Už zhruba rok trvajú diskusie o novele zákona o vysokých školách. Jej návrh rozprúdil na slovenskej akademickej scéne vlnu rozhorčenia. Viaceré vysoké školy vstúpili na protest proti nej do štrajkovej pohotovosti a padali tvrdé vyjadrenia o snahe ministerstva politizovať univerzitné prostredie či o totalitných praktikách. 

Ministerstvo školstva pred niekoľkými mesiacmi deklarovalo, že o návrhu bude ešte s univerzitami diskutovať. Koncom minulého týždňa predstúpil šéf rezortu Branislav Gröhling pred verejnosť s tým, že novelu podáva do medzirezortného pripomienkového konania, aby sa k nej mohla vyjadriť aj verejnosť. Gröhling zároveň vyhlásil, že do troch týždňov chce mať vysokoškolský zákon hotový.

Do jeho schválenia ho tlačí aj čas. Na semafore plánu obnovy svieti pri tejto novele – ako jedinej – červená, čo znamená, že štát očakáva veľké oneskorenie alebo nesplnenie, čo môže ohroziť zisk peňazí od Európskej komisie.

Hoci Gröhling pred mesiacmi avizoval, že sa chce o novele so zástupcami univerzít rozprávať, zdá sa, že k ich uspokojeniu napokon nedošlo. Z ich strany totiž naďalej zaznieva voči návrhu ostrá kritika.

„Žiadna reforma nemôže prejsť v stopercentnom súhlase. Vždy tu budete mať aj nejaký protinávrh alebo nesúhlas,“ povedal na piatkovej tlačovke minister školstva.

Univerzita Komenského obnovila protest

Najspornejším bodom, pre ktorý zaznievajú od vysokých škôl obavy z ohrozenia akademickej slobody, je posilnenie právomocí pre ministra dosadzovať ľudí do orgánov vysokej školy. Univerzity už pred niekoľkými mesiacmi hlasno protestovali a tvrdili, že ide o politizáciu, ktorú prirovnávali k obdobiu mečiarizmu.

„Aj rektorom som uznal, že keby tu bol minister za inú radikálnu stranu, mohol by to urobiť v neprospech vysokých škôl. Preto som chcel, aby sme našli spôsob, ako to rozumne nastaviť, tých riešení je predsa viacero,“ hovoril v apríli pre Postoj minister Gröhling s tým, že je diskusii otvorený.

Branislav Gröhling S rektormi vysokých škôl som chcel diskutovať, nerozumiem ich odporu

Adam Takáč Martin Hanus

Rozhovor s ministrom školstva o vzťahoch v koalícii, o dlhých mesiacoch so zatvorenými školami či vplyve pandémie na žiakov.

Podľa návrhu novely, ktorý ministerstvo predložilo, to však vyzerá, že k žiadnemu zásadnému posunu nedošlo.

Naďalej v nej totiž ostalo zriadenie správnej rady vysokej školy, kde by mali ministrovi nominanti tvoriť až polovicu členov (ako sa píše v novele, z členstva sa vylučujú zamestnanci ministerstva školstva). Minister navyše môže kedykoľvek odvolať člena správnej rady, ktorého do funkcie vymenoval, aj bez uvedenia dôvodu.

Tieto správne rady by po novom mali voliť a odvolávať rektora (spolu s akademickým senátom), schvaľovať dekanov jednotlivých fakúlt, rozpočet školy a získali by tiež širšie právomoci pri nakladaní s majetkom škôl.

V súčasnosti to funguje tak, že fakultný akademický senát si volí svojho dekana a na úrovni univerzity si akademický senát volí rektora. Okrem toho schvaľuje napríklad aj rozpočet. Návrh zákona po novom s fakultnými senátmi neráta a právomoci, ktoré dnes plní akademický senát univerzity, by prešli do pôsobnosti správnej rady.

„To znamená, že o fungovaní univerzity budú z veľkej miery rozhodovať ľudia, ktorí s nami nemajú nič spoločné,“ vysvetľoval pred pár mesiacmi rektor Univerzity Komenského v Bratislave Marek Števček. „Je možné, že niektorý budúci minister by tak mohol svoje postavenie zneužiť a na miesto rektora, ale aj dekanov fakúlt dosadiť človeka, ktorý vysokoškolskému prostrediu nerozumie. To považujeme za narušenie princípu akademickej samosprávy,“ povedal pre Postoj.

Najväčšia slovenská vysoká škola deň pred Gröhlingovou tlačovkou vyhlásila, že obnovuje proti novele protest. Tvrdí, že ministerstvo v uplynulých mesiacoch dostatočne nereflektovalo diskusie so zástupcami vysokých škôl.

„Základným princípom samosprávy je to, že si akademická obec sama rozhoduje o svojich záležitostiach bez zásahu politickej moci. Univerzita Komenského v Bratislave naďalej trvá na zachovaní tohto princípu, aby si mohla sama voliť rektora a dekanov, schvaľovať rozpočet a nakladať s majetkom. Naše návrhy z tejto skupiny sa, bohužiaľ, do výsledného návrhu nepremietli,“ reaguje pre Postoj rektor Univerzity Komenského Marek Števček. „Sme rozčarovaní z prístupu ministerstva školstva pri riešení otázok reformy. Opakovane prichádza k nerešpektovaniu už dosiahnutých výsledkov rokovaní.“

Štátny tajomník Ľudovít Paulis na piatkovej tlačovke uviedol, že novela vznikla na základe diskusie s univerzitami. „Budeme ďalej debatovať, a ak príde nejaká relevantná pripomienka, nebude problém ju zapracovať,“ povedal.

Rektor Trnavskej univerzity René Bilík pre Postoj hovorí, že ministerstvo so zástupcami vysokých škôl hovorilo, no faktický návrh zákona to nevyjadruje. „Takže len konštatujem, že výsledná podoba návrhu zákona nepredstavuje v plnej miere to, na čom sa reprezentácie dohodli. Aj preto sa znova objavujú protesty a výhrady zo strany samospráv vysokých škôl,“ vraví Bilík.

Slovenská technická univerzita v Bratislave konštatuje, že je sklamaná a rozhorčená obsahom aj spôsobom prípravy návrhu zákona.

„Materiál, ktorý ministerstvo školstva predložilo do medzirezortného pripomienkového konania, nezohľadňuje výsledky diskusie so zástupcami niektorých univerzít ani zásadné výhrady slovenských vysokých škôl a všetkých relevantných organizácií akademickej obce k pokusom politikov významne oslabiť akademické slobody na Slovensku,“ tvrdí STU.

Katolícka univerzita v Ružomberku pripúšťa, že časť pripomienok zo strany univerzít Gröhling akceptoval, no s finálnou podobou novely nie je spokojná. „Návrh v súčasnom znení napriek tomu zasahuje do samosprávnosti a autonómnosti vysokých škôl, preto s ním Katolícka univerzita v Ružomberku nemôže úplne súhlasiť,“ reaguje s tým, že ministerstvo chce posilniť na vysokých školách etatizáciu a oslabiť časti kompetencií akademických senátov.

Anketa Čo prekáža rektorom na vysokoškolskej novele?

Postoj

Odpovedajú rektori Marek Števček, Vladimír Hiadlovský, Miroslav Fikar, Jaroslav Demko, Stanislav Kmeť a René Bilík.

Voľba rektora

Pri voľbe a odvolávaní rektora by mal po novom senát rozhodovať spolu so správnou radou. Tá by mala mať aspoň „štvrtinový počet počtu členov senátu,“ pričom maximálny počet senátu je 64. Maximálny počet členov správnej rady by mal byť šestnásť a najnižší počet osem.

Študentská rada vysokých škôl tvrdí, že táto zmena je jednou z možností, ako zapojiť aktérov zvonka, no zároveň ponechať rozhodujúce slovo pri voľbe rektora vysokej škole. Treba sa podľa nej dohodnúť na pomere členov akademického senátu a správnej rady, ako aj vyriešiť spôsob nominácií členov správnej rady.

„Je nevyhnutné nastaviť systém tak, aby neboli členovia správnej rady politickými nominantmi vykonávajúcimi vôľu aktuálneho ministra školstva odvolávaní vždy po výmene vlády,“ tvrdí študentská rada. „Pri posilňovaní kompetencií správnych rád je dôležité, aby mal akademický senát stále rozhodujúce slovo pri nakladaní s hnuteľným a nehnuteľným majetkom vysokej školy.“

Štátny tajomník Ľudovít Paulis vysvetľuje, že napríklad pri voľbe rektora by mala správna rada napríklad pätnásť zo šesťdesiatich členov. „Ak by aj polovicu správnej rady tvorili politickí nominanti najhrubšieho zrna, myslí si akademické prostredie o sebe tak málo, že týchto osem ľudí nedokáže prebiť? Treba mať aj nejaké sebavedomie. Nemôže to predstavovať nijaké ohrozenie akademických slobôd,“ vyhlásil Paulis.

Podľa neho by mohol mať senát naďalej hlavné slovo aj pri nakladaní s väčším majetkom. Predpokladá, že si to ešte pred schválením novely v rámci pripomienkového konania vydebatujú.

Študentská rada dodáva, že návrh novely nie je ešte finálnym výsledkom rokovaní, ale má ísť o materiál, ktorý sa bude v najbližších týždňoch vylepšovať.

Štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis. Foto – TASR

Rektori: Ministerstvo nás použilo ako zásterku

Ešte začiatkom marca vznikla expertná skupina, na ktorej mali o novele zástupcovia vysokých škôl rokovať s ministerstvom školstva. Tzv. kontaktnú skupinu tvorili zástupcovia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl, Študentskej rady vysokých škôl, Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, Klubu dekanov fakúlt vysokých škôl SR, ako aj zástupcovia ministerstva.

Slovenská rektorská konferencia v stanovisku, ktoré nám po zerejnení článku poslala, tvrdí, že predložený návrh úprav vysokoškolskej legislatívy nezodpovedá obsahu ani výsledkom rokovaní kontaktnej skupiny. Žiadajú preto, aby bola novela stiahnutá z legislatívneho procesu.

„Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR využilo kontaktnú skupinu ako zásterku na presadzovanie svojich politických zámerov. S takýmto prístupom sa zástupcovia rektorov nevedia stotožniť a ďalej sa stretnutí kontaktnej skupiny nebudú zúčastňovať. Prítomní zástupcovia rektorov konštatujú, že vedenie ministerstva vedome podsúva verejnosti nepravdivé informácie, a preto stratilo ich dôveru. Z tohto dôvodu  spolu s ostatnými reprezentáciami vysokých škôl oslovia priamo predsedu vlády SR."

Reformy môže brzdiť nedostatok peňazí

Aké sú ďalšie návrhy v pripravovanej novele? Minister chce napríklad posilniť pozíciu rektora. Ten by mal mať viac právomocí pri rozpočte aj pracovných úväzkoch. Okrem toho si bude môcť vyberať tím svojich najbližších spolupracovníkov – prorektorov.

„Táto časť má svoje rácio, právomoci rektorov sú momentálne smerom k jednotlivým zložkám veľkej univerzity pomerne limitované a ich posilnenie by mohlo zvýšiť vnútornú konzistentnosť pri riadení,“ hodnotí zámer rektor Univerzity Komenského Marek Števček. „Vyvstáva však otázka, aký budú mať tieto právomoci vôbec význam v situácii, keď bude strategické riadenie univerzity v rukách politických nominantov,“ dodáva.

Rektor Trnavskej univerzity hovorí, že s posilnením rektorských právomocí nie je stotožnený. „Pri možnosti vyberať si prorektorov by som sa nebránil, aj keď účasť samosprávy na kreovaní vedenia univerzity mi neprekážala, tak ako mi neprekážala ani vtedy, keď som bol dekanom a prodekanov schvaľoval akademický senát fakulty,“ povedal René Bilík. „Znova je to vec dôvery a do istej miery aj silnejšieho mandátu toho vedenia, ak má za sebou súhlas samosprávneho orgánu. Na druhej strane je určite operatívnejšie, ak si rektor bude môcť riešiť situáciu vo svojom tíme. To, pravdaže, vždy prináša aj riziko svojvôle zo strany nadriadeného a vyžaduje si to tak riadiacu skúsenosť, ako aj toleranciu a schopnosť prijať aj iný než vlastný pohľad na vec.“

Kandidáti na rektora by mali tiež po novom prejsť verejným vypočutím. Tá istá osoba bude môcť zastávať funkciu rektora najviac dve funkčné obdobia po sebe. Podobne to má byť aj v prípade dekana fakulty.

Gröhling chce tiež dotiahnuť na slovenské vysoké školy viac odborníkov z praxe a zo zahraničia. Pomôcť má k tomu vytvorenie tzv. funkčných miest, ktoré nebude podmienené titulom, ale kvalitou daného učiteľa. Tú bude posudzovať slovenská akreditačná agentúra. „Uvedený postup je štandardom a umožní získať pedagógov z vyspelých krajín, prostredníctvom ktorých bude možné zvýšiť kvalitu vysokoškolského vzdelávania na Slovensku,“ píše ministerstvo v novele.

Ďalšou zmenou má byť dĺžka externej formy štúdia. Novela ju skracuje späť zo sedem na päť rokov, tak ako to fungovalo v minulosti.

Zmeniť sa má aj financovanie vysokých škôl, ktoré sa má odvíjať od ich kvality. Univerzity si stanovia dlhodobé ciele, a ak ich naplnia, získajú financie. Podľa ministerstva to školám umožní profilovať sa podľa svojich silných stránok. Škola si môže nastaviť ciele v oblastiach ako vedecké výkony, príprava absolventov do zamestnania alebo potreby v danom regióne.

Viac peňazí by mala získať tá škola, ktorej zamestnanci robia kvalitný výskum a napredujú vo svojej oblasti.

„Vysoké školy sú už teraz markantne podfinancované,“ vraví Števček. „Štátna dotácia nestačí ani na bazálny chod inštitúcie, na časť nákladov si škola musí zarobiť sama a pri rekonštrukciách budov a internátov sme odkázaní na pomoc štátu. Po aktuálnom znížení rozpočtu očakávame v ďalšom roku ďalšie zníženie rozpočtu. V tejto situácii nie je možné udržať kvalitu, o to menej ju zvyšovať.“

Nedostatok peňazí môže skomplikovať viaceré reformné zámery. Vysoké školy by ich mali dostať budúci rok opäť o niečo menej. Ich rozpočet bude nižší o viac ako 20 miliónov eur. Gröhling vraví, že je to neakceptovateľné. „Nemôžeme prinášať jednotlivé zmeny a hovoriť, že budeme krátiť finančné prostriedky.“ 

Vysoké školy dostali už tento rok o 18 miliónov menej ako vlani. Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo upozorňuje, že to môže mať vážne hospodárske a sociálne riziká.

Podobne ako pri rozpočte pre regionálne školstvo, aj pri univerzitách chce ešte Gröhling o navýšení rokovať s ministrom financií Igorom Matovičom a premiérom Eduardom Hegerom.

„Ak politici myslia vážne snahu zlepšiť slovenské vysoké školstvo, musí tomu zodpovedať aj financovanie vysokých škôl, nielen diskusia o legislatívnych zmenách. Inak je to signál pre mladých ľudí, že sa o nich vláda nezaujíma a nech si idú študovať do zahraničia,“ konštatuje Študentská rada vysokých škôl.