„Dúfam, že neodôvodnená skepsa a individualizmus pri očkovaní nevrátia našu spoločnosť do minulosti. Na Slovensku vidíme už lokálne vzplanutia žltačky typu A a čierneho kašľa, akoby nám už nestačila historická skúsenosť. Zrejme je potrebná naša vlastná, tá však môže zanechať stopy na generácii dnešných detí,“ hovorí generálna riaditeľka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková, ktorá spolupracovala na analýze mRNA vakcín.
Hovorí o tom, prečo jej kolegovia neboli nadšení, keď dostali zadanie od vlády preskúmať šarže covidových vakcín, vysvetľuje, prečo si nemohli prísť vyzdvihnúť vakcíny priamo k Soni Pekovej, i to, aké chyby spravila Peková pri skúmaní a Slovenská akadémia vied pri komunikácii.
V rozhovore rozpráva aj o rozdieloch v debate medzi vedcami a konšpirátormi. Plánuje sa brániť proti slovám splnomocnenca vlády pre prešetrenie pandémie Petra Kotlára, ktorý ju označuje za potenciálnu páchateľku trestného činu? Čo hovorí na obavy odporcov z mRNA vakcín a prečo sa podľa nej nemusia po očkovaní báť rakoviny?

Profesorka Silvia Pastoreková je experimentálna onkologička a virologička. Zaoberá sa výskumom mechanizmov, ktorými sa nádorové bunky prispôsobujú nedostatku kyslíka, a skúma možnosti ich využitia v diagnostike a liečbe rakoviny. Bola aj prezidentkou Medzinárodnej spoločnosti pre výskum nádorového metabolizmu ISCaM.
Áno, v SAV sa našli aj kolegovia, ktorí neboli nadšení, že sme túto úlohu prijali, ale my sme vlastne nemali na výber. Podľa zákona o Slovenskej akadémii vied sme organizáciou, ktorej úlohou je reagovať na výzvy vlády a poskytovať expertíznu činnosť v oblasti vedy pre potreby ústredných orgánov štátnej správy, takže to bola naša zákonná povinnosť.
Na druhej strane ak by sme na otázku, či dokážeme takú analýzu urobiť, odpovedali, že nedokážeme, akú reakciu by to vyvolalo vo vzťahu k poslaniu SAV? A hlavne, nebola by to pravda.
My expertízu na molekulárnu analýzu vakcín máme a potrebné metódy ovládame. Predpokladali sme, že naša odpoveď bude prijatá rôzne, avšak zodpovednosť za našu inštitúciu, za vedeckú komunitu a ani vedecká hrdosť nám nedovoľovali túto úlohu vopred vzdať. Aj keď sme očakávali, že to nebude ľahké, najmä z hľadiska súčasného spoločenského diania.
Najbližším kolegom nebolo potrebné nič vysvetľovať, existuje medzi nami vzájomná profesionálna dôvera. Išlo skôr iba o objasnenie, ako celá situácia vznikla. Myslím, že kolegovia sa s touto úlohou stotožnili aj preto, že nás trápi, ako sa čoraz viac šíria rôzne neoverené hypotézy, ktoré ľudí zastrašujú. Chceli sme pomôcť zorientovať sa ľuďom, ktorí sú zneistení.
Jednak to teda bola oficiálna, formálna stránka súhlasu, ale zároveň aj ľudská stránka. Vnímali sme, že teraz máme príležitosť pomôcť aspoň tým ľuďom, ktorí sú ochotní počúvať a rozmýšľať pri tejto téme racionálnejšie, rozhodnúť sa na základe vedeckých faktov.
Verím, že áno, pretože dostávam veľmi veľa mailov od ľudí, ktorí píšu, že sú veľmi vďační za to, že sa majú o čo oprieť a že sa cítia oveľa bezpečnejšie. Je to dobrý pocit mať takúto reakciu od ľudí, ktorí otvorene píšu o tom, že mali strach z toho, čo čítali alebo počuli na niektorých platformách. Pre týchto ľudí má zmysel vysvetľovať a pomôcť im zorientovať sa.
Áno. Keď som si prečítala niektoré vyjadrenia, bolo mi veľmi ľúto, že je vôbec možné v dnešnej spoločnosti čosi podobné. Boli sme rovnako upozornení, že na istých sieťach sa už vyskytujú invektívy na naše adresy. Taká je však dnešná realita, s tým asi nič neurobíme.
Som rada, že sa nepripájam na sociálne siete. Nie preto, že by som sa bála o sebe niečo čítať, to mám v sebe jasne vyriešené, ale mám toľko povinností vyplývajúcich z mojej pracovnej pozície, že ak sa chcem popri nich venovať aj výskumu, nemám na sociálne siete priestor.
Chcela by som to trochu spresniť: nešlo o tie isté výsledky. Boli možno v rámci jednej metodiky v podobnom rozsahu, no okrem toho, že pani Peková svoje dáta správne neprepočítala, urobila aj viacero iných metodických chýb.
Pani Peková nekontrolovala množstvá nukleových kyselín, ktoré použila na jednotlivé reakcie, nekontrolovala účinnosť reakcií, neoverovala separátne každý krok metodiky, nepoužila správne štandardy. Chýbali negatívne kontroly, čo sú napríklad kontroly bez templátu, teda bez DNA a RNA izolovanej zo vzoriek vakcín, ktoré by vylúčili akúkoľvek kontamináciu z prostredia. To znamená, že tam bolo viacero metodických nedostatkov.
My sme veľmi dbali na to, aby sme sa podobných chýb nedopustili. Myslím si, že nie je vhodné porovnávať našu analýzu s analýzou pani Pekovej, pretože jej analýza je postavená na PCR, ktorá nebola urobená dôsledne. My sme okrem PCR použili aj ďalšie, nezávislé metódy, ktorými sme si naše výsledky vzájomne overili.

Silvia Pastoreková. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Keby sme chceli vo vedeckom svete overovať výsledky niekoho iného, tak by sme postupovali presne podľa jeho protokolov. Keďže sme však vedeli, že postupy v predchádzajúcej analýze nie sú správne, pracovali sme nezávisle a protokoly sme zostavili podľa štandardných postupov európskeho liekopisu alebo podľa postupov odporúčaných výrobcami prístrojov a súprav reagencií pre jednotlivé typy metód.
O tejto téme je potrebné vyjadrovať sa opatrne, pretože ak človek povie, že niektoré výsledky sú v zásade také isté, tak sa to hneď interpretuje, že sú rovnaké. Nie sú rovnaké.
Neprináleží mi vyjadrovať sa k tomu, či je odborníčkou vo svojom odbore, keďže som nikdy neprišla priamo do kontaktu s postupmi, ktoré realizuje v rámci svojho laboratória v oblasti veterinárnej a humánnej molekulárnej mikrobiológie.
Dokážem však s istotou potvrdiť, že moji kolegovia, ktorí realizovali analýzu vakcín, sú skvelí odborníci v oblasti molekulárnej biológie, genetiky a virológie. Viacerí z nich majú dlhoročnú prax a podieľali sa na vedeckom výskume v rámci medzinárodných projektov vrátane niekoľkých významných veľkých virologických konzorcií.
Vo Virologickom ústave Biomedicínskeho centra SAV pod vedením Borisa Klempu pôsobí aj časť globálneho vírusového archívu, ktorý má zásadný význam pre výskum v oblasti virológie, objasnenie šírenia vírusových infekcií a mechanizmov ochorení, ktoré vírusy spôsobujú.
Podobne vo Vedeckom parku Univerzity Komenského pod vedením Tomáša Szemesa pracujú erudovaní odborníci v oblasti genomiky. Moji kolegovia nie sú nováčikmi. Sú uznávaní medzinárodnou vedeckou komunitou a ich práce majú vysoký ohlas, takže nejde len o môj osobný názor. Aj preto som sa vôbec neobávala, že by sme analýzu nezvládli.
Je to naozaj absurdný argument, pretože my vôbec nevieme, akým spôsobom sú u nich ampuly s vakcínami skladované a ako s nimi bolo manipulované. Ak boli otvorené, tak už absolútne nie sú vhodné na ďalšiu analýzu. Úplne by sme sa diskvalifikovali, ak by sme postupovali takýmto neprofesionálnym spôsobom.
Použili sme oficiálny postup, vypýtali sme si tie isté šarže, ktoré boli v tom čase ešte dostupné v oficiálnych skladoch, kde boli skladované v súlade s odporúčaním výrobcu, uzavreté a nikto s nimi nemanipuloval. To bolo pre analýzu veľmi dôležité.
Verím, že áno. Analýza ukázala, že pri takomto výskume a pri overovaní zloženia vakcín naozaj nestačí použiť jednu metódu, že sa treba pozrieť na celú problematiku rôznymi spôsobmi a že k nej treba pristúpiť veľmi dôkladne a nestranne.
Len na základe takého prístupu a znalostí o mRNA technológii a jednotlivých komponentoch vakcín je možné získať objektívne výsledky. Tento prístup a súbor metód, ktoré sme pri analýze použili, môže byť aplikovaný aj v iných situáciách a poskytnúť informácie, ktoré môžu byť hodnotné aj pre všeobecné poznanie. Ale hlavný prínos analýzy vidím v jej spoločenskom dosahu.
Nie. Keď sme si študovali dokumentáciu k vakcínam vrátane výsledkov austrálskych kolegov alebo výsledky kolegov v Nemecku, nemysleli sme si, že niečo prevratné nájdeme. Ale, samozrejme, človek nikdy nevie, preto sme k analýze pristupovali poctivo. V podstate sme našli len to, čo deklarujú výrobcovia, a všetky hodnoty boli v súlade s regulačnými limitmi.
Takéto spochybňovanie človekom, ktorý zároveň verejne priznáva, že tejto téme nerozumie, sa veľmi dotýka najmä bežných ľudí, ktorí sa na nás obracajú, keď si prečítajú rôzne zastrašujúce správy o potenciálnych hrozbách vakcín.
Snažíme sa im vysvetliť, že sa rakoviny či iných ochorení nemusia báť len preto, že sa dajú zaočkovať. Ide o tvrdenia, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a opierajú sa o hypotetické scenáre.
Neexistuje žiadny vedecký ani medicínsky dôkaz o tom, že by nejaký element, ktorý je zabudovaný vo vakcíne, spôsoboval zmeny v našom genóme, ktorými sa ľudia strašia.
Literatúra na túto tému je verejne dostupná. Existuje množstvo vedeckých publikácií, ktoré sa zaoberajú vedľajšími účinkami vakcín. Tak ako pri všetkých ostatných liekoch, aj pri vakcínach je dôležité tieto účinky systematicky sledovať.

Silvia Pastoreková. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Napríklad pri mRNA vakcínach sa ako najvýznamnejšia potvrdená zriedkavá nežiaduca reakcia ukázal prechodný zápal srdcového svalu a srdcového obalu, ktorý prevažne postihuje mladých mužov a vyskytuje sa v jednom až desiatich prípadoch na stotisíc podaných dávok vakcín. Väčšina prípadov je mierna až stredne závažná, pričom 95 percent pacientov sa úplne zotaví pri konzervatívnej liečbe s krátkou hospitalizáciou (v priemere dvoch až štyroch dní). Na základe toho už boli upravené aj odporúčania regulačných orgánov.
Treba však zároveň uviesť, že riziko vážnych komplikácií podobného typu je po prekonaní covidu desať- až tridsaťkrát vyššie než po očkovaní a očkovanie zároveň chráni pred týmito komplikáciami po následnej infekcii.
Bohužiaľ, existujú aj štúdie, ktoré si zamieňajú príčinnú súvislosť za časovú následnosť a akákoľvek choroba alebo akýkoľvek prejav, ktorý nastane po očkovaní, pripisujú vakcíne. Hoci nikto neskúma, či človek, u ktorého sa prejavil nejaký zdravotný problém, nebol chorý alebo nemal predispozíciu už predtým.
Tvrdenie o vedľajšom účinku vakcín by malo byť založené na dôkladnom poznaní zdravotného stavu človeka pred očkovaním a o prekonaní infekcie pred vakcináciou alebo po nej. Inak nie je možné urobiť spoľahlivý záver, ktorý je v súlade s lekárskou a vedeckou etikou.
Práce o tom, že sa spike proteín našiel v rôznych orgánoch tela po vakcinácii, nie sú dobre kontrolované a vychádzajú z nízkeho počtu jednotlivcov. Nesledujú, či vakcinácii predchádzala infekcia vírusom SARS-CoV-2. Pritom mnohí ľudia doteraz netušia, že infekciu prekonali, pretože sa u nich neprejavila chorobou. Takže ak sa hovorí o zápalových reakciách z ukladajúceho sa S-proteínu niekde v iných častiach tela, môže to byť aj dôsledok prekonanej infekcie.
Táto téma je taká náročná a taká komplexná, že ten, kto do hĺbky nerozumie mechanizmom replikácie vírusov, mechanizmom pôsobenia vakcíny a aktivácie imunitného systému, môže byť naozaj zneistený tvrdeniami, že vakcíny sú nebezpečné.
Je mi však veľmi ľúto, že často takéto tvrdenia zaznievajú od ľudí s medicínskym vzdelaním. S tým sa nedokážem vnútorne vyrovnať, pretože takéto správanie odporuje Hippokratovej prísahe.

Obávam sa však, že kým ľudstvo nezažije opätovný návrat niektorých závažných infekčných ochorení, tak sa to nezmení. Vidíme to napríklad už v súčasnosti v Spojených štátoch pri osýpkach, ktoré boli v minulosti potlačené práve vďaka očkovaniu.
Na Slovensku zas vidíme napríklad lokálne vzplanutia žltačky typu A a čierneho kašľa, akoby nám nestačila historická skúsenosť. Zrejme je potrebná naša vlastná, tá však môže zanechať stopy na generácii dnešných detí.
Áno. Je to na osobnom rozhodnutí každého z nás, pričom toto naše rozhodnutie má vplyv aj na iných ľudí. Bolo by však odo mňa nekorektné, ak by som niečo tvrdila a následne sa podľa toho nesprávala.
Vakcinácia všeobecne je jedným z najväčších výdobytkov medicíny, vďaka ktorému dnes môžeme viesť plnohodnotný život. Dúfam, že neodôvodnený skepticizmus a individualizmus nevráti našu spoločnosť o desaťročia do minulosti.
Tvrdenia o rizikách vakcín, ktoré sa šíria bez relevantných medicínskych dôkazov, sú nebezpečné. Napríklad v Kanade bolo pre ne vedené aj súdne konanie. Ich autor nakoniec verejne priznal, že ide len o hypotetické predstavy.
Bola by som nerada, keby sa táto téma riešila súdnou cestou, ale ak sa tak stane, budem to musieť rešpektovať. Bolo by však oveľa lepšie, ak by sa ľudia viac zamýšľali nad tým, komu a čomu prejavujú svoju dôveru.
Je smutné, ak prestávame veriť vede a spochybňujeme technologický pokrok v oblasti medicíny, vďaka ktorému dnes máme oveľa kvalitnejší a dlhší život než naši predkovia.
Súčasťou pokroku sú aj mRNA technológie, ktoré môžu v budúcnosti pomôcť liečiť pacientov s rakovinou či inými ochoreniami a umožniť efektívnu prevenciu závažných infekčných chorôb. Nemáme právo ich o túto šancu oberať.
Nezaoberám sa touto otázkou, keďže rozhodnutie nezávisí odo mňa.
Hodnotenie našej práce, ktorú sme predložili vo forme vedeckého článku, majú teraz v rukách vedeckí recenzenti, ktorí nám dajú spätnú väzbu o tom, či sme analýzu urobili dobre. Vo vedeckej komunite je to bežný postup.
Nemáme čo skrývať, aj preto sme chceli, aby bola naša publikácia verejne dostupná a mohla tak byť vo vedeckej komunite odborne diskutovaná.

Silvia Pastoreková. Foto: Postoj/Andrej Lojan
Správa je hotová, ale odporúčala by som vám opýtať sa na ministerstve zdravotníctva. Je to interný dokument ministerstva, ku ktorému nie som oprávnená verejne sa vyjadrovať. Nemám žiadnu informáciu, čo sa s ním po odovzdaní stalo.
Nie, na ich práci nevidím nič pozitívne pre vedu. Jej obsah a spôsob prezentácie priniesli mnohým ľuďom iba strach a hnev.
Áno, vedci majú vždy určitú mieru pochybností, ktoré však vychádzajú z hlbokého poznania skúmanej témy, nie z osobných názorov. Výsledky výskumu chcú neustále overovať a posúvať na vyššiu úroveň pomocou lepších a náročnejších vedeckých prístupov, aby sa viac priblížili k porozumeniu podstaty problému.
Na druhej strane je šírenie konšpirácií založené na cielenom výbere určitých informácií a na absencii pochybností. Korektná odborná diskusia s konšpirátormi preto nie je možná. K dispozícii majú vždy množstvo fabulovaných alebo skreslených informácií a argumentov, no pre svoje tvrdenia neprinášajú žiadne relevantné dôkazy, tie vždy žiadajú iba od iných.
Vedecká diskusia sa bez dôkazov a racionálnych pochybností nezaobíde, bez nich nie je možné hľadať nové cesty a získavať nové poznatky. Preto vedecké diskusie pripúšťajú aj omyly a nie sú čierno-biele. V konšpiráciách sa váhanie nepripúšťa, inak by sa nedosiahol ich cieľ.
Nie som proti diskusiám, ktoré majú korektný rámec a používajú korektné argumenty. V diskusii postavenej na fikciách a vedenej s negatívnym emocionálnym nábojom, aký sme mali možnosť verejne pozorovať už niekoľkokrát, nevidím žiadny zmysel.
Áno, vnímam ako chybu, že niekto komunikoval svoje postoje takýmto spôsobom pod hlavičkou inštitúcie. Zrejme zafungoval ľudský faktor, možno aj v dôsledku toho, v akom napätí v týchto časoch žijeme. Považujem to za nevhodné. Veľmi ma to zamrzelo.
Je však úplne neprípustné, aby si verejne činné osoby vo verejných vyjadreniach dovoľovali niektoré nevhodné výroky vrátane hrubých verbálnych útokov, akých sme v ostatnom období pomerne častými svedkami.
Tento výrok svedčí viac o jeho autorovi než o nás.
Nie je to pravda. Neboli sme pod vplyvom žiadnej farmaceutickej firmy ani nikoho iného. Absolútne to vylučujem. Analýzu sme urobili nezávisle a objektívne, bez akéhokoľvek ovplyvňovania.
Nepadlo mi to dobre, ale nebudem sa k tomu ďalej vyjadrovať, je to vec politiky.
My sme spravili len to, čo vyplynulo zo zákona, z poverenia a verejného záujmu.
Ja osobne nie, ale možno pán predseda Slovenskej akadémie vied áno. Ku mne sa žiadne podobné vyjadrenie nedostalo. Ešte stále je však na to priestor.
Reakcie od iných kolegov zo zahraničia sú veľmi podporné, ale zatiaľ iba sporadické, pretože sme ich o situácii okolo analýzy cielene neinformovali. No dostali sa ku mne veľmi pekné reakcie od kolegov z celého Slovenska, ako aj od mnohých známych aj neznámych ľudí. Bolo to pre mňa veľmi povzbudivé a som za to všetkým veľmi vďačná.