Ženy v terorizme Prípad Jennifer Wenischovej a výzvy ženského džihádu

Aké je zapojenie žien do terorizmu? A rozumieme mu? A prečo je to vlastne potrebné?

Najprv krátko k prípadu, ktorý sa aktuálne odohral v Nemecku.

Jennifer Wenischová (30) konvertovala na islam a v roku 2014 vycestovala z Nemecka do Sýrie. Po vstupe do teroristickej skupiny Islamský štát (ISIS) sa vydala za Iračana Taha Jumaillyho. Pár žil v Mosule, kde si ako otrokyňu kúpil ženu náboženskej menšiny jezídov aj s jej päťročnou dcérou.

Wenischová a Jumailly boli následne zapletení do vraždy dieťaťa.

Hoci mladá žena po návrate do Nemecka niekoľko rokov popierala svoje vedomé zapojenie do teroristickej organizácie, nahrávka, ktorá vznikla v spolupráci americkej FBI a nemeckej polície, ukázala viac ako len jej nedbalosť pri tragickej smrti dieťaťa.

Na smrť dievčaťa sa len pozerala

„Po tom, čo dievča ochorelo a pomočilo matrac, ju manžel obvinenej za trest pripútal pred dom a nechal v horúčavách zomrieť od smädu... Obžalovaná to manželovi dovolila a neurobila nič, čo by dieťa zachránilo,“ znie vyjadrenie prokurátora k prípadu Nemky Jennifer Wenischovej.

Podobne ako množstvo ďalších európskych žien z radov ISIS, aj Wenischová po prevezení do rodného Nemecka pred súdom naďalej vystupovala najmä ako naivná obeť a opakovala mantru o „zlákaní islamistickou propagandou“.

Mladá žena by pravdepodobne za tento zločin nebola vo svojej domovine odsúdená, nebyť spolupráce medzi americkou FBI a nemeckou políciou. Wenischová sa totiž do Iraku a Sýrie plánovala vrátiť.

FBI

Po návrate do Nemecka nadviazala prostredníctvom internetu kontakt s podporovateľom ISIS, ktorému sa zverila s túžbou vrátiť sa k teroristickej skupine. Po dohode, že ju jej nový kontakt dostane z Nemecka späť do Sýrie a Iraku, nastúpila na vopred dohodnutom mieste do auta.

Netušila, že vedľa nej sedí informátor FBI.

Na jej prípade spolupracovala FBI s nemeckou políciou. Na palubnú dosku vozidla nainštalovali odpočúvacie zariadenie. Keď dvojica spoločne prechádzala cez krajinu, Wenischová v domnienke, že smerujú do Sýrie, sa svojmu spoločníkovi zdôverila, aké zločiny v rámci teroristickej skupiny spáchala.

Jej slová sa ocitli na audiozázname a pomohli k rozsudku. Začiatkom týždňa ju v Mníchove vyšší krajinský súd odsúdil na desať rokov väzenia za spáchanie vojnového zločinu. Bolo toho však viac.

Členka Hisby

Wenischová bola uznaná vinnou z „dvoch zločinov proti ľudskosti vo forme zotročenia“, ale aj z napomáhania a navádzania na zabitie malého dieťaťa tým, že mu neposkytla pomoc.

Morálna polícia ISIS trestala ľudí za priestupky bičovaním či väznením.Zdieľať

Zo záznamu z auta bolo možné dozvedieť sa oveľa viac o jej pozícii v rámci ISIS. Okrem vraždy dievčaťa sa Nemka informátorovi priznala, že v polovici roku 2015 bola naverbovaná do mravnostnej polície Islamského štátu.

Podobne ako ďalšie západné ženy, ktoré slúžili v takzvanej Hisbe, mala Wenischová pri sebe počas služby v polícii v kalifáte útočnú pušku AK-47, pištoľ a vestu s výbušninami. Jej úlohou bolo hliadkovať v mestských parkoch vo Fallúdži a Mosule, ktoré boli v tom čase pod správou ISIS.

Spolu s ďalšími ženami vymáhali od miestnych dodržiavanie pravidiel obliekania či zákazu požívania alkoholu a tabaku. Je známe, že Hisba za tieto priestupky kruto trestala ľudí bičovaním či väznením. Povolávala ich na kopanie tunelov, cez ktoré sa na územie ISIS pašoval tovar či zbrane zo susedného Turecka, Sýrie či Iránu.

Mnohí ľudia sa odtiaľ nikdy nevrátili.

Nepriznaná genocída

Krátko nato, ako nemecké úrady prostredníctvom informátora FBI nahrali Wenischovej výpoveď, zvukové nahrávky prevzala nemecká federálna prokurátorka Claudia Gorfová a na ich základe začala zostavovať prípad.

Doposiaľ nenastala politická vôľa vytvoriť medzinárodný tribunál a členov ISIS, mužov i ženy, súdiť spoločne.Zdieľať

V rovnakom čase sa na túto prokurátorku obrátili aj jezídski aktivisti spolupracujúci s Amal Clooneyovou, ktorá dlhodobo právne vypomáha členom tejto zničenej náboženskej komunity. Jezídov ISIS pre ich náboženstvo, v ktorom sa spájajú prvky viacerých blízkovýchodných vierovyznaní, označil ako vyznávačov diabla. Mužov často na mieste popravil, ženy si vzal ako sexuálne otrokyne.

Už v roku 2016 označila Komisia OSN tento akt voči jezídom ako genocídu, no doposiaľ nenastala politická vôľa vytvoriť medzinárodný tribunál a členov Islamského štátu, mužov i ženy, súdiť spoločne.

Jezídski aktivisti sa v prípade Wenischovej usilovali stíhať vraždu dieťaťa v mene jej matky, ktorá prežila a pred súdom v Mníchove napokon svedčila ako hlavný svedok. Ide však stále skôr o výnimku.

Odsúdenie mladej Nemky na desať rokov väzenia je jedným z prvých rozsudkov, ktoré boli vynesené v prípade prenasledovania jezídskej menšiny. Súdny proces s Wenischovej manželom aktuálne prebieha vo Frankfurte a jeho verdikt by mal byť známy koncom novembra.

Jennifer Wenischová. Zdroj: TASR

Naši európski spoluobčania

Rovnako ako mnohí navrátilci z ISIS, aj Wenischová sa chcela po návrate do Nemecka prezentovať skôr ako nevinná obeť, aby sa vyhla justičnému systému. Niekoľko mesiacov po smrti dieťaťa odcestovala preto zo Sýrie do Ankary a na nemeckom veľvyslanectve požiadala o nové doklady totožnosti.

Tam ju pri odchode z budovy zatkli turecké bezpečnostné služby a previezli do rodného Nemecka, kde Wenischová opakovala, že je obeťou propagandy a nechce nič iné, len žiť pokojne doma. Už vtedy sa podľa všetkého plánovala vrátiť na územie Iraku a Sýrie.

V nestabilnej Sýrii sa dnes nachádza viac ako 57 000 zadržaných členov ISIS. Hoci OSN opakovane nalieha na 57 krajín, aby repatriovali svojich občanov, absentujúci dôkazový materiál, ako aj politická nevôľa domovských krajín proces repatriácie brzdia.

Do Nemecka a Dánska sa aktuálne vrátilo 11 žien a 37 detí. Šesť svojich občanov si v júli tohto roka prevzalo Belgicko a svoje zradikalizované občianky má v táboroch na severe Sýrie stále aj susedné Rakúsko.

Kým v prístupe k deťom z rodín ISIS panuje v Európe zhoda o ich vnímaní ako obetí, aj vďaka prípadu Wenischovej je zrejmé, že pri ženách ide o oveľa komplexnejšiu výzvu.

Nielen matky

Ženská účasť na džiháde bola vždy realizovaná predovšetkým cez pozíciu matiek rodičiek.

Túto predstavu o žene v roku 2011 ucelenejšie sformulovala Al-Káida, ktorá vydala 31-stranový časopis Al-Shamika („majestátna žena“), kde uvádza, že „správna žena sa má zahaliť a nájsť si muža – mudžahedína, teda svätého bojovníka“. A rodiť deti.

To je často najbežnejší prejav ženského džihádu.

Prípad Wenischovej však ukazuje jej oddanosť ideológii nie ako ženy matky, ale ako členky teroristickej skupiny, ktorá neváha aktívne využiť násilie. Nebola výnimkou.

Z prostredia ISIS vieme, že do džihádu boli zapojené aj kontraktorky z Ruska, Belgicka či Francúzska a ďalších európskych krajín, ktoré prichádzali do Iraku a Sýrie trénovať ženy Islamského štátu.

V prostredí fungovali na základe zmlúv aj niekoľko mesiacov a učili miestne ženy používať zbrane a cvičili ich rôzne bojové taktiky. Nejde pritom iba o známu brigádu Al-Khansaa, ženskú policajnú jednotku ISIS, ktorá mala približne sto členiek, ale o oveľa väčší počet vycvičených bojovníčok.

Kým medzi džihádistickými skupinami vo všeobecnosti existujú rozpory, či žene patrí miesto na bojovom poli, často o tom rozhodne až realita. Keď Islamský štát začal pod tlakom koaličných vojsk strácať územie, pragmaticky čoraz viac povolával do boja aj svoje záložné jednotky: ženy.

Ak prežili, pri ich návrate domov platí stará poučka: ak človek zabíja, deradikalizuje sa oveľa ťažšie.

Dnes ideme do Európy

Zaiste, mnohé európske ženy sú skutočne obeťami zromantizovanej predstavy o vytvorení kalifátu a po zrážke s realitou sa dnes v utečeneckých táboroch na severe Sýrie úprimne kajajú. No šatky si okázalo sťahujú aj tie, ktorých presvedčenie zostalo vnútorne nemenné.

Nie je novinkou, že Európa čelí novej hrozbe, keď sa takíto radikalizovaní jednotlivci vracajú do svojich domovských krajín.

Hoci zapojenie žien do teroristických organizácií zďaleka nie je nový fenomén, úspech ISIS je bezprecedentný. Podľa výskumu, ktorý zostavilo Medzinárodné centrum pre štúdium radikalizácie (ICSR), sa do uvedenej teroristickej skupiny zapojilo 52 808 „medzinárodných občanov“ vrátane 6 902 žien a 6 577 detí.

Napriek zmierneniu ozbrojeného konfliktu v blízkovýchodnom regióne sa odhaduje, že na Západe existujú tisícky spiacich agentov, ktorí zostávajú potenciálnou hrozbou. Nejde pritom výlučne o Islamský štát.

Pokračujúca nestabilita arabského a islamského sveta tvorí živnú pôdu pre rast rôznych variácií džihádistických skupín. Ak plne nepochopíme pozície, ktoré v ňom zastávajú aj ženy, a s tým súvisiace následky, nedokážeme sa pred touto formou terorizmu efektívne brániť.