Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
03. november 2021

Klimatický samit COP26

Prečo by prezidentka Čaputová radšej mala schladiť úzkosti mladých

Starší môžu mať dobré dôvody, prečo nezdieľajú „klimatickú úzkosť“ svojich detí a vnúčat, hoci aj im na prírode záleží.

Prečo by prezidentka Čaputová radšej mala schladiť úzkosti mladých

Prezidentka SR Zuzana Čaputová počas prejavu na klimatickom samite COP26 v Glasgowe 2. novembra 2021. Foto TASR/AP

V škótskom meste Glasgow sa koná medzinárodná konferencia, od ktorej si mnohí sľubujú silný impulz pre boj s klimatickou zmenou. Okrem svetových politikov sa na nej zúčastňujú miliardári ako Jeff Bezos či celebrity ako Leonardo DiCaprio. Nejaké výsledky už dokonca priniesla.

Lídri stovky krajín sveta sa zaviazali, že do konca desaťročia skoncujú s odlesňovaním (aj keď podobná deklarácia z roku 2014 zostala nenaplnená). India sa zase prihlásila k cieľu uhlíkovej neutrality do roku 2070 – čo je síce ďaleko, no odhaduje sa, že by druhá najľudnatejšia krajina sveta mohla za sebou potiahnuť ďalšie rozvojové štáty…

Skeptici si, samozrejme, zgustli na pokrytectve bohatých, mocných a slávnych, ktorí by najradšej obmedzili obyčajným ľuďom let na dovolenku jedenkrát ročne, pričom sami lietajú na klimatické konferencie súkromnými lietadlami. Najprominentnejších účastníkov údajne doviezlo až 400 súkromných lietadiel, ktoré, samozrejme, vypúšťajú počas letu do ovzdušia množstvo skleníkových plynov.

Navyše svetový samit s odhadom až 25-tisíc účastníkov je sám osebe udalosťou, ktorá jednorazovo zaťaží životné prostredie. Nejeden skeptik si položí otázku: To sa nemohli stretnúť a pozhovárať cez Zoom?!

„Uhlíková stopa lietadiel, ktorými sme do Glasgowa prileteli, nesmie byť jediným výsledkom tohtoročnej konferencie,“ apelovala na účastníkov samitu slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Aspoň ju nemožno obviniť z pokrytectva. Do Glasgowa letela namiesto vládneho špeciálu bežnou komerčnou linkou.

No nad jednou vecou by sa mohla zamyslieť aj pani prezidentka. Vo svojom prejave spomenula výsledky prieskumu verejnej mienky medzi 16- až 25-ročnými. Podľa neho sa až 42 percent mladých Slovákov veľmi obáva klimatickej krízy. Hlava štátu spomenula aj nedávnu medzinárodnú štúdiu, podľa ktorej až 40 percent mladých ľudí zvažuje, či mať pre klimatickú krízu vôbec deti.

„Mladá generácia tomu rozumie,“ povedala prezidentka. No tieto čísla by nemali byť nekriticky používané len ako argument, ktorým treba tlačiť svetových politikov k uhlíkovej neutralite. Zišlo by sa trošku apelovať aj na sebareflexiu mladých ľudí.

Oni považujú za zadubený „páprdizmus“, ak generácia ich rodičov klimatické výzvy neberie s rovnakou nástojčivosťou ako oni. No možno si tí starší akurát pamätajú zelené paniky skorších desaťročí: od varovaní o skorom vyčerpaní ropy cez ničivé kyslé dažde, celosvetový hladomor až po novú dobu ľadovú.

Napríklad známy environmentálny alarmista Paul Ehrlich už v roku 1967 predpovedal, že najneskôr v roku 1975 nastanú v Spojených štátoch obrovské hladomory a Katolícka cirkev by mala byť donútenú akceptovať populačnú kontrolu, keďže bezprostredne hroziaci hladomor mal byť práve následkom preľudnenia.

Maldivy mali podľa článku z roku 1988 zmiznúť v oceáne už v roku 1992. V skutočnosti tam ešte v roku 2018 stihli na seba naraziť Bugár s Kočnerom.

V roku 2004 britský ľavicový denník The Guardian varoval, že okolo roku 2020 už budú vo Veľkej Británii panovať poveternostné podmienky ako na Sibíri. A v roku 2008 bývalý americký viceprezident Al Gore s plnou vážnosťou tvrdil, že do roku 2013 sa roztopí všetok arktický ľad okolo severného pólu…

Vyčerpávajúci zoznam takýchto nenaplnených zelených apokalyptických proroctiev nájdete TU.

Inzercia

Kratší zoznam nájdete napríklad TU.

Samozrejme, tieto predpovede vždy vychádzali z „vedeckých poznatkov“, ich pôvodcami boli „odborníci“ a informovali o nich „seriózne médiá“.

Prečo si nenaplnené vízie minulých prorokov zelenej apokalypsy zaslúžia pozornosť? V poslednom čase sa totiž množia články o novej neuróze časti najmä mladých ľudí, ktorá nesie zatiaľ neformálny názov „klimatická úzkosť“. Je to úzkosť zo správ, ktoré tvrdia, že naša planéta sa čoskoro stane neobývateľnou.

Prosím, prepošlite vyššie zmienené dva linky o nenaplnených proroctvách environmentálnej skazy mladým ľuďom vo vašom okolí, ktorí touto klimatickou úzkosťou trpia. Nie preto, aby uhľobaróni a ropní šejkovia mohli naďalej nerušene ryžovať na svojom špinavom biznise, ale kvôli väčšej všeobecnej duševnej pohode príslušníkov nastupujúcej generácie.

Mimochodom, je tu ešte jeden dôvod, prečo časť mladej generácie nenachádza rovnakú odozvu u starších, pokiaľ ide o klimatickú zmenu. Mnohí starší ľudia si realistickejšie uvedomujú praktické problémy navrhovaných zelených riešení. Napríklad čo urobí s elektrickými sieťami, keď na jednej strane bude výroba elektriny z vetra a slnka, lebo ako Nemci vypneme nielen uhoľné elektrárne, ale aj tie atómové, a na druhej strane bude potreba sústavne dobíjať milióny elektromobilov, ktoré nahradia autá na benzín.

Pre ktoréhokoľvek politika je ľahké zaviazať sa na mediálne ostro sledovanom klimatickom samite k ambicióznym cieľom znižovania emisií CO2 ďaleko v budúcnosti, keď už dotyčný nebude v úrade. Otázne sú ekonomické náklady takejto „zelenej transformácie“ a ochota ľudí znášať ich – ako už na svojej koži zistil francúzsky prezident Macron počas protestov žltých viest v roku 2018.

Podľa prieskumu medzi mladými Slovákmi, z ktorého čerpala prezidentka Čaputová, sú tri štvrtiny z nich ochotné robiť pre životné prostredie kompromisy vo svojom životnom štýle. Uveríme, keď to uvidíme. Asi v každej generácii sú to totiž práve mladí konzumenti, ktorí najviac podliehajú vrtochom módy a reklamným tlakom, pokiaľ ide o časté obmeny šatstva či spotrebnej elektroniky.

Samozrejme, tento článok nechce tvrdiť, že na ochranu životného prostredia treba rezignovať. V skutočnosti by si životné prostredie zaslúžilo viac pozornosti politikov i širokej verejnosti. No možno diskutovať o spôsoboch, ako ho chrániť.

Dánsky skeptický environmentalista Bjørn Lomborg komentoval konferenciu v Glasgowe kriticky. Podľa neho by najekonomickejšie a súčasne najekologickejšie bolo sústrediť sa namiesto nákladného znižovania emisií s neistými vyhliadkami na výskum a vývoj zelených zdrojov energie.

Napríklad cieľ v podobe zdvojnásobenia finančných zdrojov na výskum bezpečného a lacného vodíka, ktorý by fosílne palivá spravil neekonomickými, či na vývoj termonukleárnej fúzie sa dá skontrolovať už z roka na rok. A nehrozí odmietavá reakcia širokej verejnosti, akú v Európe už čoskoro môžu priniesť stúpajúce náklady na energie.

Mladým netreba brať záujem o životné prostredie či záchranu planéty. Majú ešte dosť času, aby životná skúsenosť premenila ich entuziazmus na cynizmus. No bolo by dobré nasmerovať ich k dosiahnuteľným cieľom a realistickým metódam.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.