Diplomatická vojna Prečo Erdoğan pritvrdzuje

Tento krok má byť odpoveďou na žiadosť, aby Turecko prepustilo z väzby podnikateľa Osmana Kavalu. Za politického väzňa Kavalu považujú Rada Európy aj Európsky súd pre ľudské práva, jeho prepustenie však dosiaľ žiadali bezúspešne.

Podnikateľ a mecén Osman Kavala sa nachádza vo väzbe od roku 2017, hoci zatiaľ nebol odsúdený. Pôvodne ho režim vinil z podpory protestov v parku Gezi z roku 2013. Súd ho však uznal nevinným a nariadil jeho prepustenie – ani v značne pokrivenom justičnom systéme, v ktorom sa Recep Tayyip Erdoğan zbavil tretiny prokurátorov a sudcov, sa nepodarilo nájsť najmenší dôkaz o jeho vine.

Na voľnej nohe Kavala však zostal len niekoľko hodín, v ten istý deň ho polícia opätovne vzala do väzby – údajne pre podporu neúspešného puču v lete 2016.

Podnikateľ všetky obvinenia odmieta a dôkazy o Kavalovej vine ani v tomto prípade neexistujú. Z tohto dôvodu sa ani neocitol pred súdom – týmto spôsobom zostáva v právnom limbe a môže byť väznený aj bez rozsudku.

„Pokračujúce prieťahy v jeho procese (...) vrhajú tieň na rešpektovanie demokracie, právneho štátu a transparentnosti v tureckom súdnom systéme,“ kritizoval správanie tureckých orgánov Európsky súd pre ľudské práva.

Erdoğanov režim rozhodnutie súdu zatiaľ ignoruje. Prekáža mu činnosť Kavalovej nadácie Anodolu Kültür, ktorá sa venuje kultúre všetkých národov, ktoré žili v Anatólii – nielen Turkov, ale aj Kurdov, Grékov či Arménov.

Asi najznámejším projektom nadácie je dokumentácia ruín Ani, hlavného mesta stredovekého Arménska. Ani, ktoré sa dnes nachádza na tureckej strane turecko-arménskej hranice, je zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a je jednou z mála arménskych pamiatok, ktoré nie sú ďalej pustošené, zneužívané na cudzie účely alebo prenechané napospas živlom prírody.

Strašenie Sorosom

Erdoğanovi je takáto činnosť tŕňom v oku a filantropa viní, že je akýmsi tureckým Georgeom Sorosom. „Stále hovoria Kavala, Kavala, Kavala, Kavala,“ rozpráva svojim prívržencom. „Tento Kavala je predsa tureckým zástupcom Georgea Sorosa. Títo desiati veľvyslanci prišli extra kvôli Kavalovi na ministerstvo zahraničných vecí. Čo to je za nehorázne správanie?“

Kavalova nadácia v minulosti skutočne spolupracovala s Nadáciou otvorenej spoločnosti – rovnako ako s mnohými tureckými mimovládkami alebo aj nemeckým Goetheho inštitútom. Ale čo presne na tom má byť problematické či dokonca trestné, turecké úrady ani Erdoğan doteraz neobjasnili.

Štipka antisemitizmu patrí do koreničky mnohých autokratických vladárov a v prípade prezidenta, ktorý sníva o dobytí Jeruzalema, je toho antisemitizmu viac než len štipka. V Turecku sú konšpiračné teórie o dönme, kryptožidoch údajne sa snažiacich rozvrátiť turecký štát, všadeprítomné. Poľský novinár Witold Szabłowski preto raz napísal: „Niektorí publicisti sa nevedia vynačudovať, že v krajine, kde Židov už skoro niet, môžu obyvatelia na každom kroku vyňuchať židovské sprisahanie.“

Nevysvetliteľné je aj to, prečo by sa mal niekto pokúšať rozvracať Tureckú republiku, keď to Recep Tayyip Erdoğan vynikajúco zvláda aj bez cudzej pomoci. Ekonomika je v úpadku, v centrálnej banke sa vyparili menové rezervy v objeme 128 miliárd a inflácia oficiálne presahuje 19 percent. Nezávislí ekonómovia však oficiálnym údajom neveria, v neposlednom rade z dôvodu, že Erdoğan v priebehu dvoch rokov štyrikrát vymenil šéfa štatistického úradu, a odhadujú skutočnú výšku na vyše štyridsať percent ročne.

Oficiálnym údajom neveria ani investori, hodnota tureckej líry za posledných 5 rokov sa preto prepadla na necelú tretinu, z 32 na 10 amerických centov za líru. Už pred pandémiou rástla nezamestnanosť, no Erdoğan radšej míňa verejné financie na nový letný palác s tristo komnatami. Z osemdesiatich dvoch miliónov Turkov žije vyše päťdesiat miliónov v chudobe, 16 miliónov si nemôže dovoliť plnohodnotnú stravu. Ešteže Erdoğanova manželka vedela prakticky poradiť a núdznym odporúčala chodiť na nákup s pripraveným zoznamom a zmenšiť svoje porcie.

Kríza sa odrazila aj na spokojnosti obyvateľstva, podpora prezidenta klesá a je možné, že mu ani jeho kampaň proti nezávislým médiám nezaručí víťazstvo v ďalších voľbách.

Svojím tvrdým prístupom voči Západu sa teraz snaží Erdoğan mobilizovať svoju latentne islamisticko-protizápadnú voličskú základňu. Prípad Kavalu využíva, aby sa voličom prezentoval ako silný a nepoddajný líder. „Prikázal som svojmu ministrovi zahraničných vecí, aby týchto ľudí deklaroval ako personae non gratae. ‚Okamžite,‘ povedal som,“ rozpráva turecký prezident rozvášnenému davu v meste Eskişehir na západe krajiny.

Kde je Vyšehradská štvorka?

Vypovedaní boli veľvyslanci Nemecka, Francúzska, USA, Kanady, Holandska, Švédska, ale aj malých štátov ako Dánsko, Nórsko a Nový Zéland. Rakúsko výzvu veľvyslancov síce nepodpísalo, ale pripojilo sa k nej dodatočne. Do očí bije skutočnosť, že štáty Vyšehradskej štvorky, ktoré sa inak hlásia ku kresťanským hodnotám či k boju za slobodu prejavu, v tejto otázke zostali ticho.

Na Slovensku takéto správanie od starej vlády „birmovaných boľševikov“ poznáme príliš dobre. Škoda, že sa na ňom veľa nezmenilo ani za súčasnej konzervatívno-liberálnej koalície.