Prieskum o vysokoškolákoch Zo života po škole majú obavy. Chýba im prax aj komunikačné schopnosti

Aj tento rok opustili slovenské vysoké školy tisícky absolventov. Až takmer 40 percent končiacich študentov sa však na reálny život po vysokej škole necíti byť pripravených. Chýba im prax, ale aj komunikačné zručnosti.

Vyplýva to z prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo na vzorke takmer dvadsaťtisíc študentov, čo je asi šestnásť percent z celkového počtu vysokoškolákov na Slovensku. Sú medzi nimi študenti štátnych, verejných aj súkromných vysokých škôl, poslucháči denného aj externého štúdia.

Sedemdesiat percent z nich v dotazníku uviedlo, že svoj odbor študujú, pretože ich zaujíma. Svojim známym by ho odporučilo viac ako osemdesiat percent.

Výsledky podľa autorov prieskumu nepotvrdzujú prevládajúci názor, že študenti chodia na vysokú školu iba kvôli diplomu.

„Len pre necelú pätinu študentov bol jedným z dôvodov pre štúdium na vysokej škole titul, pričom nie je významný rozdiel medzi rôznymi typmi škôl alebo formami štúdia. Dáta sú teda v rozpore s rozšíreným tvrdením, že na súkromné vysoké školy či externe idú študenti študovať len pre diplom,“ hovorí koordinátorka analytického tímu Renáta Hall.

Nedostatok praxe

To je však iba jeden z mála pozitívnych výsledkov z veľkého prieskumu medzi slovenskými vysokoškolákmi. Ako jeden z veľkých problémov štúdia sa ukazuje jeho prepojenie s praxou.

Značná časť končiacich študentov ju počas školy vôbec neabsolvovala. Spomedzi končiacich bakalárov to bola dokonca až polovica.

„Jedným z problémov Slovenska je, že len veľmi malá časť absolventov bakalárskeho stupňa odchádza na trh práce. Tu oproti svetu významne dlhodobo zaostávame. Výsledok je, že naši absolventi sú do istej miery prevzdelaní v porovnaní s kolegami v zahraničí a vzdelávací systém menej efektívne využíva zdroje,“ vraví Renáta Hall.

Podľa jej slov časť študentov sa obáva, že si s bakalárskym titulom nenájde prácu. Napríklad pri profesii učiteľa nestačí tento titul na získanie zamestnania.

„V štátnej a verejnej správe obmedzuje kariérny postup. Respondenti často uvádzali, že na druhý stupeň idú pre lepšie zamestnanie, čo môže okrem iného znamenať aj vyššiu mzdu alebo pracovné zaradenie. Navýšenie počtu bakalárov na trhu práce si tak bude vyžadovať štrukturálne zmeny na školách aj u zamestnávateľov,“ dodáva Hall.

Spomedzi končiacich študentov druhého stupňa nemala prax takmer tretina.

Ani tí, ktorí sa k nej dostali, však neboli vždy spokojní. Až 36 percent ju označilo za nedostatočne dlhú. „Až takmer tretina študentov si počas praxe neodskúšala to, čo sa v škole učili, čo môže byť dôsledkom toho, že si prax alebo stáž hľadajú bez pomoci školy,“ povedal analytik Matej Bilík.

Väčšinová spokojnosť s dĺžkou praxe bola podľa prieskumu iba medzi študentmi lekárskych a zdravotníckych odborov a učiteľských odborov.

Iba 39 percent respondentov tvrdí, že im prax sprostredkovala škola, a 59 percent hovorí, že na ňu boli vopred odborne pripravení.

V cudzom jazyku sa učí komunikovať menej než polovica

Ako jednu z hlavných požiadaviek pri nástupe do práce uvádzajú zamestnávatelia znalosť cudzieho jazyka. Analýza portálu Profesia.sk ukázala, že najčastejšou požiadavkou je angličtina.

V tomto smere sú výsledky prieskumu alarmujúce. Viac ako polovica študentov totiž uviedla, že sa takmer vôbec neučia počas štúdia komunikovať v anglickom alebo inom svetovom jazyku. Tretina respondentov vraví, že sa ich komunikačné schopnosti rozvíjajú len na malej časti predmetov.

Prieskum sa študentov pýtal aj na rozvoj ďalších zručností ako schopnosť pracovať v tíme, prezentovať, argumentovať, kriticky myslieť či riešiť problémy. Tieto zručnosti sa rozvíjajú najmä v humanitných a spoločenských odboroch.

„Väčšina týchto zručností je na Slovensku vnímaná ako doména spoločenských vied. Naopak, schopnosť chápať číselné údaje, tabuľky a grafy je takmer exkluzívne spájaná s odbormi, ktoré stavajú na matematike. Toto potvrdzujú aj odpovede študentov. Všetky tieto zručnosti sú však kľúčové naprieč sektormi. Aj umelec môže potrebovať urobiť si rozpočet svojho projektu, lekár by mal vedieť odkomunikovať závažnú diagnózu či technik pracovať v tíme pri tvorbe komplexných riešení,“ vysvetľuje Matej Bílik.

Obavy zo života po škole

Popri štúdiu počas semestra pracuje až takmer 60 percent študentov denného štúdia. Takmer 20 percent dokonca pracuje viac ako dvadsať hodín týždenne, čo je nad rámec brigádnickej dohody o práci študenta.

„Čiastočne dobrá správa je, že študenti, ktorí pracujú popri škole 30 a viac hodín, mierne častejšie pracujú v odbore a viac sa v ňom teda rozvíjajú. Väčšina študentov však pracuje mimo odboru, hoci aj táto práca môže byť užitočná, ak rozvíja všeobecné pracovné návyky a zručnosti. Zároveň však platí, že príliš veľa akejkoľvek práce popri dennom štúdiu môže ohroziť kvalitu výučby, lebo študentovi potom neostáva čas na štúdium,“ upozorňuje Bílik.

Denní študenti na súkromných vysokých školách pracujú priemerne až tridsať hodín týždenne. Viac ako polovica má popri štúdiu takmer plný úväzok. Pre porovnanie, denní študenti štátnych škôl pracujú v priemere desať a verejných škôl jedenásť hodín do týždňa. K plnému pracovnému úväzku sa blíži iba necelých sedem percent z nich.

Aj to je zrejme podľa autorov prieskumu jedným z dôvodov, prečo sa mladí ľudia zo súkromných vysokých škôl cítia na život a budúce zamestnanie lepšie pripravení.

Prieskum Focusu Až polovica študentov a absolventov vysokých škôl uvažuje o odchode zo Slovenska

TASR

Z pohľadu možného odlivu mozgov tak kritickú skupinu predstavuje 137-tisíc mladých a vzdelaných ľudí. Z toho 14 percent premýšľa o trvalom odchode a 36 percent o odchode na istý čas. 

Až 41 percent respondentov zo štátnych a 37 percent z verejných vysokých škôl sa na život po škole necítilo byť pripravených. Zo súkromných škôl to uviedlo len 15 percent opýtaných.

Študenti súkromných vysokých škôl tiež pozitívne hodnotia prepojenie štúdia s praxou, pomoc učiteľov či prípravu na pracovné pohovory.

Obdobie pandémie

Prieskum zisťoval aj to, ako vysokoškoláci hodnotia zvládnutie obdobia, keď boli školy z dôvodu pandémie zatvorené. Celkovú organizáciu štúdia v tomto čase vnímalo pozitívne takmer 80 percent z nich.

Až takmer 40 percent si však myslí, že v tomto období nenadobudli porovnateľné vedomosti ako pri prezenčnej výučbe.

„Dôvodom mohlo byť, že až 38 percentám študentov chýbal priamy kontakt s učiteľmi, ktorí im prevažne len posielali texty a zadania na vypracovanie,“ objasňuje Bálint Lovász zo Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo.

Pandémia negatívne ovplyvnila aj rozvoj medziľudských vzťahov u mladých ľudí. Tretina sa necíti byť podľa prieskumu súčasťou komunity študentov a učiteľov. Mimo vyučovania trávilo čas so spolužiakmi iba 56 percent.

Najmä externí študenti by si priali, aby sa aj po pandémii zachovali prvky dištančnej výučby. Uviedlo to až 71 percent z nich. Naopak, výrazne menej to chcú študenti dennej formy, 55 percent.

„Dôvodom môže byť, že dištančná forma znížila v externom štúdiu nárazovú výučbu počas víkendov a externisti si mohli učenie viac rozložiť v čase. Zároveň ušetrili čas na dochádzanie na blokovú výučbu,“ tvrdí analytik Peter Maňo.

Externisti zároveň v dotazníku častejšie vyjadrili, že počas pandémie nadobudli porovnateľné vedomosti ako za normálnych okolností.