Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
07. november 2021

Týždenný výber šéfredaktora

Eurovojna proti Poľsku, prezidentkin gýč z Glasgowa, tretia dávka pre seniorov

Prinášame výber textov uplynulého týždňa, ktoré by vám nemali ujsť.

Eurovojna proti Poľsku, prezidentkin gýč z Glasgowa, tretia dávka pre seniorov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prejavu na klimatickom samite COP26 v Glasgowe 2. novembra 2021. Foto TASR/AP

Milí čitatelia,

v týchto týždňoch to vyzerá, že najväčšou hrozbou pre stabilitu Európskej únie nie sú národnopopulistickí politici v jednotlivých štátoch, ale horliví predstavitelia samotných inštitúcií EÚ.

Šéfka Komisie Ursula von der Leyenová – tá osoba, ktorá káže o nevyhnutnosti zelenej revolúcie a popritom zdoláva súkromnými lietadlami 40-kilometrové vzdialenosti – presadzuje, aby Poliaci nedostali peniaze z fondu obnovy, ak nezrušia justičné reformy.

Európsky parlament do toho žaluje Komisiu za to, že ešte nespustila sankčný mechanizmus proti Poliakom a Maďarom. Aby to nestačilo, europoslanci už predtým vyzvali Radu aj Komisiu, aby prijali opatrenia na ochranu poľských občanov a Únie z dôvodu, že poľský ústavný súd spochybnil nadradenosť práva EÚ.

Po tomto verdikte čelia Poliaci aj v európskych médiách obvineniam, že podkopali základný pilier EÚ a v skutočnosti idú smerom k polexitu. Lenže to je zas úplne hysterická a nepoctivá debata. Nič také ako nadradenosť európskeho práva nie je v zakladajúcich zmluvách zakotvené – a keď sa o to európske elity usilovali prostredníctvom európskej ústavy, v referendách ju odmietli Holanďania aj Francúzi.

Poľskí ústavní sudcovia sa nedopustili žiadneho protieurópskeho konania, len podobne ako najvyšší sudcovia iných krajín interpretovali svojou optikou starý integračný spor, kam až siaha moc práva EÚ.

Viac o kontexte tohto sporu píše Jozef Majchrák.

Falošné tóny z Glasgowa 

Je potrebné, aby sa aj Slovensko usilovalo byť súčasťou veľkej klimatickej debaty a prichádzalo s rozumnými návrhmi, ktoré umožnia postupný a realistický prechod od fosílnych zdrojov. Napríklad by sme mali spolu s ďalšími štátmi čo najhlasnejšie presadzovať zadefinovanie jadra ako bezemisnej energie.

Žiaľ, naša prezidentka Zuzana Čaputová nepredviedla v Glasgowe nič viac než pomerne lacný klimatický gýč. Nielenže hovorí o budúcnosti podobne apokalypticky ako Greta Thunbergová, ale v rozhovore pre Denník N cestou z Glasgowa vyjadrila aj súcitné pochopenie pre mladých ľudí, ktorí pre klímu nechcú mať deti. „Vďaka našim zlým rozhodnutiam a rozhodnutiam generácií pred nami pripravujeme budúcej generácii prostredie, v ktorom oni už jednoducho nebudú chcieť mať deti.“

Lukáš Krivošík píše, prečo by mali prezidentka a ďalší politici úzkosti mladej generácie tlmiť, nie jej takto falošne nadbiehať.

Tretia dávka pre starších

Koronou zdravotne aj morálne vyčerpanú krajinu čaká opäť ťažká zima. Očkovanie sa u nás bláznivým spôsobom spolitizovalo – vinou vlády, ktorá postupne strácala autoritu, aby ešte dokázala motivovať váhavých či nedôverčivých. A rovnako aj vinou cynickej opozície, keď sa trojnásobný expremiér Fico – populárny najmä v skupine 65 plus – rozhodol, že politickým bojkotom očkovania sa priživí na zlom priebehu ďalšej vlny. Lebo nič iné než povalenie vlády ho ani nezaujíma.

Naším najväčším problémom je tak nízka zaočkovanosť rizikových skupín ako seniorov, tu má však Hegerova vláda len malé možnosti, ako to rýchlo zmeniť. Do toho prichádza ďalšia výzva, kde bude zas akcieschopnosť štátu kľúčová – opätovne zaočkovať tých najzraniteľnejších, ktorí tak už spravili v prvých mesiacoch tohto roka. Patológ Michal Palkovič v rozhovore s Lukášom Kekelákom hovorí, že už vo vlastnej praxi vníma, že v skupine 65 rokov a vyššie je potrebná tretia dávka vakcíny po šiestich mesiacoch, keďže účinok vakcíny po polroku medzi staršími slabne. Ak nechceme, aby sa v nemocniciach k nezaočkovaným masívnejšie pridali aj tí, ktorí už boli zaočkovaní, no nestihli tretiu dávku, musí štát konať už teraz.

Inšpiratívne čítanie prajem,

Martin Hanus
šéfredaktor denníka Postoj

 

 

.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.