S Michalom Karpatom z Autožurnálu sme sa rozprávali aj o tom, ako sa testujú zimné pneumatiky a či sa podľa týchto testov môžu vodiči riadiť, aký je rozdiel medzi letnou, zimnou a celoročnou pneumatikou a kedy nepoužívať hmlové svetlá.
Ideálne, keď už teplota ráno klesá pod sedem stupňov. Zimná pneumatika funguje na studenom alebo namrznutom asfalte lepšie ako letná. A to aj keď nie je sneh.
Určite je lepšie mať zimné pneumatiky. S autom treba pracovať preventívne. Ani do servisu nejdem, až keď sa niečo pokazí, ale idem preventívne, aby sa nestalo, že auto bude nepojazdné. Rovnako je to s prezúvaním. Predchádzam tomu, že sa ráno zobudím a zrazu bude mráz a sneh a začne sa stres, čo teraz, keď mám na aute letné pneumatiky.
Pre manželku, priateľku či rodičov to je stresová situácia. Treba byť na to pripravený, a keď sú cez deň vyššie teploty, prispôsobím tomu štýl jazdy. Keď je veľmi teplo, asfalt je nahriaty a mám zimné obutie, nebudem jazdiť až tak dynamicky, ale pôjdem „vlažnejšie“, aby som gume neuškodil.
Rozdiel je vo všetkom – v zmesi, tvare dezénu a jeho konštrukcie aj v naladení pneumatiky. Letná a zimná pneumatika je každá určená na iný povrch a do iných teplôt.
Letná pneumatika má väčšie bloky dezénu, tvrdšiu zmes, je odolnejšia voči vyšším teplotám v lete, na horúcom asfalte sa menej opotrebuje ako zimná. Letné pneumatiky majú väčšie plochy dezénu pre lepší styk s vozovkou a majú lepšie nadimenzované kanály na odvod vody.
Na zimnej gume máme mäkšiu zmes, vyšší dezén s tzv. kefkovou technológiou. To znamená, že sa lepšie rozpľasne na zemi a lepšie tak prepojí auto s cestou. Kefkový dezén lepšie funguje na studenom asfalte, vďaka mäkšej zmesi sa pneumatika rýchlejšie zohreje a kefkový dezén slúži aj na čistenie dezénu pri jazde na snehu.
Treba si uvedomiť, že môžete mať akýkoľvek skvelý podvozok a pohon, no automobil je vždy v kontakte s cestou na ploche štyroch dlaní. Pneumatiky sú tie, ktoré sú v kontakte s cestou, a auto dokáže ukázať kvality pohonu a podvozku, keď je kvalitné obutie.
Ja v tom zásadný problém nevidím. Treba vždy vychádzať z možností, financií. Niekto to neodporúča, lebo zimná pneumatika má úplne iné vlastnosti, aj keď je vplyvom času už tvrdšia.
Keď sa tomu prispôsobí štýl jazdy, nevidím v tom až taký problém, ak niekto zimné gumy dojazdí nejaký mesiac-dva.
Zimné pneumatiky z pohľadu zmesi fungujú dobre asi tri sezóny. Potom je už zmes tvrdá a prestáva plniť funkciu zimnej pneumatiky, aj keď dezén je ešte v poriadku. Sám som to viackrát pocítil aj na svojom aute. Keď som obul zimné pneumatiky štvrtú sezónu, auto nefungovalo tak, ako malo.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Stále platí, že prémiové sú tie „top of the top“. Výrobcovia pneumatík do nich investujú najlepšie, najnovšie technológie a know-how a dávajú najdrahšie zmesi. Principiálne tieto prémiové značky vyhrávajú aj testy.
Potom sú tzv. budgetové pneumatiky. Pri nich záleží na tom, či sú to sesterské firmy silných koncernov alebo sú to nové čínske značky z Ázie, ktoré robia veľké objemy pneumatík, no nemajú až taký dobrý technologický vývoj a kvalitu plášťov. Sesterské značky veľkých koncernov dnes už od nich čerpajú technológie.
Aj tie lacnejšie budgetové značky sú preto často slušné a dovolím si povedať, že mnohým budú stačiť. Keď je však niekto fajnšmeker, rád jazdí dynamicky a potrpí si na kvalitu, stále sa oplatí ísť do prémiových značiek.
Áno. V oblasti pneumatík už začína nový trend a viacerí výrobcovia mi naznačili, že to pôjde týmto smerom – jeden druh dezénu pneumatiky sa predáva pod viacerými menami. Tak ako spolupracujú automobilové koncerny a jeden model sa robí s viacerými logami, podobný trend nastáva aj pri pneumatikách. Z toho bude profitovať zákazník.
A treba sledovať aj výsledky, ako budú fungovať čínske a ázijské pneumatiky. Veľmi na kvalite zapracovali Kórejčania, tí zásadne stúpli v kvalite a dnes silno konkurujú európskym značkám.

Všetko závisí od peňazí.
Spolupracujeme s Čechmi a Poliakmi. Dohodneme sa, kto má aké priority a značky. Našou snahou je stále tam mať Matador a Barum. Máme nejakú myšlienku, či chceme testovať budgetové alebo prémiové značky alebo mať v teste kombináciu, aby sa ukázal prienik, v čom sa dokážu budgetové prémiových držať a v čom majú prémiové navrch.
Áno. Potom sa prenajímajú testovacie dráhy s garážami a technikou, meracími zariadeniami a celým zázemím. Zimné pneumatiky sa najprv testujú na snehu, zvyčajne to robíme vo Švédsku.
To sa robí vo februári. Najbližší február pôjdeme testovať na ďalšiu zimnú sezónu. Tam sa testuje akcelerácia, brzdná dráha, ovládateľnosť na snehu.
Jarná časť sa testuje v apríli, aby ešte bolo do 10 – 15 stupňov. Pri teste sa vždy vyberie jedna tzv. referenčná súprava, od ktorej sa odvíjajú porovnania ostatných.
Keďže sa na trati menia podmienky, vždy ide referenčná ako prvá a posledná a referencie sa započítavajú do výsledkov. Je to celé komplikované. Testuje sa na upravenej trati. Väčšinou sú to letiskové plochy, po ktorých sa prejde valcom, aby na nich bola uhladená vrstva snehu. S každou pneumatikou máme svoju stopu, aby podmienky boli rovnaké.
Ovládateľnosť sa potom testuje tak, že jazdec ide na čas, tlačí do rýchlosti, koľko to ide. On nevie, s akou pneumatikou jazdí, má ich označené číslami. Podľa nich si boduje ovládateľnosť a píše si k nim čas, za ktorý prešiel dráhu. Na jar sa potom testujú na vode a na suchu pri rôznych rýchlostiach. Testuje sa brzdná dráha a ovládateľnosť.
Áno, stáva sa to bežne. Testovali sme protektory, keď sa na zjazdenú pneumatiku nalepí nový dezén. Stalo sa, že sa po dvoch brzdeniach roztrhol a pneumatika skončila. Takisto cítiť rozdiel, ktorá značka je prvá liga a kto je slabší.
V zásade áno. Niekedy sa ľudia sťažujú, že táto pneumatika bola v jednom teste prvá a v inom piata. Závisí to aj od rozmeru pneumatiky, to takisto môže zohrať rozdiel. Ale plus-mínus to vychádza podobne.

Foto: Postoj/Adam Rábara
Celoročné vznikli z potreby slabších zím, keď je snehu čoraz menej. Tam, kde často býva sneh a teplota ráno často klesá pod sedem stupňov, treba ostať pri prezúvaní.
Ja už niekoľko rokov na svojom aute jazdím s celoročnými pneumatikami. Na svojej Caravelle ich obúvam na zimu, aby bol v zime čo najkvalitnejší dezén a aby do tej ďalšej bol ešte v poriadku.
V počasí sú veľké skoky, často sa stáva, že cestu v priebehu pár minút zaplavia prúdy vody.
Takéto extrémy sú v poslednom čase časté, preto je dôležité mať pneumatiky, ktoré majú dostatočnú hĺbku dezénu kvôli odvodu vody. Tvarom dezénu sú dizajnované ako zimné, má tvar písmena V, ktorý je dobrý na odvádzanie vody a zároveň je hlbší v porovnaní s letnými pneumatikami.
Áno, jedine, že niekto má pohon 4 × 4, jazdí málo a nechodí na dlhé trate. Celoročné pneumatiky sú v trakcii, zrýchlení dosť podobné zimným. Rozdiel zostáva vo vedení stopy, s celoročnými nedokážete udržať pri vedení stopy až takú dynamiku. Môžete tomu však zase prispôsobiť štýl jazdy.
Keď mám podvozkové auto, na ktorom sa vozím dynamicky a športovo, tam určite treba zachovať prezúvanie.
Šiel som na nich do Tatier cez Čertovicu v snehovej fujavici. Keď som bol v Tatrách, tak sa čudovali, kam som vyšiel s Caravellou. Kvalitná celoročná guma v pohode funguje aj na snehu.
Mne vydrží asi dva roky. Celoročné pneumatiky sú výborné v odvode vody a zábere na snehu. Ale ako som spomínal, nie sú alternatívou pre každého.
Pre nízkopodvozkové športové autá a pre ľudí, ktorí radi jazdia dynamicky. Paradoxne s celoročnými pneumatikami budú trpieť v lete. V zime je s tým väčšinou spokojný každý.
Na rodinné auto, ktorým jazdím defenzívne, by som celoročnú pneumatiku dal v pohode, ale keď mám podvozkové auto, na ktorom sa vozím dynamicky a športovo, tam určite treba zachovať prezúvanie.
Ľudia si myslia, že ich raz obujú a dva roky nič neriešia. Aj celoročné pneumatiky treba občas prevážiť, lebo inak sa rozdielne zjazdia. Vnútri sú viac zjazdené ako zvonka. Potom sa stane, že dostanete akvaplaning, vybúrate sa a poviete, že veď som mal dosť dezénu. No keď sa pozriete na dezén z vnútornej strany kolesa, tam to bude zodraté.
Ja by som dal kolesá prevážiť a skontrolovať raz za 15-tisíc kilometrov. Rovnako treba občas skontrolovať aj geometriu. Pokiaľ mám hnanú prednú nápravu alebo zadnú, tak ich treba tiež pravidelne prehadzovať. Zozadu dať pneumatiky dopredu a naopak.
Rozdiel v hĺbke dezénu by nemal byť viac ako dva milimetre. A dôležité je sledovať kvalitu dezénu aj pri autách s pohonom 4 x 4 kvôli medzinápravovým spojkám.
Hlavne pri štvorkolkách založených na prednom náhone sa môžu predné pneumatiky opotrebovať viac a potom trpí mechanika a medzinápravové spojky. Môže sa stať, že predné kolesá sa zjazdia na štyri milimetre a zadné majú dezén osem milimetrov.
Koleso tak robí iné otáčky vpredu a vzadu a v dôsledku toho trpia mechanické časti. Pri štvorkolke by sa malo dbať, aby opotrebovanie bolo s maximálnym rozdielom dva milimetre.

Áno, sú povolené, pokiaľ majú značku M+S s piktogramom kopčeka. To je oficiálne schválená pneumatika na jazdu v zimných podmienkach aj v okolitých krajinách.
Stačí to. Ešte možno navoskovať karosériu, aby lak viac odolával soli a posypovým materiálom.
Toto motoru nijako neprospieva. Dôležité je, aby sa čím skôr zahrial motorový olej, a pri státí sa motor nezohreje tak rýchlo. Odporúča sa ráno naštartovať, zapnúť pás a odísť na ľahký plyn. Motor sa najlepšie zohreje pomalou plynulou jazdou. Nie nechať auto stáť naštartované na parkovisku.
Treba poznať svoje auto, ako funguje, kedy a ako sa svetlá zapínajú.
To je moja obľúbená téma. Hmlové svetlo je od slova hmla. Chcel by som poprosiť, aby sa aj pritom používal zdravý rozum. Nemá zmysel zapínať hmlovku, keď je hustý dážď, no jazdíme za sebou a medzi vozidlami sú malé rozostupy.
Dnešné ledkové svetlá majú lepšiu svietivosť ako kedysi žiarovky. Autá s obrysovými svetlami pri jazde za sebou slušne vidieť, aj keď je hmla alebo hustý dážď. Vodič sa musí sústrediť a mapovať priestor pred sebou. V daždi to je o to náročnejšie, že podmienky viditeľnosti sú zhoršené. A keď vám niekto napáli červené svetlo, ktoré sa vo vodnej pare roztiahne v zornom poli, tak to ťahá oči a bráni vo výhľade.
Hmlovka je fajn, keď jazdíme po okreskách, kde sú väčšie vzdialenosti medzi autami, aby som včas spozoroval auto pred sebou. Stretávam sa s tým ráno pri Bratislave, keď je dážď alebo hmla, tretina ľudí má zbytočne zapnuté hmlovky.
To je ďalšia vec. Treba myslieť na vodičov za sebou, na to, že niekedy môže hmlové svetlo viac škodiť a prekážať ako pomáhať. Keď mi niekto páli hmlovkou do očí, neviem sa sústrediť na cestu pred sebou.
Máme aj opačné extrémy, vonku husto prší a niektorí vodiči majú denné svietenie a nezapnú si stretávacie svetlá. Už sa mi stalo, že v hustom daždi som auto pred sebou zbadal v poslednej chvíli. Áno, to je druhý extrém. Tu treba poznať, aký systém mám v aute, čo sa týka svetiel. Dnešné moderné auta majú systém svetiel automatický. Keď sa zapne stierač, auto samo aktivuje obrysové svetlá.
Sú však autá, kde majú ľudia nastavené svetlá na denné svietenie a zadné obrysové svetlá nesvietia. Treba poznať svoje auto, ako funguje, kedy a ako sa svetlá zapínajú, a keď je dážď alebo znížená viditeľnosť, treba to urobiť manuálne, pokiaľ to auto nerobí automaticky samo.
Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast: