Odliv mozgov Naše vysoké školy masívne prichádzajú o študentov a krajina o kvalitných ľudí

Slovenské vysoké školy masívne prichádzajú o študentov. Kým v roku 2010 študovalo v dennej forme 136-tisíc vysokoškolákov, v roku 2020 to bolo už iba 96-tisíc.

Primárnym dôvodom je demografia. Počet mladých ľudí za posledné roky klesol, to však nie je všetko.

Druhým významným dôvodom je masový odchod slovenských mladých na zahraničné vysoké školy. Pre tunajšie univerzity je pokles citeľný, niektoré prišli až o polovicu študentov.

Najväčší prepad zaznamenala Technická univerzita vo Zvolene. Ešte v roku 2011 na nej študovalo viac ako 4600 študentov, dnes je to necelých dvetisíc. Hneď za ňou nasleduje Katolícka univerzita v Ružomberku, počet jej študentov sa znížil o 53 percent. Fakticky polovicu stratila aj Poľnohospodárska univerzita v Nitre.

Ako vidno na grafe, výrazný pokles študentov sa netýka iba menších regionálnych univerzít. O takmer 40 percent študentov prišla aj Slovenská technická univerzita v Bratislave. Ide pritom o školu, ktorá z tých slovenských dosahuje v medzinárodných rebríčkoch najlepšie hodnotenia.

Čím si to vysvetľujú samotné školy? Odpoveď je zväčša rovnaká: nepriaznivý demografický vývoj.

Jednou z výrazne postihnutých škôl je aj Žilinská univerzita. Ako pre Postoj uviedla Adriana Valentovičová z oddelenia pre medzinárodné vzťahy a marketing, „za príčinu tohto javu považujeme do istej miery demografický vývoj, ale aj negatívny obraz slovenského vysokého školstva v niektorých médiách“.

Problém s demografiou ukazujú sčasti aj dáta, medzi rokmi 2011 a 2020 sa veková skupina ľudí od 20 do 24 rokov scvrkla o 28 percent.

Na mnohých univerzitách však pokles študentov omnoho prevyšuje ten demografický.

Okrem toho treba vziať do úvahy, že záujem o vysokoškolské vzdelanie neustále rastie, takže vývoj je jednoznačne disproporčný.

Jeden z piatich vysokoškolákov odchádza

Katolícka univerzita, ktorej patrí v rebríčku poklesu študentov druhé miesto, priznáva okrem demografie a odchodu do zahraničia aj ďalšie príčiny. Jednou je výrazné zníženie záujmu o externú formu štúdia. Podľa hovorcu školy Martina Pinkoša je to tým, že väčšina zamestnaných ľudí, ktorí si chceli doplniť vysokoškolské vzdelanie alebo sa rekvalifikovať, to už urobila.

No potvrdzuje aj problém v obraze škôl. „Treba otvorene priznať, že na odchode študentov do zahraničia majú svoj podiel aj médiá, ktoré neustále píšu o ‚nekvalitných‘ vysokých školách na Slovensku, čo nie je vždy pravda, a v neposlednom rade je to celková ekonomická, spoločenská aj politická situácia v krajine,“ dodáva Pinkoš.

Záujem o štúdium v zahraničí je z roka na rok vyšší. V roku 2019 študovala na zahraničných vysokých školách pätina slovenských vysokoškolákov.

Hlavnou destináciou je už tradične Česko, kde v tomto akademickom roku študuje 21-tisíc Slovákov. To je počet, ktorý sa rovná približne celkovému počtu študentov Univerzity Komenského.

Je to však naozaj iba pre „negatívny obraz slovenského vysokého školstva v niektorých médiách“?

V roku 2018 uskutočnil projekt To dá rozum prieskum, v ktorom sa mladých vysokoškolákov pýtal na dôvody ich odchodu. Takmer 30 percent označilo za dôvod negatívny obraz slovenských vysokých škôl v médiách.

Hlavným dôvodom však bolo lepšie renomé zahraničných univerzít, záujem o skúsenosť žiť v cudzine, vyššia uplatniteľnosť na trhu práce, ale aj odporúčania a lepšie podmienky na vedeckú činnosť.

Najlepší odchádzajú a už sa nevracajú

Pokles počtu študentov na vysokých školách by možno nebol až takým vážnym problémom, ale do cudziny odchádzajú práve najlepší slovenskí maturanti.

Ako upozornili autori analýzy Inštitútu vzdelávacej politiky Odliv mozgov I: Necestuj tým vlakom!, viac ako polovica najúspešnejších maturantov z matematiky odišla na vysokú školu do cudziny a toto číslo sa každoročne zvyšuje.

Samotný odchod by mohol byť pre Slovensko teoreticky pozitívny, ak by sa títo mladí ľudia po skončení štúdia vrátili do vlasti.

Priniesli by si totiž skúsenosti a vedomosti, ktoré by tu nemali šancu získať. Realita je však taká, že keď sa už raz mladý človek rozhodne odísť, je veľká pravdepodobnosť, že v zahraničí aj zostane.

Slovenské školy tak prichádzajú o najkvalitnejších študentov a ochudobnená je aj vedecká oblasť. Okolo 40 percent vedcov a vysokoškolských učiteľov pôsobiacich v zahraničí vo veku 24 až 35 rokov totiž odišlo do cudziny už na štúdium.

Exodus mladých má negatívny vplyv aj na pracovný trh, no a to, že najkvalitnejší maturanti dlhodobo vo veľkom odchádzajú, má negatívny dôsledok na rozvoj ekonomiky aj celej krajiny.

O slovenských firmách sa neustále hovorí, že im chýbajú inovácie, modernizácia. Sila, ktorá by ich mohla priniesť, je už dávno v zahraničí.

Ak chceme, aby mladí zostali študovať doma, bolo by podľa analytika Centra pre vzdelávacie analýzy Michala Rehúša treba zvýšiť kvalitu štúdia, a tak aj renomé vysokých škôl.

„To by malo byť spojené s tým, že časť súčasných študentov a študentiek by študovala len bakalárske štúdium. Ďalej by bolo treba zlepšiť sociálne zabezpečenie študujúcich, služby vysokých škôl či komunikáciu,“ dodáva.

Ministerstvo školstva deklaruje, že zmeny plánuje. Jedným z krokov, ktorým chce bojovať proti odlivu mozgov, je štipendijná schéma pre talentovaných študentov. Tá je aj súčasťou Plánu obnovy. Každý rok by tak malo približne tisíc najlepších maturantov dostať – v prípade, že zostanú študovať na Slovensku – štipendium vo výške troch tisíc eur.

Ďalším krokom je podľa ministerstva zvyšovanie kvality. Vznikla tak Slovenská akreditačná agentúra pre vysoké školstvo, ktorá bude v nasledujúcich rokoch posudzovať jednotlivé školy, či spĺňajú štandardy určené agentúrou.

Táto agentúra nahrádza inú akreditačnú agentúru, ktorá už na Slovensku fungovala. Mali sme už aj rôzne podpory pre študentov informatiky či na prilákanie kvalitných vedcov zo zahraničia. Žiadna z týchto iniciatív nepriniesla výraznejšie výsledky.

Viaceré univerzity zároveň vyvíjajú činnosť, aby prilákali viac študentov. Univerzita Komenského napríklad pravidelne chodí na české vysokoškolské veľtrhy a láka Slovákov, ktorí už odišli do Česka.

Stále však chýba systematická zmena, ktorá by do vysokých škôl priniesla nový vietor.