny faktor ľudského správania povedať, kam sa až dostaneme a ako dlho vrchol vlny potrvá, je predčasné.

V nemocniciach je dnes menej zdravotníkov, ktorí sú viac vyčerpaní, a k tomu 2500 lekárov hrozí výpoveďami. Určite tretiu vlnu zvládneme?

Neobávam sa toho, že by zdravotníci v čase krízy nestáli pri pacientovi. Samozrejme, môžeme spraviť len to, čo je v našich silách, otázka je, aké budú straty a čo bude nasledovať, keď sa kríza skončí. Netrúfam si však predpovedať, koľko zdravotníkov bude mať po tom všetkom silu a chuť v zdravotníctve ostať.

Na našom oddelení vidím veľmi unavený personál. Vládne tu smútok a frustrácia z toho, kam sme sa opäť dostali, v akých podmienkach pracujeme a čo nás čaká. Budú to ďalšie Vianoce, ktoré strávime v nemocnici. A dnes netušíme, čo nás čaká po vianočných sviatkoch.

Ste medzi lekármi ochotnými podať výpoveď?

Nie.

Prečo?

Som absolútny zástanca toho, že zdravotníctvo potrebuje dôkladnú reformu, zlepšiť vzdelávanie, platové ohodnotenie, pracovné podmienky, ale som presvedčená, že v čase krízy musíme stáť pri pacientoch. 20 rokov som pracovala pre Lekárov bez hraníc, srdcom som stále humanitárny pracovník a z tohto pohľadu sa s niečím takýmto nemôžem stotožniť.

LOZ však tvrdí, že nie lekári, ale systém opúšťa pacienta.

Vnímam to tak, že ministerstvo je dnes vo veľmi ťažkej situácii a v prvom rade musí riešiť krízu. Očakávať rýchle systémové riešenia, ktoré tu neprišli roky predtým, sa mi nezdá reálne. Ale keď po kríze nepríde snaha zmeniť to, ja sama som pripravená z odísť.

V súvislosti so šírením nákazy nevnímate spätne ako chybu, že ste zrušili žiakom základných škôl povinnosť nosiť rúška, keďže sa nákaza rýchlo šíri práve tam? Okrem niektorých odborníkov toto rozhodnutie kritizuje aj minister financií Igor Matovič.

Nie. S niekoľkotýždňovým odstupom sme analyzovali efekt zrušenia rúšok. Porovnali sme rýchlosť nárastu infekcií u detí na základných školách a u stredoškolákov, ktorí rúška ďalej nosia, a nebol tam žiadny rozdiel. Nemáme tak žiadnu indíciu, že by zrušenie rúšok prispelo k zrýchleniu šírenia infekcie na základných školách.

Pri zrušení rúšok na školách sme brali do úvahy fakt, že ide o ustálenú skupinu, ktorá trávi spolu veľa hodín denne. Počas tohto času si deti rúška opakovane skladajú, takže ich efekt je sporný. Prihliadali sme aj na psychologické hľadisko nosenia rúšok v tejto skupine.

Ako konzílium ste navrhovali na týždeň až dva prerušiť prezenčnú výučbu na školách v bordových a čiernych okresoch. Má to dnes vôbec zmysel?

Pri intenzívnom komunitnom šírení je vhodné zvážiť zavretie školy na jeden až dva týždne, tak ako to poznáme z chrípkových epidémií. Konzílium nenavrhuje plošné a dlhodobé zatváranie škôl, tak ako sme ho poznali v druhej vlne.

Rodičia, ale aj deti už pri akomkoľvek návrhu na zavretie škôl majú obavu, či sa to nepredĺži tak, ako to bolo pred rokom, keď sa Slovensko dostalo medzi krajiny s najdlhšie zavretými školami. Viete zaručiť, že sa školy už plošne zatvárať nebudú?

Konzílium je absolútne proti plošnému a dlhodobému zatváraniu škôl.

Stále v konzíliu zvažujete povinné očkovanie?

Je dôležité, aby otázka povinného očkovania ostala otvorená. Vnímame, že je to mimoriadne politicky aj spoločensky citlivá téma, ale je dôležité o nej diskutovať a možno čochvíľa nebude iná cesta.

Zaujala ma úvaha, že mnohí z tých, čo sa zaočkovať nedali, potrebujú dôvod na očkovanie, pri ktorom nestratia tvár. Nemôžeme od nich očakávať, že po roku, čo broja proti očkovaniu, si to zrazu rozmyslia, lebo sa zľakli covidu.

Takže ich k tomu chcete pritlačiť povinným očkovaním?

Je pre nich možno jednoduchšie povedať, že ich k očkovaniu niekto prinútil, či už vláda, alebo zamestnávateľ. Aj v Spojených štátoch tvrdilo 30-tisíc policajtov, že dá pre povinné očkovanie výpoveď, a nakoniec tak spravilo len 34 z nich.

Treba mať na pamäti finálny cieľ, ktorý tým sledujeme. Dostupné vakcíny proti covidu sú účinné a bezpečné a výrazné zvýšenie zaočkovanosti je jediná cesta von z pandémie. A ak chceme mať nejakú ambíciu na kvalitnejší život v najbližších mesiacoch, povinné očkovanie niektorých skupín je jedna z možností.

Okrem toho, že na povinné očkovanie momentálne neexistuje politická vôľa, je to vôbec právne priechodné, keď stále nejde o oficiálne schválené vakcíny?

Na to sa musia pozrieť právnici, ale keď existuje právny základ v iných krajinách, verím, že by to nebol problém ani u nás. Treba to, samozrejme, riešiť veľmi citlivo, ale aj v konzíliu sme presvedčení, že otázka povinného očkovania musí zostať na stole.

Zároveň je potrebné veľmi citlivo zvážiť, ktorej skupiny by sa mohlo povinné očkovanie týkať. Dnes napríklad nevidíme ako prioritu povinne očkovať poddimenzované a pandémiou najviac zaťažené sektory, ktorými sú zdravotníctvo a sociálne služby. Sú tu aj iné sektory, kde by malo takéto očkovanie význam.

Napríklad?

Gastro sektor. Z dôvodu zatvárania prevádzok je to dnes jeden z najpostihnutejších sektorov pandémiou a v konzíliu vnímame ako problematické, aby v prevádzkach, ktoré budú v určitých fázach otvorené len pre zaočkovaných, pracoval nezaočkovaný personál. Ak chceme, aby gastro sektor a cestovný ruch fungoval aj počas krízy, povinné očkovanie v týchto sektoroch je jedna z možností.  

Dáta však dlhodobo ukazujú, že najzraniteľnejšou skupinou pri covide sú seniori. Neviete si predstaviť skôr povinné očkovanie povedzme vo veku 60+, ktoré by mohlo mať výraznejší efekt na odľahčenie nemocníc ako očkovanie v gastro sektore?

Súhlasím, že je to veková skupina, ktorá by mala byť najlepšie preočkovaná. Či je možné dať im očkovanie povinnosťou, neviem povedať. Ale určite som za to, aby sme spravili všetko preto, aby práve táto skupina bola zaočkovaná podstatne lepšie.

Ako, keď vidíme, že na túto skupinu už mesiace nič zásadne nezabralo?

V tejto skupine by sme mali skôr nájsť motivačné prvky, ktoré by mohli na ňu zafungovať.

Ale aké? Už doteraz bolo tých motivačných prvkov niekoľko a žiaden výrazný skok nepriniesli.

Samozrejme, že pre nás laikov v tomto smere hovoríme hlavne o finančnej motivácii, ale dostupné dáta hovoria, že táto forma motivácie u nás nemusí fungovať. Tu nám musia poradiť psychológovia či sociológovia. Treba zvoliť motivačnú stratégiu, ktorá je adaptovaná na náš kontext a zohľadňuje aj regionálne rozdiely. Pri povinnom očkovaní seniorov vnímam ako problematické rozhodovanie podľa veku.

O čo senzitívnejšie je to ako v prípade určitej profesie, keď práve pri starších ľuďoch má z hľadiska záchrany životov očkovanie oveľa väčší prínos?

V prípade, že povinne očkujete nejakú profesnú skupinu, ak s tým dotknutá osoba nesúhlasí, stále má možnosť z práce odísť. Preto považujem tento typ očkovania za lepšiu možnosť ako očkovanie podľa veku.

Preočkovanosť seniorov je v porovnaní so západnými krajinami veľmi nízka. Prečo s tým štát nevie pohnúť?

Očkovanie je dnes veľmi dobre dostupné, ale nepodarilo sa nám mnohých seniorov presvedčiť, že sú vo vysokom riziku ochorenia a očkovanie je pre nich bezpečné.

Nezanedbalo v tomto smere ministerstvo, ale aj konzílium, prácu s obvodnými lekármi, ktorým seniori najviac veria?

Úloha všeobecných lekárov je v očkovaní seniorov kľúčová a vidíme priestor na zlepšenie. V nemocnici sa často stretávame s tým, že u nás ležia pacienti, ktorým ich všeobecný lekár očkovanie neodporučil pre ich chronické ochorenia. Pritom chronickí pacienti sú najviac ohrození ťažkým priebehom covidu.

Keď viete, že mnohí všeobecní lekári svojich pacientov v tomto smere mylne informujú, prečo s tým niečo nerobíte?

Konzílium je poradný orgán. Na tento problém sme opakovane poukázali a snažíme sa so všeobecnými lekármi o tejto téme komunikovať.

Čo navrhujete robiť?

Stále dáva zmysel edukačná kampaň aj smerom k týmto lekárom a pacientom by bolo vhodné vytvoriť možnosť dostať názor od iného lekára. Na mňa sa ľudia s otázkou očkovania obracajú pomerne často a v rámci možností sa snažím každému odpovedať.

Keď človek váha, či sa dať zaočkovať, a lekár mu to neodporučí, asi nebude hľadať iného lekára, keď práve k tomu svojmu má dôveru. Nepomohlo by dať povinnosť tým lekárom, ktorí človeku očkovanie neodporučia, aby o tom vydali nimi podpísané potvrdenie s udaním dôvodu, prečo sa tak rozhodli a nezbavovali sa zodpovednosti?

Aj toto je jedna z možností. Keby lekár musel vydať o odporučení neočkovať pacienta doklad, na základe čoho sa tak rozhodol, a malo by to byť povinnou súčasťou zdravotnej dokumentácie pacienta, som presvedčená, že lekárov neodporúčajúcich očkovanie by bolo podstatne menej.

Bohužiaľ, nerada to hovorím, ale táto malá skupina lekárov je dnes veľkým problémom a vidíme to u mnohých našich hospitalizovaných. Nedávno sme prijali pacientku, ktorá bola na ceste do očkovacieho centra a cestou stretla lekára, ktorý sa jej opýtal, či chce zomrieť z vakcíny. Očkovať sa teda radšej nedala.

Niektorí lekári však očkovanie neodporučia aj s dobrým úmyslom, lebo sa pri pacientovi úprimne boja nežiaducich účinkov, ktoré by mohli zhoršiť ich zlý stav. V týchto prípadoch by mohla pomôcť edukačná kampaň.

Problém je aj s treťou dávkou vakcíny pre seniorov. Očkovanie ňou sa začalo neskoro, stále ju nedostali všetci tí, ktorí chceli, pritom nie je koho očkovať ani prvou a druhou dávkou. Prečo tieto chyby zase opakujeme?

Občas sa môže vyskytnúť technický problém, ale vo všeobecnosti je očkovanie treťou dávkou široko dostupné.

Čítajte tiež

Patológ Palkovič Účinok vakcíny u seniorov klesá už po polroku. Tretia dávka je nevyhnutná

Lukáš Kekelák

Rozhovor s patológom Michalom Palkovičom o vývoji tretej vlny, úmrtiach po očkovaní, popieraní covidu i komunikácii s antivaxermi.

Ako je možné, že keď velí očkovaniu admirál v Portugalsku, tak percento zaočkovaných je jedno z najvyšších na svete, a keď ho na Slovensku vedie generál, tak nevieme dosiahnuť ani 60 percent?

Na dosiahnutie cieľa potrebujete, aby všetci išli spoločným smerom. Toto je z môjho pohľadu zásadný rozdiel medzi oboma krajinami. Otázka očkovania je u nás mimoriadne spolitizovaná, komunikácia je zmätočná a spoločnosť je rozpoltená. U nás tiež dochádzalo k postupnej strate viery ľudí v autority a strácal sa aj rešpekt k opatreniam.

Ako sa cítite v role jednej z hlavných komunikačných postáv tretej vlny?

Je to pre mňa v tejto atmosfére veľmi náročné, ale beriem to ako službu štátu. Snažím sa aj takto prispieť k zlepšeniu situácie. V krízovej situácii sa necítim pohodlne v role pasívneho diváka, preto sa angažujem aj v konzíliu a z neho vyplýva aj potreba komunikovať verejne. Nikdy som si nepriala byť takýmto spôsobom viditeľná a veľmi sa teším na ten okamih, keď sa budem môcť z médií stiahnuť.

Vláda v rámci opatrení navrhuje postihovať aj slovné útoky a znevažovanie zdravotníkov, ktorému mnohí dnes čelia. Myslíte si, že to útoky zastaví?

Netrúfam si odhadnúť, či to pomôže, ale už len to, že je to legislatívne podchytené, je dôležitý krok vpred.

Nevnímate zo strany ministra zdravotníctva ako alibistické nechať komunikovať aj nepopulárne opatrenia práve konzíliu odborníkov?

Konzílium komunikuje závery stretnutí konzília, návrhy opatrení a odborné témy. Komunikácia ministra zdravotníctva má však stále nezastupiteľné miesto. A keďže konzílium je len poradný orgán, výsledné znenie opatrení komunikuje vláda.

Minister financií Igor Matovič hovorí, že kolektívnu imunitu nadobudneme v marci alebo apríli 2022. Súhlasíte?

Epidemická situácia by sa mala na jar výrazne zlepšiť, s tým súhlasím. Otázkou zostáva, či budeme môcť hovoriť o kolektívnej imunite. V predikciách však musíme byť pokornejší. Nereálne predikcie, ktoré často zaznievajú v médiách o tom, kedy sa pandémia skončí, nám nepomáhajú, lebo sa zatiaľ žiadne z nich nenapĺňajú.

Bude podľa vás potrebná aj štvrtá či piata dávka pre manažment zvládania pandémie?

Je predpoklad, že tretiu dávku v priebehu niekoľkých mesiacov dostaneme všetci, ale o tom, či bude treba aj štvrtú a piatu, je dnes predčasné hovoriť. Počkajme si na dáta a medzinárodné odporúčania.

Keď sme sa rozprávali pred rokom, vo vakcíne ste videli svetlo na konci tunela. Stále to platí?

Vakcínu dnes vnímam ako svetlo na konci tunela, ktoré sme, žiaľ, vedome zhasli. Stále však verím, že  z tmy, v ktorej sa nachádzame, nájdeme skoro cestu von.  

Foto Postoj – Adam Rábara