Infektologička Koščálová Premiér sa rozhodol zatiahnuť ručnú brzdu, zlatý štandard opatrení neexistuje

Pandémia koronavírusu je jej najťažšou misiou. Lekárka Alena Koščálová si myslí, že v druhej vlne sme mali ísť cestou najlacnejších a najmenej obmedzujúcich opatrení. Do súčasného stavu nás podľa nej priviedlo uvoľnenie v opatreniach aj v ich dodržiavaní. Nepomohli nám ani nízke čísla počas leta, keď mnohí nadobudli pocit, že vírus akoby zmizol.

Situácia v nemocniciach podľa Koščálovej zatiaľ nie je kritická, problém je však v  chýbajúcom zdravotníckom personáli. Akými krajinami sa počas druhej vlny môžeme inšpirovať a čo je za súčasným úspechom švédskeho modelu? Je v hre aj opätovný lockdown?

Alena Koščálová je primárkou oddelenia dospelých na infektologickej klinike na bratislavských Kramároch. Je zároveň súčasťou konzília odborníkov i Pandemickej komisie vlády. V minulosti zažila ako lekárka niekoľko epidémií v Afrike a Ázii s organizáciou Lekári bez hraníc.

Zaznamenávame rekordné čísla v počte infikovaných. Za posledný týždeň pribudlo vyše 2500 prípadov koronavírusu a z počtu dvesto pozitívnych za deň sme sa dostali až k päťstovke. Máme problém alebo si skôr na podobné čísla máme zvykať?

Situácia bola do istej miery predvídateľná. Je to prirodzený vývoj v rámci zavedených preventívnych opatrení, ktoré sú oveľa voľnejšie ako počas prvej vlny. Predpokladali sme, že po letnom útlme bude počet pozitívnych prípadov narastať. Kľúčové je dnes to, ako sa nám podarí situáciu stabilizovať tak, aby nedochádzalo k výraznejšiemu nárastu prípadov, čo by mohlo spôsobiť preťaženie zdravotného systému a v najhoršom prípade kolaps zdravotnej starostlivosti.

Ste súčasťou konzília odborníkov i Pandemickej komisie vlády. Čo pri dnešných počtoch vnímate ako to najúčinnejšie riešenie?

Na to, aby sme utlmili šírenie nákazy, je potrebné obmedziť mobilitu a minimalizovať svoje fyzické sociálne kontakty. Z hľadiska praktického života v krajine sú takéto opatrenia, pochopiteľne, nepopulárne a pri ich prijímaní treba prihliadať aj na hospodárske, ekonomické a sociálne faktory.

To, v čom sa absolútne zhodujeme, je, že musíme začať cestou najlacnejších a najmenej obmedzujúcich opatrení. V prvom rade je to nosenie rúšok, ktoré sa ukázalo ako veľmi efektívne riešenie spolu s dodržiavaním odstupov a dezinfekciou rúk. Ďalšie kroky treba nastavovať v závislosti od vývoja situácie. Kým počas prvej vlny sa prijímali centrálne opatrenia, teraz sa kládol dôraz na regionálny prístup.

Premiér Igor Matovič tvrdí, že situácia je mimoriadne zlá, a to, ako sa bude vyvíjať budúce dva týždne, už nemáme vo svojich rukách. V pondelok počas zasadania Ústredného krízového štábu spolu s hlavným hygienikom ohlásil oveľa tvrdšie opatrenia, než v piatok avizovala Pandemická komisia vlády. Do toho ešte aj povedal, že sa už nejdeme „hrajuškať na semaforiky“, pritom práve na nich je vlastne postavený celý pandemický plán krajiny. Je takýto postup, ako aj nutnosť natoľko prísnych opatrení či dokonca vyhlásenie núdzového stavu podľa vás naozaj na mieste?

Pán premiér sa rozhodol zatiahnuť ručnú brzdu. Nie som členkou ústredného krízového štábu a neprislúcha mi komentovať jeho rozhodnutia.

Rozumiem, že to nechcete bližšie komentovať, no zatiaľ čo Pandemická komisia vlády v piatok odporúčala 30 ľudí na svadbách, stovku na podujatiach v interiéri a dvestovku v exteriéri, v pondelok padol zákaz všetkým oslavám a hromadným podujatiam okrem tých, na ktorých budú mať všetci ľudia negatívny test nie starší ako 12 hodín. Bolo toto naozaj nevyhnutné?

Neexistuje zlatý štandard opatrení. Na konzíliu odborníkov, ktoré je pracovnou skupinou Pandemickej komisie, navrhujeme opatrenia na základe dostupných analýz dát a čerpáme skúsenosti z iných úspešných krajín. Snažíme sa byť konzistentní a opatrenia navrhovať čo najcitlivejšie s prihliadaním na ich vykonateľnosť a akceptovateľnosť. Pandemická komisia je však len poradným orgánom vlády, ktorá rozhoduje o konečnom znení opatrení.

Aký zmysel má z epidemiologického hľadiska zatvorenie kostolov, divadiel a kín v kontexte naďalej otvorených fitness centier, plavární či krčiem? Okrem pár ojedinelých prípadov sa kostoly ani divadlá nikdy nespomínali ako nebezpečné ohniská šírenia nákazy. Viacerým to jednoducho nedáva ani len elementárnu logiku.

K tomu možno povedať len toľko, že zákaz hromadných podujatí zo zákona automaticky znamená aj zákaz bohoslužieb, ak nie je na tieto udalosti udelená výnimka. Nevidela som presné znenie opatrenia, na jar však takáto výnimka udelená bola. 

Na druhej strane, ako vnímate to, že kým pred dvomi týždňami premiér návrhy Pandemickej komisie vlády najprv odmietol s tým, že tlačia na pílu, v piatok sa za ne znova postavil a tento týždeň ich – z hľadiska kritikov celkom prehnane – pritvrdil?

Vnímam to tak, že pán premiér reaguje na aktuálne zhoršenie epidemiologickej situácie. Na konzíliu odborníkov sme takýto vývoj anticipovali v čase, keď ešte počty prípadov neboli alarmujúce, a to zrejme prispelo k tomu, že navrhnuté opatrenia na obmedzenie hromadných podujatí neboli pred dvomi týždňami prijaté.  

Ako dlho budú takéto prísne opatrenia podľa vás potrebné?

Cieľom opatrení je predísť exponenciálnemu rastu prípadov a dostať reprodukčné číslo pod hodnotu jeden, keď je šírenie nákazy pod kontrolou. V súčasnosti sa reprodukčné číslo pohybuje okolo hodnoty 1,2, čo znamená, že epidémia sa postupne zrýchľuje a prípadov bude pribúdať. Potrvá niekoľko týždňov, kým sa tento trend podarí zvrátiť.

Mnoho odborníkov kritizovalo rezort zdravotníctva, že sa Slovensko na druhú vlnu nepripravovalo dostatočne. Kde sme podľa vás okrem nedostatočného trasovania a vyhľadávania kontaktov spravili chybu?

Poľavili sme v opatreniach aj v ich dodržiavaní. Pri koronavíruse si treba neustále pripomínať, že ide o infekciu, ktorá sa šíri z človeka na človeka. Čiže sa bude šíriť toľko, koľko jej dovolíme. Je to naozaj o zodpovednosti všetkých nás, lebo my dovoľujeme infekcii, aby sa šírila. Jedna vec je prijímanie preventívnych opatrení, tá druhá je ich dodržiavanie. Vieme, že existuje iks spôsobov, ako opatrenia obísť.

Ak sa opatrenia nedodržiavajú čo najdôslednejšie, môžeme tu mať akékoľvek prísne pravidlá, dopadlo by to rovnako. Musíme si preto uvedomovať, že dodržiavať opatrenia, ktoré sú navrhované v danom čase, je dôležité práve preto, aby sme sa neskôr vyhli prísnejším, ako napríklad teraz.

Prečo vôbec došlo k tejto situácii? Na čo sme počas leta zabudli?

Keď sme sa počas leta dostali s číslami takmer na nulu, akoby mnoho ľudí nabralo pocit, že vírus zmizol. Dnešná realita je však iná a je nutné, aby sme si uvedomili, že treba v našom spoločnom úsilí pokračovať. Je kľúčové, aby sme udržali situáciu pod kontrolou. V opačnom prípade môžeme čeliť radikálnym opatreniam, ktoré môžu trvať aj dlhšie obdobie.

Máme čakať ešte prísnejšie celoštátne opatrenia?

Keby sa šírenie epidémie absolútne vymklo spod kontroly tak, že skolabuje zdravotný systém, prísnym celoštátnym opatreniam by sme sa zrejme nevyhli. Treba to skôr vnímať tak, že musíme robiť všetko preto, aby sme tomu predišli. Nemôžeme preto očakávať, že v čase pandémie bude náš život taký, aký bol pred Covidom. To si treba neustále uvedomovať.

Situácia sa teda môže vyhrotiť do tej miery, že by muselo dôjsť opäť k lockdownu, ako je to dnes v Izraeli? Dokážeme to so súčasným prístupom ľudí, ktorí sú už z koronakrízy unavení a nie sú takí opatrní ako na jar, zvládnuť aj bez toho?

Túto možnosť nemožno vylúčiť, môže nastať situácia, keď to bude jediné riešenie. Je na zodpovednosti nás všetkých, aby sme sa k tomu stavu nedopracovali.

V posledných dňoch sa aj rýchlo zvyšuje percento pozitívnych testov, nehovoriac o tom, že aj napriek súčasným prírastkom sa v pondelok spravilo len 2561 testov. Pritom podľa vedca Petra Celeca máme prístrojové vybavenie na to, aby sme testovali podstatne viac. Je vôbec 7500 PCR testov denne, ktoré však ani teraz nedosahujeme, v tejto chvíli ešte dostatočných? Nemali by sa navýšiť testovacie kapacity?

Testovaciu kapacitu bude potrebné navýšiť. Sľubnou alternatívou k PCR testom sa dnes javia novogeneračné antigénové testy.

Práve do antigénových testov sa dnes vkladá veľká nádej, no v zásade nevieme, čo vláda objednala. Môžeme sa spoľahnúť, že nešlo o zlú kúpu a ide o testy s vysokou senzitivitou?

Podľa informácií, ktoré máme, ide o naozaj veľmi spoľahlivé testy, čo sa týka senzitivity a špecificity v porovnaní so zlatým štandardom, ktorým je PCR test. Z tohto pohľadu si ja osobne myslím, že to môže byť veľký prelom v manažmente epidémie. Rýchla diagnostika je kľúčová najmä v období, ktoré nás čaká, keď bude respiračných infekcií pribúdať. Začali sme ich na klinike skúšať, ich použitie je veľmi jednoduché a dostupnosť výsledku do 20 minút je neskutočným prínosom.

Ste tiež primárkou oddelenia dospelých na infektologickej klinike na bratislavských Kramároch. Na túto kliniku počas prvej vlny prichádzalo najviac pacientov s koronavírusom. Aká je momentálna situácia?

Situácia sa dynamicky vyvíja. Zatiaľ ten nárast nie je dramatický, ale ak bude ďalej pokračovať, za malú chvíľu sa môžeme dostať k naplneniu našich kapacít. Skokový nárast sme zaznamenali začiatkom septembra. Boli dni, keď sme prijali šesť pacientov, no potom sa situácia stabilizovala. Momentálne máme päť pacientov na JIS-ke, čo je zatiaľ najvyšší počet počas druhej vlny.

Je pravda, že JIS na infektologickom oddelení v nemocnici na Kramároch má len 6 lôžok?

Áno, to je momentálny stav lôžok.

Nie je to veľmi málo? Stačili tieto kapacity počas prvej vlny?

Počas prvej vlny sme mali na JIS-ke v jednom momente až sedem pacientov. Situáciu sme zvládli, ale bolo to skutočne na hrane.

Ak by ďalej stúpal počet hospitalizovaných ako doteraz, môžeme podľa ministra zdravotníctva predpokladať, že na konci októbra nebudú stačiť infekčné oddelenia. Na Slovensku máme 11 takýchto oddelení. Aký je stav mimo Bratislavy, začína to byť kritické?

Situácia zatiaľ nie je kritická, ale počet hospitalizovaných pacientov postupne narastá. Momentálne máme na Slovensku niekoľko nemocníc, napríklad Michalovce, Prešov, Ružomberok, Trenčín alebo Nitra, kde sa infekčné oddelenia dostávajú na limit svojich kapacít a je tam potrebné plánovať reprofilizáciu ďalších lôžok. Na našom oddelení v takej situácii zatiaľ nie sme. Do minulého týždňa sme ešte boli schopní v obmedzenom počte prijímať aj pacientov s inou diagnózou ako Covid-19. Posledné dva dni to už však možné nie je a oddelenie sa zmenilo na čisto covidové.

Stále platí, že medzi nakazenými majú prevahu mladí ľudia?

Mimo Bratislavy máme väčšie percento starších pacientov. V Bratislave sa zatiaľ infekcia drží v mladších vekových skupinách, ale za posledný týždeň taktiež stúpa počet starších pacientov, čo sa okamžite prejavilo na zvýšenom počte hospitalizácií.

Ste dnes na oddelení v Bratislave lepšie pripravení na druhú vlnu?

Sme lepšie pripravení z toho hľadiska, že už viac poznáme vírus, máme s ním viac skúseností, máme lepšie materiálne zabezpečenie a máme liek remdesivir. Achillovou pätou zdravotníctva však zostáva nedostatok personálu, a to najmä zdravotných sestier. Vieme, že toto je dlhodobý stav, ktorý nie je možné zmeniť za taký krátky čas.

Nepomohli ani absolventi lekárskych fakúlt či ošetrovateľstva?

Nemocnice  prijali naozaj väčší počet absolventov, takže mladých lekárov je pomerne dosť, ale tí nenahradia prácu sestry, ktorých je na Slovensku akútne málo a v druhej vlne budú veľmi chýbať. Taktiež nenahradia prácu infektológov, pneumológov a špecialistov v intenzívnej medicíne, ktorí sú potrební na manažment pacientov s ťažkým priebehom COVID-19.

Súčasná situácia v nemocniciach je ešte stále porovnateľná s vrcholom prvej vlny?

Celoslovensky je už horšia. Neplatí to zatiaľ pre Bratislavu, kde sme mali počas prvej vlny najviac hospitalizovaných pacientov. Možno povedať, že niektoré nemocnice mimo Bratislavy sa až teraz začínajú naplno stretávať s pandémiou.

Aký bol zatiaľ váš najťažší moment počas pandémie?

Keď sme za jeden deň naplnili JIS pacientmi z DSS Pezinok. Vtedy sme si naplno uvedomili svoje limity pri manažmente starších pacientov s ťažkým priebehom ochorenia. 

Spomínate, že nedostatok zdravotníckeho personálu bude veľkým problémom druhej vlny. Nie sú však už zdravotníci vyčerpaní či vyhorení zo stáleho nasadenia, pričom nevidia svetlo na konci tunela, keďže nikto si ani netrúfa odhadnúť, kedy sa tento pandemický stav skončí?

Ak zoberieme do úvahy náročné pracovné podmienky ako zvýšený stres, dlhodobá práca v ochranných oblekoch, nadčasy, pričom tento stav už trvá viac ako osem mesiacov, je zrejmé, že toto sa odzrkadľuje na fyzickom a psychickom stave zdravotného personálu. Osobne mám pocit, že fungujeme na nejaký zotrvačník. Je to naozaj náročné, ale musíme to spoločne zvládnuť.

Pre mňa je svetlom na konci tunela naozaj vakcína. Dúfam, že bude k dispozícii v dohľadnom čase a ľudia budú mať vôľu sa dať očkovať v čo najväčšom počte, aby sa nám podarilo šírenie vírusu zastaviť. Všetko má svoj koniec a ja sa už neviem dočkať konca tejto pandémie. Ale priznávam, že do druhej vlny ideme s veľkou dávkou únavy.

Do vakcíny sa teraz investovalo naozaj veľké úsilie, čaká na ňu celý svet, no aj predstavitelia WHO pripúšťajú, že sa na ňu nemožno celkom upínať, lebo úspešnosť v niektorých skupinách nemusí byť celkom istá. Nemáte obavu, že vakcína neprinesie vytúžený prelom pandémie?

Verím, že vakcína, ktorá bude schválená, bude efektívna a bezpečná. Je pravda, že nevieme, na aký dlhý čas zabezpečí ochranu populácie. To zistíme až s odstupom času, ale myslím si, že aj keby tento časový interval nebol výrazne dlhý, môže to byť stále nástroj, ktorý preruší prenos infekcie. Samozrejme, stále platí podmienka, že musí byť zaočkovaná čo najväčšia časť našej populácie.

To bude do veľkej miery závisieť aj od autorít a štátu, ako očkovanie spoločnosti odkomunikuje. Začína sa alebo sa už minimálne plánuje nejaká kampaň?

Očkovacia kampaň určite prebehne a verím, že bude dôsledne pripravená. To je základ úspechu.

Určite ste videli zábery z talianskych nemocníc. My sme si tým na Slovensku neprešli, no neprepadá vás s rastúcimi číslami niekedy pocit, že by sa situácia mohla vyhrotiť i u nás? Teda že na vašom oddelení budete stáť pred rozhodovaním, koho pripojíte na pľúcnu ventiláciu a koho už nie?

Treba sa pripraviť na každú situáciu a táto je, bohužiaľ, jedna z nich. Je zrejmé, že pre každého lekára bude takéto rozhodnutie odborne a eticky veľmi zložité, čo môže spôsobiť neuveriteľnú emočnú záťaž. Osobne som na to pripravená, ale veľmi dúfam, že sa takýmto situáciám vyhneme.

V súvislosti s umelou pľúcnou ventiláciou sa mnohí zamýšľajú, nakoľko ľuďom dokáže ešte pomôcť, ak jej napojenie zatiaľ prežilo na Slovensku podľa posledných dostupných informácií menej ako desať ľudí.

Treba povedať, že pacient, ktorého napojíme na umelú pľúcnu ventiláciu, je vo veľmi ťažkom stave. Je to posledná možnosť liečby, ktorú máme k dispozícii, keď zlyhajú všetky predchádzajúce. Najskôr volíme prísun zvýšenej koncentrácie kyslíka, v ďalšom štádiu podporné ventilačné režimy, a keď nepomôže ani to, volíme umelú pľúcnu ventiláciu, ktorá človeku pomáha dýchať v umelom spánku.

Samotné napojenie prináša veľa rizík, vo všeobecnosti sa takýto pacient stáva výrazne náchylnejším na rôzne infekcie, pričom vieme, že Covid sám osebe značne oslabuje imunitný systém. Práve takáto infekcia býva pacientovi často osudná. Treba si uvedomiť, že pacient, ktorý je na umelej pľúcnej ventilácii, je už v natoľko kritickom stave, že tá pravdepodobnosť, že pacientovi nemusí pomôcť, je veľmi vysoká.

Ako si vysvetľujete, že máme na Slovensku napriek všetkým problémom s testovaním či dohľadávaním kontaktov, s ktorými dnes zápasia regionálne úrady verejného zdravotníctva, stále najnižší počet obetí?

Treba rozlišovať štatistické výsledky z prvej vlny od tých z druhej vlny. V prvej vlne sme mali veľmi nízky počet úmrtí najmä vďaka veľmi prísnym a včasne zavedeným opatreniam. Tým sme takmer zastavili prenos vírusu. Až na ojedinelé prípady bol prenos vírusu medzi rizikovými skupinami veľmi limitovaný.

To bol veľký úspech našej prvej vlny. To, čo sa stane v druhej vlne, budeme bilancovať o niekoľko mesiacov a bude závisieť najmä od toho, ako sa nám podarí ochrániť rizikovú časť populácie.

Držíme sa podľa vás v rámci druhej vlny ešte medzi lepšími krajinami?

Našťastie sme si veľa vecí udržali aj počas uvoľneného leta, či už to boli rúška, alebo obmedzenie podujatí. Nenechali sme si to tak rozbehnúť. Ešte stále sa infekcia drží v mladších vekových skupinách, ktorá bola cez leto tou aktívnejšou skupinou. Sú to tí, ktorí cez leto cestovali a aktívne sociálne žili.

Až teraz sa však naplno ukáže, ako sa štátom podarí udržať tú infekciu od rizikovej skupiny, ktorá môže mať ťažší priebeh. Vývoj bude teraz úplne iný, rovnako aj prijímané opatrenia. Dnes musíme sledovať úspešné krajiny ako Nemecko, možno aj terajší švédsky model, ktorý sa ukázal, že funguje, ale to platí aj pre ostatné severské krajiny. Musíme čerpať inšpiráciu od krajín, kde sa to darí udržiavať na kontrolovateľnej úrovni.

Na základe čoho má podľa vás toľko kritizovaný švédsky model dnes lepšie čísla? Môžu za to aj konzistentné opatrenia, ako napríklad obmedzenie hromadných podujatí na 50 ľudí, ku ktorému došlo ešte v marci a doteraz sa toto opatrenie nemenilo?

Myslím, že koherencia v opatreniach sa aj v tomto prípade ukázala ako veľmi dôležitá. Švédi stavili na dôveru obyvateľom, keďže množstvo opatrení ide formou odporúčaní, nie zákazov a príkazov, a miestna populácia si to zobrala za svoje. Necíti to ako obmedzenie, ale ako svoju občiansku povinnosť. V prvej vlne zaplatili vysokú daň na životoch za to, že sa im nepodarilo zabrániť prenosu ochorenia v rizikových skupinách.

Myslím si, že aj to je fakt, prečo opatrenia dodržiavajú teraz dôsledne. Čo sa týka hromadných podujatí, opatrenia majú od jari nastavené oveľa prísnejšie, ako sme ich mali doteraz nastavené my, čo tiež stojí za zamyslenie.

V poslednom čase sa hromadia u nás – nehovoriac o Česku – hlasy, že ochorenie Covid-19 je z medicínskeho hľadiska banálne ochorenie. Ako vnímate podobné vyjadrenia?

Z podobných vyhlásení je mi smutno. Nadobúdam pocit, akoby sme žili rozdielne reality. Sociálne siete majú veľký vplyv a je poľutovaniahodné, keď takéto názory na nich šíria lekári, pretože sú z hľadiska svojho statusu považovaní za mienkotvorné osoby a množstvo ľudí s laickými znalosťami má tendenciu im uveriť. Niekedy mám chuť ľuďom a najmä tým lekárom povedať, nech sa prídu pozrieť, nech si to prídu vyskúšať, aké je to starať sa o týchto pacientov v ťažkom stave. Pretože som presvedčená, že nikto, kto má s touto starostlivosťou skúsenosť, nemôže tvrdiť, že ide o banálne ochorenie.

Nie je príčinou toho, že ľudia počúvajú ľudí, ktorí vybočujú z mainstreamu, aj fakt, že sa celá debata posledné mesiace zúžila len na Covid-19? Nie je to práve tá časť skladačky, ktorá prispela k únave a frustrácii spoločnosti?

V tom je určite veľký kus pravdy. Je to taký klasický vzorec, všetkého, o čom sa hovorí príliš, sa ľudia presýtia. Ak sa rozprávame o efektívnej komunikácii, tak tá určite nespočíva v tom, aby sme komunikovali viac, ale aby sme komunikovali kvalitnejšie, koherentnejšie, jasnejšie a nepresycovali ľudí informáciami, ktoré sú zastrašujúce či vyslovene nepravdivé.

Treba zjednodušiť komunikáciu a postaviť tému Covid ako jednu z tém, ktorú tu momentálne máme a s ktorou tieto dni neodmysliteľne prežívame, ale nie je to jediná dominanta nášho života. Lebo ostatné problémy, ktoré nám prináša život, medzitým nezmizli.

Súhlasím s tým, že treba neustále hľadať správnu rovnováhu v množstve takto orientovanej komunikácie, v opačnom prípade vytvárame averziu voči Covidu, čo  je v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Vidím to aj u nás doma, v podstate o víruse už nemôžem dlho rozprávať, lebo moje deti o ňom už nechcú ani len počuť. (Smiech.)

Nová britská štúdia varuje, že ak bude mať človek zároveň chrípku aj Covid-19, bude v mimoriadnom ohrození života. Mali ste už pacienta, ktorý mal súčasne chrípku i Covid?

Prvé prípady Covidu sa u nás prvýkrát objavili na konci jarnej chrípkovej sezóny, takže doposiaľ sme nemali žiadneho pacienta, ktorý by mal takéto kombinované ochorenie. V tomto smere bude v ďalšom období dôležitá rýchla diagnostika, ktorá nám pomôže rozlíšiť obe ochorenia.

Pracuje sa na tom, aby sme to vedeli zistiť len z jedného steru?

Existujú testy, ktoré to dokážu rozoznať. Túto diagnostiku sa snažíme získať. Daných prístrojov je celosvetovo pomerne málo, čiže uvidíme, koľko ich dokážeme importovať na Slovensko a kedy. Ale pracujeme na tom.

Má Covid nejakú „výhodu“ oproti chrípke?

Ťažko hovoriť o výhode nejakého ochorenia. Ale pozorujeme, že Covid má široké spektrum príznakov. Veľa mladších pacientov a detí nemá vo všeobecnosti takmer žiadne príznaky alebo len veľmi mierne. Keď to porovnávame s chrípkou, tak títo pacienti majú pri chrípke výraznejšie príznaky ako pri Covide.

V minulosti ste pôsobili aj v exotických krajinách, kde ste pracovali s tímom Lekárov bez hraníc. V čom je táto pandémia pre vás iná než tie, ktoré ste zažili ako lekárka práve tam?

Špecifikom pri Covide je to, že ide o pandémiu postihujúcu celý svet, ktorá má tendenciu šíriť sa rýchlo a pomerne ťažko sa to zastavuje. Nemáme špecifickú liečbu a nemáme vakcínu. Pri väčšine epidémiách, kde som pracovala, sme mali buď účinný liek, alebo vakcínu. 

Pre mňa je táto epidémia tak trochu kultúrny šok, pretože všetky moje predchádzajúce skúsenosti z epidémií osýpok, pľúcneho moru, meningitídy, cholery či eboly som prežila v Ázii či v Afrike. Organizácia Lekári bez hraníc, cez ktorú som sa na týchto misiách zúčastnila, má naozaj dlhoročnú skúsenosť s riešením epidémií a musím povedať, že to bolo pre mňa ľahšie. Toto je moja najťažšia misia.

V čom je najväčší rozdiel?

V týchto krajinách sú epidémie pomerne časté. Zdravotný systém a vládne inštitúcie si uvedomujú svoje limity, preto sú ochotní vytvoriť pre partnerské mimovládne organizácie relatívne veľký priestor na operatívny a autonómny manažment epidémií. Ten sa prispôsobuje každodenným potrebám a z tohto hľadiska sú jednotlivé akcie pomerne priamočiare. Všetko sa prispôsobuje reálnej situácii v teréne. Adekvátna logistická podpora je nevyhnutnou súčasťou nášho úsilia.

Pre celú Európu, a konkrétnejšie pre Slovensko, je to však celkom nová skúsenosť. Covid nás zastihol na všetkých úrovniach kompletne nepripravených. Právne i zdravotnícke systémy nie sú adaptované ani pružné, nerátajú s podobnými okolnosťami, limitujú nás preto zákony, ktoré nevnímajú zložitosť pandemickej situácie a nepočítajú s ňou. Takže pandémiu riešime vo veľmi zložitom a komplikovanom systéme, ktorý znižuje efektivitu odpovede.

U nás je tendencia riešiť všetko vo veľkej miere zhora nadol, a chýba snaha pochopiť situáciu a reálne potreby v teréne. Ale nemožno povedať, že toto by bol problém len Slovenska. Ide o celú Európu, ktorá pri riadení tohto stavu musí zápasiť práve s týmto aspektom.

Foto – Andrej Lojan