Tretia dávka vakcíny Oportunistický Pfizer alebo sebecký Západ?

S príchodom delta variantu sa začína čoraz častejšie hovoriť o potrebe tretej dávky vakcíny proti covidu. Izrael, ktorý bol pionierom aj pri prvotnom očkovaní, už dokonca s jej podávaním aj začal.

Nateraz ju v krajine dostávajú obzvlášť zraniteľné skupiny obyvateľstva ako napríklad ľudia po transplantácii či s problematickou imunitou.

O preočkovaní už hovoria aj vo Veľkej Británii, aj keď finálne rozhodnutie úrady prijmú až v septembri, keď budú mať k dispozícii viac dát.

O schválenie tretej dávky požiadala v Spojených štátoch samotná spoločnosť Pfizer, ktorá spolu s nemeckou firmou BioNTech stojí za prvou schválenou mRNA vakcínou proti covidu.

Začiatkom tohto týždňa dokonca spoločnosť zvolala súkromné stretnutie s americkými vedcami a regulátormi, aby vyvinula tlak na urýchlenie celého procesu.

Samotná žiadosť spoločnosti pritom bola prekvapením a medzi bežným obyvateľstvom vyvolala otázky o účinnosti vakcíny.

V oznámení o žiadosti však spoločnosť nehovorí o tom, že by vakcína po uplynutí šiestich mesiacov poskytovala menšiu ochranu, ale skôr o tom, že ďalšia dávka podaná po 12 mesiacoch by mohla dramaticky zvýšiť imunitu a možno i zlepšiť ochranu pred novými variantmi.

Ako pre agentúru Associated Press uviedol Mikael Dolsten zo spoločnosti Pfizer, dáta z Británie aj Izraela ukazujú, že vakcína „neutralizuje delta variant veľmi dobre“. No predpokladajú, že ak sa protilátky dostanú na nižšiu hladinu, čo sa časom prirodzene deje, delta variant by mohol eventuálne spôsobiť miernu infekciu skôr, ako zakročí imunitný systém.

Je však táto tretia dávka potrebná?

Izraelská štúdia proti všetkým

Realita je taká, že zatiaľ nie je celkom jasné, ako dlho trvá imunita voči covidu vybudovaná vakcínou. Od podania prvých dávok v klinických testoch totiž prešiel ledva rok.

Prvé štúdie, ktoré sa tejto téme venujú, sú však povzbudivé.

Imunitu možno rýchlo a jednoducho zmerať podľa úrovne protilátok v krvi. Tá sa však môže medzi zaočkovanými či tými, čo covid prekonali, veľmi líšiť, čo pritom vôbec nemusí znamenať, že už nemajú imunitu voči ochoreniu.

Ako pre The Conversation vysvetľuje Sheena Cruickshanková, profesorka biomedicínskych vied na Manchesterskej univerzite, presnejší obraz poskytujú lymfocyty, ktoré existujú v dvoch typoch: B bunky, ktoré vytvárajú protilátky, a T bunky, ktoré priamo zabíjajú vírus.

No a prvé štúdie ukazujú, že funkčné T bunky boli u pacientov nájdené aj po šiestich mesiacoch po prekonaní ochorenia či zaočkovaní a rovnako na tom sú aj B bunky. To znamená, že aj keď je úroveň protilátok na covid v tele nízky, v prípade nákazy by imunitný systém vedel, ako zakročiť a vírus neutralizovať.

Cruickshanková priznáva, že chýbajú dlhodobé štúdie, keďže prešlo iba málo času, no dodáva, že dáta, ktoré máme, ako aj všeobecné znalosti o fungovaní nášho obranného systému naznačujú, že imunita proti covidu bude dlhotrvajúca.

V každom prípade sa dá povedať, že dáta, ktoré máme k dispozícii, hovoria skôr v prospech dlhotrvajúcej imunity a určite nenaznačujú, že by bola časom potrebná tretia dávka vakcíny. Ak sa z nich dá niečo vyčítať, tak je to opak.

Štúdie zároveň ukazujú, že vakcína je účinná aj proti delta variantu, i keď o niečo menej ako v prípade iných variantov. Dáta z Veľkej Británie, ako aj iných krajín hovoria o 80- až 88-percentnej účinnosti voči symptomatickému priebehu a o takmer stopercentnej ochrane pred ťažkým priebehom či úmrtím. 

Jediná mierne znepokojujúca štúdia prišla z Izraela, podľa ktorej vakcína od Pfizeru poskytuje iba 64-percentnú ochranu pred symptomatickým priebehom delta variantu koronavírusu. No aj v tomto prípade sa preukázala viac ako 90-percentná ochrana pred ťažkým priebehom.

Oportunizmus a nezodpovednosť

Výsledky, ako aj priebeh izraelskej štúdie boli však spochybnené vedeckými autoritami zo samotného Izraela. Ako zároveň upozorňuje americký denník The New York Times, táto štúdia si protirečí s množstvom iných štúdií, ktoré ukázali, že vakcína je účinná proti všetkým variantom.

Jedna nedávna štúdia dokonca ukázala, že je možné, že imunita vybudovaná vďaka mRNA vakcínam môže byť účinná roky.

Viacerí experti na verejné zdravotníctvo podľa amerického denníka skritizovali oznámenie Pfizeru o podaní žiadosti na schválenie tretej dávky a označili ho za oportunistické a nezodpovedné.

Ako hovorí virológ z Weill Cornell Medicine v New Yorku John Moore, „Pfizer vyzerá oportunisticky, keď podloží vyhlásenie o žiadosti skorými a nespracovanými dátami z Izraela“. Zároveň dodal, že rozhodnutie o tom, kedy bude potrebná tretia posilňujúca dávka vakcíny, nie je na nich, ale na oficiálnych orgánoch.

Tými sú Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb a Správa potravín a liečiv. Tie po stretnutí s Pfizerom vydali nezvyčajné spoločné vyhlásenie, v ktorom potvrdili, že plne zaočkovaní ľudia momentálne nepotrebujú tretiu dávku a že na to, aby sa vôbec o potrebe tejto doplňujúcej dávky dalo rozhodovať, je potrebné mať viac konkrétnych dát.

Regionálna odpoveď na globálny problém

Ako pre New York Times uviedol profesor na pennsylvánskej univerzite a člen vakcinačného poradného orgánu Správy potravín a liečiv Paul Offit, „všetky dáta do dnešného dňa ukazujú, že imunita voči ťažkému priebehu je relatívne dlhotrvajúca. Otázka teda nie je, či podávať tretiu dávku. Je ňou to, či a ako môžeme podať prvú a druhú dávku ľuďom, ktorí nie sú zaočkovaní“.

Práve vďaka tomu sa totiž zníži šírenie ochorenia, a teda aj celkové nebezpečenstvo. Okrem toho, čím viac ľudí bude zaočkovaných, tým menšia bude pravdepodobnosť vzniku nových potenciálne nebezpečnejších variantov.

Táto pravdepodobnosť je však stále vysoká, keďže v mnohých krajinách je zaočkovanosť obyvateľstva veľmi nízka. No nie preto, že by obyvateľstvo vakcínu nechcelo, ale preto, že k nej jednoducho nemá prístup.

Ide najmä o chudobnejšie rozvojové krajiny. Na tento fakt poukázal tento týždeň aj generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus. Ako uviedol, bohaté krajiny by nemali skupovať vakcíny na prípadné podávanie tretej dávky, kým iné štáty nemajú zaočkovaných ani zdravotníkov v prvej línii či seniorov.

Ako dodal, farmaceutické firmy by sa namiesto vývoja a predaja tretích dávok vakcíny proti covidu bohatým krajinám mali zamerať na dodanie vakcín národom, ktoré mali iba obmedzený prístup k prvým dávkam.

„Práve teraz robíme vedomé rozhodnutie, aby sme nechránili tých, ktorí to najviac potrebujú,“ uviedol.

Z vakcinácie by pritom nebenefitovali iba tieto krajiny, ale celý svet. Pandémia je totiž globálna záležitosť a nepodarí sa nám ju poraziť, ak s ňou budeme bojovať iba na niektorých miestach.