Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
03. marec 2021

Anketa

Čo prekáža rektorom na vysokoškolskej novele?

Odpovedajú rektori Marek Števček, Vladimír Hiadlovský, Miroslav Fikar, Jaroslav Demko, Stanislav Kmeť a René Bílik.

Čo prekáža rektorom na vysokoškolskej novele?

Foto – TASR

Návrh vysokoškolskej novely, s ktorou prišlo ministerstvo školstva, rozprúdil vlnu rozhorčenia na slovenskej akademickej scéne. Viaceré vysoké školy sú v štrajkovej pohotovosti a padajú tvrdé vyjadrenia o snahe ministerstva politizovať univerzitné prostredie či totalitných praktikách. 

V utorok sa zástupcovia vysokoškolských reprezentácií s vedením rezortu školstva dohodli, že pripravovaná novela sa ešte upraví. 

Viacerým rektorom slovenských univerzít sme položili nasledujúce otázky:

1. Čo považujete za najväčší problém novely zákona a čo vám v nej chýba?

2. Časť akademickej obce odmieta novelu s tým, že by tak prišlo k likvidácii samosprávy vysokých škôl. Čo presne by to v praxi znamenalo a aké dôsledky by to malo pre fungovanie vysokých škôl?

 

Marek Števček, rektor Univerzity Komenského v Bratislave

1. Novelu vysokoškolského zákona z dielne ministerstva školstva dôrazne odmietame a považujeme ju za snahu o politické ovládnutie vysokého školstva na Slovensku. Súhlasím, že súčasný vysokoškolský zákon je zlý, ale tento návrh nerieši systémové problémy vo vysokom školstve. Práve naopak, ešte ich prehlbuje. O návrhu novely zákona sme pripravení s ministerstvom diskutovať, ako sme opakovane avizovali.

2. Pre správne fungovanie univerzity je potrebná akademická samospráva. Doteraz si vysoké školy do funkcií volili predstaviteľov nezávisle od politickej moci. To znamená, že na úrovni fakulty si demokraticky zvolení zástupcovia vo fakultnom akademickom senáte volia svojho dekana. Na úrovni univerzity zástupcovia v akademickom senáte volia rektora. Akademický senát univerzity schvaľuje napríklad aj rozpočet. Návrh zákona však s fakultnými senátmi vôbec neráta a právomoci, ktoré dnes plní akademický senát univerzity, by prešli do pôsobnosti správnej rady. Z jej ôsmich členov má až štyroch menovať minister. To znamená, že o fungovaní univerzity budú z veľkej miery rozhodovať ľudia, ktorí s nami nemajú nič spoločné. Je možné, že niektorý budúci minister by tak mohol svoje postavenie zneužiť a na miesto rektora, ale aj dekanov fakúlt, dosadiť človeka, ktorý vysokoškolskému prostrediu nerozumie. To považujeme za narušenie princípu akademickej samosprávy.

Vladimír Hiadloský, rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

1. Predložený návrh ako celok je neprijateľný, považujeme za potrebné vypracovať nový návrh novely zákona o vysokých školách s aktívnou účasťou vybraných zástupcov vysokoškolských reprezentácií. 

2. Východiskovým princípom predloženého návrhu novely zákona o vysokých školách je posun od samosprávneho riadenia vysokých škôl a od ich autonómie k štátnemu riadeniu a možnej politickej intervencie do činnosti vysokých škôl. Predložený návrh procesu nominovania, zloženia a kompetencií správnej rady je neprijateľný. 

Miroslav Fikar, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave

1. Problém návrhu novely spočíva v jeho obsahu i v spôsobe, akým bol pripravený a prezentovaný zo strany predkladateľa. Návrh má viacero obsahových a koncepčných nedostatkov a chýb. Základnou je spôsob konštituovania a fungovania orgánov vysokých škôl s nenáležitým vplyvom politickej moci, čo by výrazne ohrozilo princípy akademických slobôd a samosprávy vysokých škôl. Od novely vysokoškolského zákona očakávame najmä zmenu spôsobu financovania vysokých škôl (opustenie princípu prideľovania peňazí podľa počtu študentov), zjednotenie dĺžky externého štúdia s denným či stratifikáciu univerzít.  

2. Uplatnenie navrhovanej formy riadenia vysokých škôl by de facto znamenalo podriadenie univerzít aktuálnej politickej moci. Tá by prostredníctvom svojich štyroch nominantov v novo konštituovanej Správnej rade mohla prijímať kľúčové rozhodnutia vrátane voľby či odvolania rektora, zlučovania vysokých škôl a nakladania s ich majetkom. Hoci podobný spôsob fungovania poznajú v niektorých západných krajinách, v našom politicko-kultúrnom priestore predstavuje neprimerane veľké riziko devastácie nielen akademických slobôd, ale aj samotných vysokých škôl. 

Inzercia

Jaroslav Demko, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku

1. Za veľký problém považujem „načasovanie“ novely, lebo si myslím, že nie je vhodný čas na také náročné a zásadné zmeny v princípoch riadenia vysokých škôl v čase ich úsilia o splnenie podmienok nového systému akreditácie a financovania. Potom je to  posilňovanie politických vplyvov a kompetencií štátu do života a riadenia vysokých škôl. Chýba mi dobrý zákon o vysokých školách.

2. Schválenie novely v predkladanom znení prinesie negatívne následky likvidácie samosprávy vysokých škôl v podobe zvýšenia vplyvu politických strán a oligarchov na chod vysokých škôl, obmedzenie slobody tak v bádateľskej, ako aj pedagogickej činnosti, ktorá by sa mohla  preorientovať len na obsluhu pracovného trhu, čím by došlo k významnému obmedzeniu slobody výberu vysokoškolského štúdia.

Stanislav Kmeť, rektor Technickej univerzity v Košiciach

1. Diferenciácia vysokých škôl by mohla prispieť k ich efektívnejšiemu financovaniu, k zvýšeniu kvality ich činností a prostredia, čo by sa pozitívne prejavilo aj na znížení odlivu mozgov do zahraničia. Preto by mohla byť v novele explicitne spomenutá. Ešte by sa mohlo doladiť fungovanie správnej rady.

2. Je potrebné zadefinovať správnu radu takým spôsobom, aby sa nedali jej kompetencie politicky, resp. inou formou zneužiť v neprospech vysokých škôl a ich samospráv. Akademická samospráva a akademické slobody sú stáročiami potvrdené privilégiá vysokých škôl. Ich strata by znamenala odklon od univerzít, s akými sa stretávame v rámci vyspelejších krajín Európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru.

René Bílik, rektor Trnavskej univerzity v Trnave

1.To, čo mi chýba takpovediac principiálne, je absencia prípravy návrhu na základe spolupráce s vysokými školami a ich reprezentáciami. To, som o tom presvedčený, radikálne ovplyvnilo celý obsah návrhu a jeho základný konštrukčný princíp. Tým je redukcia kompetencií orgánov akademickej samosprávy, obmedzenie autonómie vysokých škôl, ktoré s tým súvisí a nahradenie tohto všetkého princípmi etatizmu, teda zosilnenej kompetencie štátu a jeho politických reprezentantov.

2. Spomenutý konštrukčný princíp, ktorý skutočne obmedzuje samosprávne kompetencie vysokých škôl, pretože ich odoberá orgánom akademickej samosprávy a skutočne redukuje autonómiu vysokých škôl, ktorej základom je politická neutralita (teda vylúčenie možností mocenských politických zásahov do práce a života vysokých škôl), pretože umožňuje silnú pozíciu nominantov ministra školstva. Práve preto sú vysoké školy, ich akademické obce a orgány ich akademickej samosprávy znepokojené, a práve preto návrh odmietajú. On totiž, v prípade jeho prijatia, otvára vysokoškolské prostredie politickým nominantom, ich záujmom, vytvára priestor pre to, čo sa dá označiť ako "politické trafiky", ba dokonca, do kompetencie ministerstva školstva vkladá aj rozhodovanie o tom, čo je a čo nie je rozvojom konkrétnej vysokej školy, čím sa dotýka priamo podmienok jej existencie.

Súčasne návrh nijako nerieši základné problémy, s ktorými sú vysoké školy konfrontované: nekorešponduje s viacerými ustanoveniami zákona o kvalite vysokoškolského vzdelávania, nereflektuje na fakt, že vysoké školy dnes práve v zmysle tohto zákona nastavujú úplne nové parametre hodnotenia kvality poskytovaných študijných programov, nijako neprispieva k riešeniu problémov s odchodom absolventov stredných škôl na zahraničné vysoké školy, nijako neberie do úvahy, že podstatným impulzom pre tieto odchody nie je permanentne "omieľaná" kvalita/nekvalita vzdelávania, ale katastrofálny stav infraštruktúry našich vysokých škôl (stav internátov, neexistencia univerzitných campusov a pod.), problematický stav výskumnej infraštruktúry, to všetko ako dôsledok permanentne sa opakujúceho a pretrvávajúceho podfinancovania tak vysokoškolského vzdelávania, ako aj vedy a výskumu .

Namiesto riešenia tohto všetkého, ministerstvo usiluje o posilnenie mocenskej pozície politických reprezentantov.

 

Čítajte tiež


Otázky sme poslali aj rektorom Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Prešovskej univerzity v Prešove a Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Odpovede sme nedostali.

 

Foto: TASR

Odporúčame