Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
21. júl 2021

Cestovanie pred treťou vlnou

Alebo keď sú na hraniciach manévre

Pred pár hodinami som sa vracala domov od mora cez troje hranice. A niečo som sa pritom o svojej domovine i svete dozvedela.

Alebo keď sú na hraniciach manévre

FOTO TASR – Pavel Neubauer

Som zodpovedný občan, ktorý si preštudoval, čo v čase pandémie na prechod hranicami potrebuje. Vyplnila som slovenský formulár pre registráciu pri príchode zo zahraničia, vytlačila a vyplnila som aj chorvátsky formulár na zjednodušenie vstupu do prímorského raja. V telefóne aj na papieri vytlačený som mala covid preukaz EÚ ako privilegovaný občan s dvoma dávkami očkovania.

Predpokladala som, že s touto batériou formulárov a covid pasov budeme s kamarátkou pôsobiť dobre a všetci kompetentní ľudia na hraniciach náš zodpovedný prístup ocenia.

Realita bola iná.

Pri vstupe do Rakúska sa uniformovaný muž iba pozrel na ŠPZ auta a veľkoryso pokynul, že môžeme ísť ďalej. Ani nebolo treba zaradiť neutrál, stačila najnižšia rýchlosť. Na slovinskej hranici sa žena v uniforme letmo pozrela na obal našich pasov, nebolo ich treba ani otvárať. Opäť len automaticky kývla rukou a auto sa prekĺzlo cez ďalšiu hranicu. Covidový pas zostal v obale a mobile.

Pri vstupe do Chorvátska to vyzeralo dramatickejšie. Kolóna na rozpálenej ceste. V ruke sme zvierali formuláre a pasy a podľa rád na internete sme už zvažovali, do ktorého okienka vystavíme chorvátsky vstupný formulár, aby sme prešli čo najrýchlejšie. Ale žiadnych uniformovaných mužov nebolo vidieť, kolóna sa plynule posúvala smerom k okienku, v ktorom sedel mierne znudený muž. Možno už rozmýšľal nad tým, ako príde domov a na balkóne si so ženou vypijú pohárik príjemne vychladenej malvázie.

Všetko sa radikálne zmenilo na rakúsko-slovenskej hranici, keď sme sa vlastne vracali do svojej domoviny. Zdieľať

Opäť mu stačilo vidieť obal cestovného pasu, ani sme ho neotvorili a už sme boli v Chorvátsku. Akoby obal slovenského pasu bol všetkým naraz – cestovným aj digitálnym dokladom aj potrebným formulárom.

Cesta späť bola podobná. Stačilo vystrčiť obal nášho pasu. Vlastne to bol celkom fajn pocit. Naša krajina a jej občania sú takí dôveryhodní, že pre ľudí z hraničných polícií ani nie sme zaujímaví. Stačí obal pasu.

Všetko sa radikálne zmenilo na slovensko-rakúskej hranici, keď sme sa vracali do svojej domoviny.

Pred hranicami kolóna áut. Na samotnej hranici kordón policajtov.

Vyzeralo to, akoby sa v našej krajine počas tých pár dní, čo sme boli na dovolenke, udial vojenský prevrat.

Presnejšie: vyzeralo to ako vstup do krajiny, ktorá je v panike. Alebo ktorá chce byť pôsobiť prísne, nedostupne, nekompromisne. Ale v skutočnosti vyzerá trošku zakomplexovane s tým predvádzaním sily.

Všetci muži v uniformách sa tvárili strašne dôležito a ostražito. Autá rozdeľovali do pruhov a potom sme sa pomaly posúvali kordónom policajtov. V ruke sme tuho zvierali pasy a formuláre.

Pred nami išlo maličké štýlové auto s rakúskou ŠPZ a v ňom dve mladé ženy. Asi neboli vybavené všetkými potrebnými papiermi. Muži v uniformách s nimi horlivo komunikovali. Najprv jeden, potom dvaja, o chvíľu bolo okolo malého auta celé hrozno hraničnej stráže. No o chvíľu už tí muži komunikovali viac medzi sebou ako s rakúskymi devami. Zjavne si nevedeli rady, ale napokon prevážila pohostinnosť či mužská galantnosť. Štýlové autíčko víťazoslávne prešlo cez kordón na slovenské územie.

Inzercia

Naše auto so slovenskou ŠPZ muži zákona posúvali dôležitým mávaním ruky stále ďalej a ďalej, až už pred nami boli iba jeden jediný muž v uniforme. „Boli ste na kontrole?“ opýtal sa. Pokrútili sme hlavou, že doteraz nás nikto nezastavil. „Nikto?“ trochu naštvane sa pýtal mladý policajt. Opäť sme pokrútili hlavou a v ruke zvierali všetky dôležité dokumenty. No muž mávol rukou, dokumenty sme zbalili a naštartovali auto.

Poučenie z doterajšieho pandemického diania je skôr také, že veľká prísnosť, veľa zákazov, obmedzení nie vždy riešia vec. Zdieľať

Tie manévre na našich hraniciach boli pôsobivé, dramatické, ale v konečnom dôsledku trochu úsmevné. Lebo napokon bolo úplne jedno, či sme zaočkované dvoma dávkami, jednou dávkou alebo žiadnou.

Ten vstup do domoviny cez špalier mužov v uniformách však o tejto krajine a jej boji s pandémiou čosi prezradil. Človek si nevdojak spomenul na povinné plošné antigénové testovanie. Bolo to bombastické, politici viedli silné reči, presviedčali nás, že to majú pevne v rukách a že majú jedinečný recept na boj s pandémiou. No ani my sme sa napokon nevyhli silnej druhej vlne, ako všetci naokolo, ktorí to zvládli aj bez dramaticky pôsobivých efektov.

Pred treťou vlnou opäť vrcholní politici prednášajú veľa silných rečí, šermujú prísnymi opatreniami, zákazmi, rozdeľovaním obyvateľstva, striktnou kontrolou hraníc, ale výsledný efekt je, že ľudia sú skôr roztrpčení a nahnevaní.

Poučenie z doterajšieho pandemického diania je skôr také, že veľká prísnosť, veľa zákazov, obmedzení vec celkom neriešia. Viac funguje láskavosť, vľúdnosť, ústretovosť. Skôr tie vyvolávajú v občanoch pocit zodpovednosti a dôvery k autoritám a ich riešeniam.

Napríklad: Keď sme s nechuťou išli na povinné antigénové testovanie, napätú situáciu dokázali výrazne zlepšiť starostovia či primátori, keď celú akciu vedeli dobre pripraviť. U nás obec zabezpečila drevené chodníky, aby sme nestáli v blate. Dobrovoľný hasič v snehuliakovom obleku všetkých bodro zdravil a rozveseľoval. Ženy zapisujúce údaje sa usmievali očami a zdravotné sestry pichajúce paličky do nosa nás upokojovali milými hlasmi. Napokon sa u nás pravidelné testovania zmenili na celkom príjemné susedské stretnutia.

Bratislavské veľkokapacitné očkovacie centrum prevádzkované župou pripravilo tiež veľmi príjemnú atmosféru. Všetci tam boli úctiví, usmiati a zdvorilí. Od muža usmerňujúceho ľudí v podzemnom parkovisku cez láskavých doktorov až po ženu, ktorá nás po očkovaní starostlivo kontrolovala. Navyše tu bolo cítiť ústretovosť – rýchlo zaviedli očkovanie bez registrácie aj možnosť kombinácie vakcín. Po facebookoch sa lavínovite šíria statusy, ako to je v Národnom futbalovom centre vynikajúco zorganizované, akí milí ľudia tam sú a že sa očkovania netreba báť.

Láskavosť a vľúdnosť zachránia aj pandemický svet. Zdieľať

Napokon aj náš návrat z dovolenky zachránila na hraniciach vľúdnosť. Ten posledný policajt v rade, rozladený, že nás nikto neskontroloval, napokon pred sebou nevidel dva nevybavené prípady. Ale videl dve ženy, už ani nie najmladšie a zjavne unavené po dlhej ceste. A tak láskavo pokynul, aby sme sa ponáhľali domov za svojimi blízkymi.

Iba láskavosť a vľúdnosť zachránia svet v pandémii.

Lebo vľúdne a prívetivé autority rešpektujeme viac než politikov či policajtov, ktorí s občanmi zaobchádzajú ako s neposlušnými a nezodpovednými deťmi.

Také banálne a jednoduché to je.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame