Dotácie poľnohospodárom Podarí sa platobnej agentúre vyhrabať zo špiny korupcie?

Pôdohospodárska platobná agentúra čelí v týchto dňoch testu prežitia. Tento týždeň beží v agentúre audit z Európskej komisie, ktorý posúdi, či získa trvalú akreditáciu.

O pozastavení, resp. o režime podmienečnej akreditácie, rozhodlo ministerstvo pôdohospodárstva 14. októbra minulého roka. Verdikt po európskom audite má padnúť doslova do roka a do dňa – 15. októbra 2021.

Od Dobytkára k stopnutiu dotácií

Príčinou tejto situácie je už všeobecne známa kauza Dobytkár, v ktorej vyšetrovanie identifikovalo úplatky za minimálne desať miliónov eur. Nešlo pritom o to, že by boli tieto podvody páchané obchádzaním pravidiel. Samotné fungovanie agentúry malo byť podľa vyšetrovania nastavené tak, že úplatky boli súčasťou systému a podmienkou, aby sa poľnohospodári vôbec dostali k peniazom z európskych dotácií.

Ešte na začiatku tohtoročnej jari ministerstvo pôdohospodárstva informovalo, že v prípade podvodov a korupcie v PPA vedú príslušné orgány 136 trestných konaní. Popri policajnom vyšetrovaní rezort urobil aj vlastný forenzný audit v PPA. Zameral sa na 110 prípadov v hodnote 47 miliónov eur. Z nich znaky podvodného konania niesli prípady v hodnote 26 miliónov eur. Najčastejšie išlo o privysoké honoráre pre tzv. konzultantov, zasahovanie do procesu prideľovania dotácií účelovými zmenami pravidiel a konflikt záujmov medzi žiadateľmi a zamestnancami PPA.

No a následkom tohto stavu je, že od začiatku tohto roka sa platby na investičné podpory znížili o 25 percent (v roku 2020 to bolo 10 percent). V praxi to znamená, že za normálnych okolností štát poskytne poľnohospodárovi investičnú dotáciu a následne ju Brusel preplatí. Spomenuté zníženie znamená, že ak ide napríklad o dotáciu 100-tisíc eur, EÚ refunduje len 75-tisíc.

Následkom toho na začiatku leta ministerstvo úplne zastavilo vyplácanie projektových podpôr. A žiadne nové výzvy nevyhlasuje. Poľnohospodári, ktorí mali v pláne investovať, tak nielen čakajú na už schválené peniaze, ale aktuálne sa nemohli ani prihlásiť do nových projektov.

Domáce úlohy

Pôdohospodárska platobná agentúra mala splniť celkovo 72 opatrení na to, aby úspešne prešla auditom a získala trvalú akreditáciu. V polovici septembra riaditeľ PPA Jozef Kiss na tlačovej konferencii ubezpečoval, že plnenie opatrení je v záverečnej fáze a do spustenia auditu by mali byť všetky hotové.

Medzi opatreniami bolo napríklad oddelenie spracovania žiadostí od ich schvaľovania a potvrdzovania platieb, elektronický systém, ktorý prepojí každé rozhodnutie s konkrétnym úradníkom, čo by malo priniesť aj možnosť vystopovať prípadné podvody a manipulácie.

Podľa Jozefa Kissa museli nastať zmeny aj v personálnej oblasti. Dotácie totiž vyžadujú aj kontroly v teréne a neraz sa stávalo, že od podania a schválenia žiadosti uplynul takmer rok, kým platbu odobril aj kontrolór na mieste.

Nedostatky boli identifikované aj v komunikácii so žiadateľmi. Požiadavky auditu smerujú k tomu, aby bol celý proces prispôsobený žiadateľovi. Farmár sa má starať o úrodu, nie o zdĺhavé vypĺňanie nespočetného množstva formulárov. Prípadné chyby v žiadostiach majú byť iniciatívne komunikované zo strany PPA, tak aby ich žiadateľ mohol čo najskôr opraviť.

Celý proces prideľovania dotácií však do veľkej miery stojí na digitalizácii. Tam sa PPA rozhodla pre obstaranie nového systému, ktorý bude pokrývať všetko od podanie žiadosti cez kontrolu, schválenie a vyplatenie peňazí.

Podľa našich informácií z prostredia ministerstva pôdohospodárstva je však práve otázka digitalizácie tým bodom, ktorý zrejme zostane nedokončený, hoci sa na ministerstve s pridelením akreditácie už takmer počíta ako s hotovou vecou. Hovorí sa však vraj aj o tom, že sa proces akreditácie môže natiahnuť až do konca roka.

Ak by audit dopadol zle, výsledkom by bolo nielen pokračovanie súčasného stavu, teda obmedzenia investičných podpôr, ale aj priamych platieb, ktoré podmienečná akreditácia nezasiahla. PPA bez akreditácie by nemala oprávnenie nakladať s peniazmi z eurofondov.

Rozdeľovanie by síce mohlo prevziať ministerstvo pôdohospodárstva, to by si však vyžiadalo nielen legislatívne zmeny, ale aj ďalší audit, ktorý by tentoraz rozhodoval o akreditácii pre ministerstvo. Návrhy na to, aby v najhoršom prípade podpory vyplácala agentúra z niektorej zo susedných krajín, sú nereálne.

Optimisti

Pri vyhliadkach na výsledok auditu hýria minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan aj riaditeľ PPA Jozef Kiss optimizmom. Tvrdia, že procesy sa v posledných mesiacoch podarilo naštartovať tak, aby agentúra podmienky na trvalú akreditáciu a úplné obnovenie platieb splnila.

To, že digitalizácia zrejme zostane pri schválení akreditácie neukončeným bodom, priznáva aj Jozef Kiss. Je to podľa neho úloha na niekoľko rokov, keďže len samotné verejné obstarávanie trvá 12 až 18 mesiacov a k tomu treba ešte prirátať čas samotnej inštalácie systému, jeho testovanie a zaškolenie zamestnancov.

Šéfovia rezortu a PPA však vo svojom optimizme nie sú sami. Podobne sa pre Postoj vyjadril aj predseda parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie Jaroslav Karahuta.

Ten tvrdí, že z informácií o procese plnenia akreditačných požiadaviek, ktoré ako šéf výboru dostáva, je presvedčený, že na 99 percent bude mať od 15. októbra PPA schválenú trvalú akreditáciu. Nepredpokladá, že by nedokončená digitalizácia mala predstavovať v tomto rozhodnutí významnú prekážku. Fungujúce informačné systémy sa pri takej rozsiahlej agende, akou sú poľnohospodárske dotácie, nedajú podľa Karahutu nastaviť za pol roka.

Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, priamo o optimizme nehovorí. Na našu otázku, aký výsledok auditu predpokladá, skôr zdôrazňuje, že si nepripúšťa, že by 15. októbra PPA nemala schválenú trvalú akreditáciu. Do vnútorných procesov plnenia požiadaviek síce detailne nevidí, no dúfa, že „páni – teda Samuel Vlčan a Jozef Kiss – vedia, čo robia“.

Za niekdajšieho ministra Jána Mičovského sa podľa Emila Macha riešenia naťahovali.

Zistenia, ktoré prináša policajné vyšetrovanie aj vnútrorezortné kontroly, podľa šéfa poľnohospodárskej komory ukazujú, že dotácie neboli v minulosti úplne „s kostolným poriadkom“. Pre poľnohospodárov je však aktuálne najdôležitejšie, aby Pôdohospodárska platobná agentúra fungovala v plnom režime a rozdeľovala podporu podľa zákonných nárokov jednotlivých žiadateľov.

Napriek rôznym názorom na úlohu dotácií v ekonomike totiž žijeme v európskej realite, v ktorej je poľnohospodárstvo na dotáciách založené. A ak by k nim slovenskí farmári stratili prístup, prišli by aj o posledné šance uspieť v konkurencii svojich štedrejšie dotovaných kolegov z ostatných krajín.

To, čo sa dialo v slovenských podmienkach dotačnej politiky, však ukazuje, že skutočné deliace čiary v agrorezorte nevedú medzi veľkými a malými farmármi. Totiž všetci, ktorí na pôde naozaj hospodária, sú na rovnakej strane, bez ohľadu na počet hektárov.

Dobytkár nám ukazuje, že naozaj veľký biznis sa robil na tej druhej strane. A robili ho zrejme ľudia, ktorí v skutočnosti na poli nikdy neboli.