Nekrológ na DAS najlepšie AUTO Vyhodenie robotníka zo zdúhovateného Volkswagenu a vývoj nemeckých cností

Kritik mojej tvorby pod článkami, ktorý si vybral pekný nick Pepek, sformuloval nedávno rozšírený názor, že Postoj sa vyhodeniu dlhoročného robotníka Petra Janeka a jeho dvojnásobnému zveseniu dúhovej vlajky venoval až-až.

Čitateľ použil nasledujúcu formuláciu: „Ešte by mali povolať spitého križiaka Leidenfrosta, nech tomu nasadí korunu. :)“

Videl som to, Pepek.

Lákalo ma v tejto chvíli napísať na truc komentár, v ktorom by som predložil nepriestrelné dôkazy, ako hlboko je moja konzumácia alkoholu pod celoživotnou spotrebou priemerného Slováka. A okrem toho by som, samozrejme, solidárne bránil slovenského robotníka proti bezduchému povýšeneckému nemeckému korporátu.

Ale hovorím si: radšej sa vystavujem všeobecnému národnému a medzinárodnému obdivu za sebadisciplínu, s ktorou mlčím o kauze č. 1 uhorkovej sezóny.

Berte toto, Pepek: mlčím.

Poviem dačo iba o príslušnej spoločnosti.

Bolo to najlepšie a najefektívnejšie auto, aké som kedy v živote riadil.

Lebo nedávno sa skončilo mojich sedem rokov hojnosti – od neskorej jari 2018 do Veľkého týždňa 2025 –, počas ktorých som sa prevážal na volkswagene.

Na golfe. Na štvorke. Na dieseli. Na spaľováku, ročníku 2000.

Bolo to najlepšie a hlavne najefektívnejšie auto, aké som kedy v živote riadil.

Táto značka mi pritom nijako blízka nebola. Ja som takmer do štyridsiatky auto nevlastnil, aby som sa potom prevážal a aj predvádzal na staručkom zlatom mercedese.

Mal som strešné okno, hviezda na kapote bola mojou navigáciou, malo to šmrnc.

Strešné okno sa však časom zaseklo, zlatý mercedes už čoraz zriedkavejšie štartoval, nežral menej ako osem litrov, no a kufor bol nepochopiteľne nepraktický.

Keď mi sestra predala za príbuzenskú cenu svoje verné rodinné auto, vonkajšok vtedy už osemnásťročného auta ma neoslovil: vymenil som elegantnú pánsku limuzínu za všedné nepôvabné kombi.

No ten golf stelesňoval všetko, čo si šoféri na celom svete spájajú s nemeckým priemyslom: solídnosť, spoľahlivosť, trvajúcu kvalitu.

Bol to echtovný volkswagen, voz od ľudu pre ľud, celonárodný automobil.

Kým mi na srbsko-maďarskom pohraničí nevyhorel, urobil som na ňom 275-tisíc kilometrov. Superúsporné päťlitrové auto s ťahom ako ferrari a s kufrom hodným aj na mesačný výjazd celej rodiny s kočíkmi. 

Nechcem preto príliš do svojich „národných súdruhov“ (Volksgenossen) vo Wolfsburgu rýpať.

Človek by povedal, že sa to bije s kultúrou, ktorú vyžaroval Ferdinand Piëch.

Majú to ťažké: zdroj stabilného príjmu pre celý koncern, teda Čína vypadla, odkedy sa Číňania sami naučili zvárať lacnejšie autá, iba v nemeckých závodoch zmizne do roku 2030 až 35-tisíc pracovných miest. Trumpove clá naštrbujú vyhliadky, klimapolitika EÚ dusí automobilky a vysoký kurz eura autá takisto zdraží.

Rozlúštiť vlastnícku štruktúru a firemnú kultúru Volkswagenu je kabalistikou najvyššieho stupňa.

VW je totiž všetko zároveň: štátnou firmou s nezvyčajne vysokým vplyvom odborárov, súkromný majetok dvoch starých podnikateľských dynastií, Porscheovcov a Piëchovcov, a vďaka rozptýlenému vlastníctvu akcií je tiež trochu vystavený búrkam na trhoch.

Keďže v spolkovej krajine Dolné Sasko, ktorá kontroluje 20-percentný balík hlasovacích práv, vládnu obvykle ľavicové vlády a keďže katarskí spolumajitelia – s väzbami na Hamas, Irán a Moslimských bratov – sú zatiaľ ticho, vo Volkswagene vždy cítiť prítomnosť vládnucej ideológie.

Aktuálne je to dúhová ideológia, ktorú riaditeľ Volkswagenu Slovakia Wolfram Kirchert vo svojej reakcii na prípad Janek vyzdvihol takto: „Chcel by som podčiarknuť, že inštitucionalizované hodnoty a princípy spoločnosti nie sú predmetom vyjednávania.“

Človek by povedal, že sa to bije s kultúrou, ktorú vyžaroval dlhoročný mocipán koncernu Ferdinand Piëch.

Železný patriarcha, ktorý sa verejne chvastal, že drží svetový rekord vo vyhadzovaní špičkových manažérov, ktorý zbieral samurajské meče a splodil s rôznymi ženami trinásť deti.

Prusky pôsobiaci „tvrďas Piëch“ zomrel náhle v roku 2019 vo hviezdičkovej reštaurácii, a tak už nezažil plnohodnotné zdúhovatenie firmy, čo sa naplno prejavilo počas pandemických majstrovstiev vo futbale.

Volkswagenom otriasol každých desať rokov škandál, ktorý by bol inú firmu nadobro zničil.

Početní dedičia sú milí, zdvorilí, diskrétni ľudia. Jeden zo synov Piëcha sa stal málo úspešným distribútorom starých animovaných filmov.

Syn tieto filmy miluje, seriály ako Fix und Foxi, ale dnešné deti ich už nepoznajú a nechcú to vidieť.

Piëch syn je preto vystavený posmechu.

Asi aj chýbajúca autorita niečo vysvetľuje.

Volkswagenom otriasol, a to ešte za čias Ferdinanda Piëcha, každých desať rokov škandál, ktorý by bol inú firmu nadobro zničil.

V roku 2005 vypukol korupčný škandál okolo vedúcich odborárov čiastočne štátneho korporátu.

Predseda celosvetových odborov VW Klaus Volkert napokon priznal, že v tých starých heteronormatívnych časoch angažoval prostitútky, ktoré na korporátnych oslavách ponúkali orálny sex, a že prijal v rokoch 1994 až 2005 mimoriadne bonusové platby vo výške 1,95 milióna eur.

Hľa, inštitucionalizované hodnoty.

Potom v roku 2015 prišiel emisný škandál nazývaný Dieselgate, systémová inštalácia podvodného softvéru po celom svete.

Princípy spoločnosti, haha.

Píšeme rok 2025, bol by už čas na ďalšie svinstvo, zatiaľ však iba vyhodili po dvadsiatich deviatich odrobených rokoch Slováka Petra Janeka.

Nemali by sme zabudnúť, akú rolu táto firma hrá pre slovenskú ekonomiku.

Existujú náznaky nádeje.

Volkswagenu sa viac darí v Južnej Amerike a v západnej Európe, na nemecký trh prichádza až päť najpredávanejších elektroáut z koncernu VW.

Korporát so 158-miliardovým obratom nie je v strate. Hoci najnovšie čísla hovoria, že skupine Volkswagen klesol v prvom polroku napriek rastu predaja prevádzkový zisk o 33 percent. 

Das Auto sa nedá zabiť.

Je to veľká firma: vyrába špičkové vozy ako audiny a Phaeton, no hlavne má toho veľa v ponuke pre stredný segment.

Ako môj 25-ročný golf, ktorý mi trošku chýba.

Chápem, ako povýšenecká dezorientovanosť nemeckých manažérov dráždi nejedného slovenského konzervatívca, ale pritom by sme nemali zabudnúť, akú rolu táto firma hrá pre slovenskú ekonomiku.

Boli časy, keď ročný zisk Volkswagenu bol porovnateľne vysoký ako váš štátny rozpočet. A keď sa slovenský HDP počas firemnej dovolenky VW prepadol.

Tieto neustále sa meniace hodnoty nepôsobia presvedčivo, ale je v slovenskom zaujme, aby sa Volkswagenu darilo.