Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
05. október 2021

Aká bude zima?

Ak nebude dostatok tepla a svetla, môžeme kresliť katastrofické scenáre

Rozhovor s energetickým expertom Karlom Hirmanom o tom, čo nás môže čakať túto zimu, aj o energetickej politike EÚ. 

Ak nebude dostatok tepla a svetla, môžeme kresliť katastrofické scenáre

Hovorí, že ak bude dlhá a chladná zima, celá Európa stojí pred veľkým problémom a nedajú sa vylúčiť výpadky dodávok plynu pre priemysel. Kritizuje tiež nemeckú aj európsku energetickú politiku, ktorá stavila na príliš rýchle odstavenie fosílnych zdrojov, kvôli čomu sa energeticka sústava stala nestabilnou. 

Karel Hirman (1970) vyštudoval ťažbu a prepravu ropy a plynu na Inštitúte ropy a plynu Gubkina v Moskve a Technickej univerzite v Košiciach. Pôsobil na viacerých manažérskych postoch v energetike, tiež ako externý poradca pre energetiku a energetickú bezpečnosť ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a bol členom tímu európskych poradcov ukrajinskej vlády Volodymyra Hrojsmana pod vedením Ivana Mikloša.  Ako energetický expert sa v minulosti podieľal na predvolebných programoch KDH a koalície PS-Spolu. Je ženatý a má dve deti.

Máme sa modliť za krátku a miernu zimu?

(Smiech.) To by sme sa asi mali každoročne. Aktuálne sme - nielen Európa, ale aj Ázia - v situácii, že klimatický priebeh nasledujúcej zimy bude mať rozhodujúci vplyv na to, či budeme mať dosť energií na pokrytie svojej spotreby.

Zostaňme pri plyne. Čo sú dôvody jeho nedostatku?

Je ich niekoľko. Súvisí to aj s elektrickou energiou, sú to prepojené veci. Prvý dôvod je klimaticko-prírodný. V Európe aj v Ázii sme mali extrémne studenú jar, ktorá lámala niekoľkodesaťročné historické rekordy. V apríli v Bratislave, ale tiež v Bruseli ešte snežilo. Spotreba energie na jar dosiahla rekordné úrovne. Konkrétne pri plyne sa nám výrazne vyprázdnili zásobníky, a to v celej Európe. Po veľmi studenej jari nám najmä v južnej Európe nastúpilo extrémne horúce počasie, čo tlačilo hore spotrebu elektriny na chladenie. Pričom však v Severnom mori a v Stredomorí málo fúkalo, takže veterné elektrárne vyrobili menej elektriny.

Čiže sa tento výpadok musel nahradiť uhlím a plynom.

Áno, až do takej miery, že uhoľné elektrárne nám bežia na maximum výkonu. Ten sa však za posledné roky výrazne znížil kvôli zelenej politike, ktorú robíme. Teda že odstavujeme fosílne zdroje.

Ďalším faktorom bol aj rast dopytu.

Po covide sa prudko oživuje ekonomika, čo zvyšuje dopyt. To tlačí na rast cien prakticky všetkých tovarov a služieb. Pomáha tomu aj to, že od finančnej krízy centrálne banky pumpujú do ekonomiky obrovské množstvá peňazí. Nehovorím len o Európskej centrálnej banke, ale aj o centrálnych bankách v Číne, v Rusku a v USA.

Ako sa na situácii podpisuje, že od leta dochádza k znižovaniu dodávok plynu od jedného z kľúčových hráčov, ktorým je ruský Gazprom?

Boli aj výpadky dodávok z Nórska, ale tie boli ohlásené kvôli údržbe a rátalo sa s nimi. Od začiatku augusta začal Gazprom prudko znižovať dodávky na plynovode Jamal-Európa, ktorý ide z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka. To bolo neočakávané a pokračuje to do dnešného dňa. Teraz, prvého októbra, vyšla správa, že sa cez plynovod Jamal-Európa trojnásobne znížili dodávky.

Je to ruská hra, aby dostali od EÚ rýchlejšie všetky povolenia na spustenie plynovodu Nord Stream 2?

Obávam sa, že to je trochu zjednodušený pohľad. Dobre, Gazprom môže týmto spôsobom tlačiť, ale tá povoľovacia procedúra má svoje pravidlá. My rešpektujeme ruské zákony a pravidlá, že Gazprom má monopol na export ruského plynu potrubím. Ale my zase máme svoje pravidlá, ktoré určujú, ako sa povoľuje prevádzka takého zariadenia, ako je plynovod. To nie je záležitosť dní, ale mesiacov. Jednotlivé kroky sa nedajú preskočiť.

Tlak Rusov na to, aby bol plynovod čo najskôr scertifikovaný a spustený do prevádzky, tu môže byť, ale nemecký regulátor a následne Európska komisia nemôžu proces umelo urýchľovať. Pretože ak by to urobili, hneď by čelili žalobám a celý proces by sa zablokoval. Stačí si spomenúť, čo urobili Poliaci vo vzťahu k plynovodu Nord Stream 1 a plynovodu Opal.

Čím si teda vysvetľujete pokles ruských dodávok cez Jamal-Európa?

Pre mňa je to nepochopiteľné, čo Rusi robia. Tým, že sa na tomto plynovode hrajú s ventilmi, urýchlenie spustenia Nord Stream 2 nedosiahnu. Druhá vec je, že to je kontraproduktívne. Ak by sa Nord Stream 2 aj zajtra otvoril, tak už stratu v objeme dodávok nedobehne. A vykurovacia sezóna klope na dvere. Zároveň platí, že Nord Stream 2 neznamená zvýšenie dodávok plynu oproti súčasnej úrovni. Zatiaľ to nie sú nové kontrakty.

Značná časť jeho kapacity je len presmerovanie tokov plynu, ktoré momentálne tečú cez Ukrajinu a Slovensko smerom na nemecké pobrežie Baltického mora. Odtiaľ by ten plyn postupoval k nám, ale už touto okľukou.

Nejde tam o to, že Gazprom má podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora uvoľniť časť kapacity v Nord Stream 2 aj pre iných dodávateľov plynu, čo sa mu nie celkom páči?

Tie pravidlá platia všeobecne, čo v lete konštatoval Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku vo vzťahu k plynovodom Nord Stream 1 a Opál. Už sa opakujem, my rešpektujeme ruskú legislatívu, ale máme tiež svoje pravidlá. To nie je len o tom, že by Gazprom mal do tohto plynovodu pustiť tretiu stranu.

Podstata je v tom, že Nord Stream 2 neznamená zvýšenie dodávok ruského plynu do Európy. Je to len presmerovanie z ukrajinsko-slovenského tranzitu na tranzit cez Nemecko. Odtiaľ cez Česko, chvalabohu, aj Slovensko a Rakúsko dole na juh. Tým istým zákazníkom, ktorým prúdi plyn dnes ukrajinsko-slovenskou trasou. Navyše, pre všetky európske plynovody platí pravidlo, že operátor plynovodu musí byť nezávislý od majiteľa plynu, ktorý ním prúdi.

Aký význam má rezervovanie kapacity v Nord Stream 2 pre iných hráčov, keď by tiež išlo o ruský plyn?

To je dobrá otázka. Ale máme takéto pravidlo, ktoré platí, a nechcem teraz zachádzať do debát o jeho opodstatnenosti. Je možné, že sa ním tlačí na ruského partnera, aby liberalizoval export svojho plynu. Stále by išlo o ruský plyn, bol by to príjem ruského štátneho rozpočtu, len dodávateľom by nebol iba Gazprom, ale aj iné ruské spoločnosti, napríklad Rosnefť, ktoré to chcú robiť tiež. Toto všetko sú však úvahy.

Faktom je, že Gazprom v citlivom období pred vykurovacou sezónou začal znižovať dodávky, pričom seriózne nevysvetlil dôvody. Hovorí síce, že potrebuje zaplniť zásobníky v Rusku, len potom je tu otázka, čo robili do augusta. Druhá vec je, že zásobníky sa napĺňajú každý rok, to nie je výnimočná situácia. Navyše im ťažba plynu stúpa, takže s jeho dostatkom by nemali mať problém. Takýto postup voči svojim európskym dlhodobým partnerom, ktorí platia, je zo strany Gazpromu kontraproduktívny. Nielenže zhoršuje jeho imidž, ale v plynárenstve vytvára nepokoj a celé odvetvie sa v očiach zákazníkov stáva problémové.

Okrem toho teraz zisťujeme, že Gazprom pred zimou nenaplnil svoje skladovacie kapacity v európskych zásobníkoch, ktoré si už pár rokov prenajíma alebo dokonca vlastní. Doteraz pritom tvrdil, že jeho cieľom je s ich pomocou lepšie pokrývať svoje špičkové dodávky pre Európu práve v citlivých zimných mesiacoch.

Skúsme ten problém s nezaplnenými zásobníkmi plynu priblížiť na konkrétnych číslach. Gazprom má v najväčšom zásobníku plynu v Nemecku v Rehdene, ktorý je jeden z najväčších v Európe, momentálne uskladnených len päť percent objemu z tohto zásobníka. Aký objem plynu tam mal uskladnený pred rokom o takomto čase?

Vyše osemdesiat percent. Veľmi málo zaplnené má Gazprom aj zásobníky v Rakúsku a Holandsku. To je obrovský problém. Vladimír Putin aj šéf Gazpromu Alexej Miller stále hovoria, že Európa dostane toľko plynu, koľko potrebuje. Otázka teraz je, kde je ten plyn. Nejde cez Jamal-Európa, nie je v zásobníkoch.

Čo tým Rusi sledujú?

Jeden aspekt môže byť Nord Stream 2. Momentálne to však nikto nevie seriózne povedať. A Rusi to dôveryhodne nevysvetľujú, len nám hovoria, že máme málo zásob plynu. Lenže tento problém do značnej miery spôsobuje svojím postupom práve Gazprom.

Nejde Gazprom proti vlastným záujmom, veď ten plyn potrebujú predávať, nie?

Zbytočne si podkopávajú vlastnú kredibilitu voči západným partnerom, ktorí doteraz Gazprom považovali za spoľahlivého partnera. Plynovú krízu, ktorá v januári 2009 postihla nás a Balkán, západní partneri Gazpromu vnímali len ako exotickú lokálnu záležitosť. Lenže teraz sú už aj Nemci nervózni z toho, kde je ten ruský plyn, ktorý potrebujú a s ktorým rátajú. Na obranu Gazpromu však musím povedať, že si za to môžu aj európski plynári.

V akom zmysle?

Nedomysleli jednu vec. V Európe kontinuálne klesá ťažba plynu a ložiská idú do útlmu, hlavne v Holandsku a Nemecku. Pritom medziročný pokles ťažby sa zrýchľuje. Tieto európske ložiská historicky predstavovali spolu so zásobníkmi veľký stabilizačný faktor na vykrývanie špičkových odberov, výkyvov či pri technických problémoch na plynovode.

Rusi v zime, keď veľmi mrzlo, vždy obmedzovali dodávky plynu do Európy, lebo im to umožňujú kontrakty a potrebovali sa predovšetkým sami zohriať. Na vykrytie toho slúžili dodávky nórskeho plynu a domáca európska ťažba.

Inzercia

Čiže keď tá vypadáva, máme problém?

Osobne som pred pár rokmi počul člena vedenia jedného európskeho plynárenského koncernu z Beneluxu vysvetľovať, že výpadok domácej ťažby pomôže vykryť Gazprom svojimi objemami v zásobníkoch v Európe. Ale ani mne vtedy nenapadla otázka, čo bude, keď Gazprom tieto zásobníky v lete nenaplní.

Ak však má Gazprom plniť nielen dodávateľskú, ale aj takúto regulačnú funkciu na európskom trhu, tak to niečo bude stáť. Je logické, že Gazprom na základe toho požaduje pre seba lepšie podmienky. Problém je, akým spôsobom to robí. Ale rovnako aj to, že na to nie sme pripravení.

Naša importná závislosť pri plyne prudko vzrástla, a keďže nemáme vyriešené tieto obchodno-regulačné záležitosti, dostali sme sa všetci do „disbalansu“, ktorý sa musel niekedy prejaviť. Možno by sa prejavil už skôr, ale bol tu covid, keď prudko poklesla spotreba, a predtým dve extrémne teplé zimy. Keby tu tieto faktory neboli, tak by sa celý problém možno obnažil ešte pred Nord Streamom 2. Len teraz sa to zhodou okolností naakumulovalo do obdobia, keď je tu otázka povolenia prevádzky tohto plynovodu.

S akým krízovým scenárom máme z pohľadu Slovenska počítať? Bude to niečo podobné, ako bola plynová kríza v roku 2009?

Dnes sme v inom stave, ako sme mali v januári 2009. To bola čisto lokálna kríza, ktorá postihla len Slovensko a Balkán. Už naši susedia mali prebytok plynu. U nás sa vtedy kríza neskončila tým, že Rusi sa dohodli s Ukrajincami a pustili plyn do Európy. Skončila sa niekoľko dní predtým, keď sa dobudovalo zopár rúr na česko-slovenskom priechode v Lanžhote a bolo možné spustiť plyn spätným chodom z Česka na Slovensko. To bola vec, ktorú zanedbali slovenskí plynári a vtedajší francúzski a nemeckí akcionári SPP. Keby sme tento reverz mali, tak tu žiadna kríza nie je.

Teraz ideme do akej krízy?

Celoeurópskej, minimálne. A k tomu aj ázijskej, lebo trhy medzi Európou a Áziou korelujú a Ázia má tiež aktuálne problém s dostatkom plynu. Aj preto ceny letia do rekordných výšok.

Čiže ten najhorší scenár by znamenal výpadky v priemysle?

Už sme závislí od klimatických pomerov. Každé zníženie teploty o jeden stupeň, exponenciálne zvyšuje spotrebu plynu. Teraz sa musia urobiť strestesty. Na základe zásob, ktoré teraz máme a ktorých zvýšenie je do začiatku vykurovacej sezóny už veľmi limitované. To znamená, že musíme namodelovať situácie závislé od teplotného priebehu, ale aj dĺžky zimy a spotreby, teda premenných, ktoré dnes nevieme presne predpovedať, dokážeme ich však odhadnúť na základe skúseností.

Obávam sa, že v prípade súhry negatívnych okolností – v prvom rade v prípade veľmi chladnej a dlhej zimy v Európe – sa treba sa pripraviť na situáciu, že bude nutné regulovať dodávky plynu pre jednotlivé segmenty. Začne sa priemyslom a vždy platí, že treba udržať dodávky tepla pre domácnosti a kritickú infraštruktúru. Úplná novinka by to nebola. Takéto stavy sme v minulosti už zažili. Ja som z generácie, ktorá si ešte pamätá uhoľné prázdniny.

Situácia, že koncom zimy budeme mať na Slovensku a v celej Európe vážny problém s dodávkami plynu, nie je úplne vylúčená. Ale zatiaľ je skôr pravdepodobné, že to prežijeme bez takýchto krajných opatrení, aj keď nervozita bude pretrvávať celú zimu.

Už nejaký čas sa hovorí, že s poklesom využívania fosilných palív sa končí aj éra Ruska. Nie je to, čo sa teraz deje, v rozpore s touto teóriou?

Fosílna éra sa naozaj končí, a to hovorím ako banícky inžinier špecializovaný na ropu a plyn. Keď sa niečo končí a niečo nové sa začína, tak to prechodné obdobie je vždy veľmi citlivé. Musíme ho preklenúť tak, aby sme čo najviac eliminovali krízy. Čínski komunisti v Pekingu majú tiež problém s nedostatkom elektriny, pričom zelená politika tam nie je zďaleka taká intenzívna ako v Európe. My možno nakoniec budeme na konci zimy v marci v pohode, ale Číňania majú problém už teraz. Pritom leto sa už skončilo, teda už nechladia, a zima sa ešte ani nezačala.

Hovoríte, že fosílna éra sa končí, ale Nemecko nedokáže výpadok jadrových elektrární nahradiť inak ako výrobou elektriny z uhlia a z plynu.

Áno. Nemci momentálne napriek tomu, že sa bijú do pŕs, akú majú zelenú energetiku, postavili nové uhoľné zdroje a podiel uhlia na výrobe elektriny je dnes v Nemecku najvyšší. Z môjho pohľadu je nonsens, že bezemisný zdroj elektriny, ale aj tepla, ako je jadrová elektráreň, idete odstaviť a miesto toho potrebujete zapínať uhoľné a plynové zdroje.

Samotný dlhodobý cieľ zelenej energetiky je správny. Uhlie, ropa a plyn sú naozaj problém, nielen klimatický, ale pre mňa aj bezpečnostný. Byť tak veľmi závislý od dovozov je neúnosné a skôr či neskôr nás to dostane do vážnych problémov a konfliktov.

Nezvyšuje sa táto závislosť práve tou zelenou politikou EÚ?

Problém je vybalansovanie. Odstavovanie fosílnych zdrojov je rýchlejšie ako reálna výroba z obnoviteľných zdrojov, v zmysle schopnosti regulovať ich výpadky v dôsledku klimatických pomerov. To znamená – ako fúka vietor alebo svieti slnko. Čo je ešte dôležitejšie, potrebujeme nové inovačno-technické riešenia nielen pre výrobu „zelenej energie“, ale aj pre uskladňovanie energií. Smerujeme k tomu, investujeme do toho veľa prostriedkov, ale príliš skoro odstavujeme regulačné fosílne zdroje a tým celú energetickú sústavu robíme nestabilnou.

Stávame sa tým zraniteľnejšími v prípade neštandardného správania našich kľúčových dodávateľov energií alebo výkyvov poveternostných a klimatických podmienok. Lenže opakujem, Číňania nič také v takomto rozsahu a takto rýchlo nerobia a majú tiež obrovský problém.

Otázkou je, či sa energetická politika EÚ dá nazvať rozumnou. Európska únia produkuje menej ako sedem percent celosvetového objemu skleníkových plynov, ale tlačí na veľmi radikálnu zelenú politiku. Navyše Nemecko vypína jadrové elektrárne, ktoré vyrábajú relatívne čistú energiu.

Súhlasím s tým, že vypínanie jadrových elektrární v Nemecku je hlúpe. Dôvodom bola havária v japonskej elektrárni vo Fukušime, ktorú spôsobilo cunami. Ale Japonci svoje jadrové elektrárne neodstavili. Otestovali ich, posilnili ich bezpečnosť a drvivá časť jadrových elektrární v Japonsku ďalej funguje. To je ukážka toho, ako si sami vieme zarábať na krízovú situáciu.

Vo výsledku dnes produkcia emisií z uhoľných elektrární v Nemecku dosahuje vrchol. Keď budem citovať filmovú klasiku, tak „soudruzi v Berlíne někde udělali chybu“. Sú to chyby, ktoré diskreditujú samotný prechod od fosilných palív k iným druhom energie. A tento prechod je nutný.

Energetika je do značnej miery aj geopolitikou. Ako by sa z tohto pohľadu zmenil svet, keby došlo ku krízovému scenáru v dodávkach plynu a elektriny?

Otvárame Pandorinu skrinku. Videli sme, ako sa zmenil svet po finančnej kríze a ako spoločnosť ovplyvňuje pandémia. Ak by sme v zime nemali dostatok tepla a svetla, tak si môžeme začať kresliť rôzne katastrofické scenáre. Malo by to nielen veľké ekonomické, ale aj spoločensko-politické dôsledky v celej Európe, aj na projekt EÚ vo všeobecnosti. Situácia by sa stala nepredvídateľnou, čo je zlé.

Rast cien energií je už faktom a vyvoláva to politický tlak na zásah vlád a na nejakú formu kompenzácií. Mali by štáty týmto smerom rozmýšľať?

Už je to téma. Na úrovni národných vlád aj celej EÚ. Na Slovensku to zatiaľ nevidím dramaticky, čo sa týka domácností, aj vďaka našim systémom regulácie. Vláda má možnosti, aby cenový dosah zmiernila. Otázkou je, ako bude ten cenový vývoj ďalej pokračovať v budúcom roku. To nie je v rukách našej vlády ani parlamentu, ani koalície, ani opozície. Netreba z toho robiť politický cirkus, ale triezvo riešiť veci vrátane tých, ktoré boli za uplynulých desať, dvanásť rokov zle nastavené povedzme pri poplatkoch spojených s distribúciou elektriny.

Rast cien však môže byť pre niektoré skupiny obyvateľov problémom. Napríklad pre dôchodcov, ktorí žijú vo veľkých nezateplených domoch.

Samozrejme. Aj pre mnohopočetné rodiny či matky samoživiteľky. Tieto skupiny sú citlivé nielen na ceny energií, ale aj potravín, ktoré tiež stúpajú. Nato tu máme sociálnu politiku, aby sme týmto ľuďom cielene pomohli. Už teraz sa musí takýto balík pomoci pripraviť. To však nie je téma pre energetika, ale pre sociálnu politiku.  

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.