Skúmala účinnosť mRNA vakcín Očkovať deti proti covidu malo zmysel. Kritici vakcín si vyberajú argumenty, ktoré sa im hodia

„Kritikmi mRNA očkovania sú zväčša tí, ktorí sa nedali zaočkovať a vyberajú si na vysvetlenie svojho konania argumenty, ktoré sa im hodia. Mrzí ma, že si napríklad S-proteín všímajú len pri mRNA vakcínach, ale inde naň zabúdajú,“ hovorí vedúca oddelenia imunológie a neuroimunológie Slovenskej akadémie vied profesorka Eva Kontseková.

V rozhovore približuje závery štúdie o účinnosti covidových vakcín, na ktorej pracovala so svojimi kolegami dva roky. Ktoré covidové vakcíny sa ukázali z pohľadu imunitnej reakcie ako najúčinnejšie a v čom nedokážu nahradiť prirodzené prekonanie ochorenia? Ako očkovanie proti covidu pomohlo aj deťom? A môžu mRNA vakcíny ovplyvniť imunitnú reakciu človeka aj pri iných ochoreniach?

Profesorka neuroimunológie Kontseková, ktorá pôsobí aj v biotechnologickej spoločnosti Axon Neuroscience, počas pandémie istý čas pracovala aj na vývoji slovenskej vakcíny proti covidu. Hovorí, čo si myslí o súčasnom spochybňovaní čistoty šarží mRNA vakcín, ktoré momentálne prešetruje SAV, kam by presmerovala pozornosť tých, čo spochybňujú mRNA vakcíny, ale i to, ako možno vysvetliť postvakcinačné zápalové ochorenia.

Dva roky ste skúmali imunitnú odpoveď na jednotlivé typy covidových vakcín a porovnávali ju s imunitou po prekonaní covidu. Prečo ste sa do toho pustili?

Celý život sa venujeme výskumu vývoja vakcíny proti Alzheimerovej chorobe a prešli sme si už jej predklinickým testovaním, tak sme si povedali, prečo aj pri covidových vakcínach nevyužiť naše know-how s testovaním imunitnej odpovede, či už protilátkového, alebo bunkového typu, s ktorým máme dlhoročné skúsenosti.

Keď sa začala vakcinácia proti covidu, bola tu požiadavka sledovať, ako sa vyvíja imunitná odpoveď na jednotlivé typy vakcín.

O akú vzorku išlo?

Na slovenské pomery sme spravili relatívne veľkú štúdiu so skoro 500 dobrovoľníkmi, medzi ktorými boli deti, mladší ľudia, skupiny v strednom veku až po starých.

Na ktoré vakcíny ste sa zamerali?

Sledovali sme tri covidové vakcíny – Pfizer, Modernu a AstraZenecu, teda dve mRNA vakcíny a jednu vektorovú. Keďže boli aj takí, ktorí sa báli vakcinovania, sledovali sme aj skupinu prirodzene infikovaných koronavírusom SARS-CoV-2, ale aj tých, ktorí sa covidom nakazili po očkovaní, či tých, ktorí sa dali očkovať až po infikovaní vírusom. Mali sme tam v zásade všetko.

Prečo ste nesledovali aj iné očkovacie látky, napríklad proteínovú vakcínu Novax či ruský Sputnik?

Pôvodne sme sledovali až päť vakcín, ale pri ďalších dvoch, medzi ktorými bol aj Sputnik a Jansen, sme mali len pár dobrovoľníkov, takže pre nereprezentatívnosť vzorky sme ich napokon do analýzy nezahrnuli. Novavax sme na začiatku štúdie ešte ani nemali, prišiel úplne na záver a takmer nikto ním nebol zaočkovaný, takže sme ho vôbec neskúmali. Ale aj v prípade AstraZenecy bolo očkovanie po čase pre množstvo nežiaducich účinkov v podobe trombóz zastavené.

Sledovali ste len protilátkovú imunitnú odpoveď?

Nielen. Sledovali sme obe ramená imunitnej odpovede – protilátkovú aj bunkovú.

Protilátkovú odpoveď sme rozpitvali úplne na drobné, sledovali sme všetky typy protilátok, ktoré majú v imunite rôznu funkciu. Pozerali sme sa na to, či sa vytvárajú aj takzvané neutralizačné alebo inhibičné protilátky. To sú tie, ktoré zablokujú vstup vírusu do bunky.

V druhej časti sme potom skúmali bunkovú odpoveď, pri ktorej sme si zvolili jedinečný prístup. Z malého množstva plnej krvi sme sledovali, koľko je v nej špecifických buniek, T-lymfocytov, či už cytotoxických, alebo pomocných práve na S-proteín. Bola to pre nás veľmi dôležitá informácia.

Prečo?

Pri vírusových infekciách je jeden veľký problém. Keďže sa vírus množí v bunke, schová sa v nej a protilátka, ktorá sa proti nemu vytvorí, nepomôže, lebo vírus je už v bunke. Len čo sa však generujú špecifické cytotoxické T-bunky, vírusom infikovaná bunka zmení povrch a tá cytotoxická bunka ju rozpozná a môže krásne zlikvidovať.

Pri vakcínach proti bežným vírusovým ochoreniam, napríklad proti chrípke, ide hlavne o protilátkovú odpoveď, nie bunkovú, keďže pri týchto očkovacích látkach sa v podstate cytotoxické bunky nevytvárajú. V tomto sa covidové vakcíny líšia.

Počas pandémie sme neraz imunitnú ochranu zužovali len na množstvo tvoriacich sa protilátok. Boli však ľudia, ktorí v prípade nízkej protilátkovej odpovede mali stále pomerne robustnú bunkovú imunitu. Už vieme, čo je dôležitejšie?

Nedá sa povedať, či je kľúčovejšia bunková alebo protilátková odpoveď. Stále je to úžasná kombinácia oboch. Nemožno ich od seba oddeliť. Navzájom sa prelínajú tak, ako sa nedá oddeliť vrodená imunita od získanej, lebo v určitej fáze vrodená nastupuje, no postupne prechádza do získanej.

Je však dôležité povedať, že len protilátková odpoveď na dlhodobú a efektívnu ochranu pred vírusovým ochorením nestačí. Treba sledovať aj bunkovú odpoveď a imunologickú pamäť, ktorá je viazaná na bunky. Keď sa vytvorí pamäťová T- a B-bunka voči ochoreniu, v prípade opätovnej infekcie ochranný systém imunity sa aktivuje oveľa rýchlejšie.

Ktoré vakcíny vytvárali najlepšiu celkovú imunitnú ochranu?

Najvyššie hladiny protilátkovej a bunkovej imunity generovala vakcína od spoločnosti Moderna. Po Moderne to bol Pfizer, no tie rozdiely neboli veľké. Čo sa týka DNA vektorovej vakcíny od AstraZenecy, tam boli hladiny protilátok aj bunkovej imunity po jej podaní pomerne nízke, no porovnateľné s prirodzenou infekciou po prekonaní covidu.

Prečo dopadla Moderna lepšie ako Pfizer?

Dávka mRNA, ktorá sa pri tejto vakcíne dávala do organizmu, bola približne trikrát vyššia ako pri spoločnosti Pfizer. Z tohto pohľadu je preto výsledok logický. Moderna mala celkovo najkonzistentnejšie výsledky.

Eva Kontseková. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Platí to aj pre výdrž protilátok a celej imunitnej ochrany pred vírusom?

To bolo tiež zaujímavé sledovať. Keďže išlo dlhodobú štúdiu, ľudí sme sledovali viac ako rok po očkovaní. Samozrejme, hladiny protilátok prirodzene musia klesať, no najprudší pokles sme pozorovali pri vakcíne od Pfizeru.

Pri vakcíne od AstraZenecy to bolo pozvoľnejšie aj v porovnaní s Modernou, ale najpomalšie klesali protilátky po prirodzenom prekonaní infekcie. Tam bol pokles omnoho pozvoľnejší a pomalší ako pri všetkých sledovaných vakcínach a aj rok a pol po infekcii sme detegovali relatívne slušné hladiny protilátok a bunkovej imunity.

Najlepšiu imunitu proti covidu si teda človek vytvoril hybridnou cestou, po očkovaní a prekonaní ochorenia?

Áno, ale aj tu bol rozdiel, či bol niekto najprv očkovaný a potom infikovaný alebo bol najprv infikovaný a až potom dostal vakcínu.

V čom?

Imunitný systém je v tomto naozaj špeciálny. Veľmi dôležitý je preň prvý kontakt s antigénom, čiže vírusom alebo vakcínou. Práve prvý kontakt nasmeruje, akou cestou sa vyberie imunitná odpoveď, akoby jej dláždil chodník.

Ak bol človek zaočkovaný, len čo nastúpila infekcia, išla už po vychodenom chodníčku, po pamäti, ktorú imunite nachystala vakcína, a tá určila kvalitu imunitnej odpovede pri prekonávaní ochorenia. Naopak, keď najprv došlo k infekcii a až po nej sa človek zaočkoval, tak táto infekcia zase vytvorila cestičku v podobe pamäťových buniek a aj vakcína už išla len po takto vytvorenej pamäti.

Čo z toho vyplýva? Bolo lepšie, ak sa človek najskôr dal zaočkovať a až potom prekonal ochorenie či naopak?

Na toto stále nepoznáme jasnú odpoveď. Z pohľadu účinnosti imunitnej obrany by mohlo byť lepšie, keď bol človek najskôr infikovaný a až následne očkovaný, no nemáme na to presné dáta. Treba však zdôrazniť, že proti covidu sa očkovalo v prvom rade preto, aby bol jedinec pred infekciou chránený a aby bol v prípade infekcie priebeh ochorenia čo najmiernejší.

Som však presvedčená, že kvalitatívne sa imunitná odpoveď líši po prirodzenom prekonaní infekcie a po vakcínach v prospech prekonania, ale to je normálne a logické. Druhým dychom však dodám, že mRNA vakcíny boli v čase pandémie život zachraňujúce.

V rámci tejto štúdie ste sa zamerali aj na deti s poruchou imunity, ktoré boli očkované mRNA vakcínou od Pfizeru. Vyplatilo sa ich imunite očkovanie proti covidu?

Túto štúdiu sme robili v spolupráci s Národným ústavom detských chorôb na Kramároch. Mali sme vyše stovky detí od troch do 18 rokov a k tomu príslušnú vekovú kontrolu zdravých. Vo vzorke sme mali deti s rôznymi imunitnými poruchami, napríklad vrodené ťažké deficientné stavy, pri ktorých deti nevytvárali buď protilátky, alebo mali poruchu v bunkovej imunite.

Ukázalo sa, že aj deti s poruchou imunity dobre reagovali na vakcínu. Aj napriek tomu, že mali rôzne imunitné poruchy, či už vrodené, alebo získané, imunitná odpoveď napríklad protilátkového typu na vakcíny bola porovnateľná s hladinami protilátok u detí, ktoré boli zdravé.

Čo deti, ktoré protilátky tvoriť nedokážu?

Mali sme aj také, našťastie ich nebolo veľa. Hoci nevytvárali protilátky, vytvorili pomerne vysoké hladiny bunkovej imunitnej odpovede. To znamená, že organizmus aj v tomto prípade dokázal kompenzovať nedostatok protilátok. Formy imunitnej odpovede sa tak dopĺňali.

Sledovali sme však imunitu aj tých detí, ktoré neboli očkované, ale boli infikované, ako aj tých, ktoré covid prekonali a boli potom zaočkované, teda mali už spomínanú hybridnú imunitu.

Ktorá imunitná odpoveď bola pre deti najšetrnejšia?

Nedá sa jednoznačne povedať, ktorá bola najlepšia. Z pohľadu dlhodobej pamäti je vždy prioritou prirodzené prekonanie infekcie. Vtedy dochádza k aktivácii protilátkovej aj bunkovej imunity. Ale keď sa vyskytne niečo také ako covid, imunitná odpoveď v podobe neutralizačných protilátok indukovaných vakcínami proti vírusu vedie k účinnej obrannej bariére. Pokles hladín protilátok je však pomerne rýchly.

Hybridná imunita, teda kombinácia očkovania a prekonania infekcie, časovo pretrváva najdlhšie, a teda aj imunitná pamäť je najstabilnejšia. A to platí nielen pre deti. V tomto prípade boli napríklad slizničné protilátky typu IgA stimulované veľmi efektívne.

Od pandémie je stále veľkou témou, či bolo správne očkovať deti proti covidu. Niektorí tvrdia, že prínos neprevažoval riziká a v niektorých krajinách mRNA vakcínami deti už ani neočkujú. Váš kolega neuroimunológ Žilka takisto hovoril, že opatrnosť je na mieste. Máte po vašej štúdii na túto otázku jasnejšiu odpoveď?

Samozrejme, opatrnosť je na mieste, ale to platí pri každej jednej vakcíne, ktorú deti dostávajú. Nielen naša štúdia, ale aj množstvo ďalších ukázali, že covidová vakcína pre deti od Pfizeru bola vhodná a bezpečná, a to aj pre deti s poruchami imunity. Deti s poruchami imunity sa po očkovaní dokázali nákaze efektívnejšie brániť. Samozrejme, dizajn vakcíny musí zohľadňovať, komu je určená.

Po našich výsledkoch som presvedčená, že očkovať aj deti malo zmysel a vakcína bola bezpečná. Okrem horúčky či začervenania v mieste vpichu nemali iné vážne problémy po očkovaní ani tie deti, ktoré majú vážnejšie problémy s imunitou.

Eva Kontseková. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Niektoré krajiny však covidové očkovanie detí mRNA vakcínami už zastavili. Možno napriek tomu na základe vašich zistení povedať, že deťom, ktoré mali poruchu imunity, očkovanie proti covidu vyslovene pomohlo?

Áno, to môžeme povedať takmer s istotou. Všetky deti, ktoré sa dali očkovať a potom ochoreli, mali v našej štúdii omnoho slabší priebeh ochorenia, nedostávali sa do nemocníc a priebeh ochorenia bol v niektorých prípadoch dokonca klinicky bezpríznakový.

Mnohé z nich po očkovaní nevedeli, že covid prekonali. Zistili sme to až my pri odbere krvi, keď sme im namerali zvýšené hladiny protilátok. Bol to dôkaz, že museli ochorenie prekonať. Dokonca aj také deti, čo netvorili protilátkovú imunitu a mali indukovanú len bunkovú, boli infikované a prekonali ochorenie bez nejakých závažných ťažkostí.

Spomínali ste, že imunitná odpoveď po mRNA vakcínach rýchlo vyskočila. Aký to môže mať dlhodobejší vplyv na tvorbu imunitnej odpovede človeka pri iných ochoreniach?

Takto to podľa mňa nefunguje. Vždy keď sa do organizmu dostane niečo cudzie, dochádza k stimulácii imunity, no nie som presvedčená o tom, že by mRNA vakcinácia mohla v organizme človeka zanechať dlhodobo nejakú negatívnu stopu. Po tom, ako sa mRNA prepíše do S-proteínu, zvyšok bunka enzymaticky rozloží.

Samozrejme, všetko závisí od imunitného systému daného jedinca. Niekto môže na vakcínu reagovať lepšie, iný horšie, ale že by to mohlo do budúcna ovplyvniť mechanizmy imunitnej odpovede, o tom som zatiaľ žiadnu štúdiu nečítala a ani závery tej našej to neukázali.

Čo si myslíte o tvrdeniach odporcov mRNA vakcín, že údajne deaktivujú proteíny, respektíve gény potláčajúce nádory a dokážu tak spôsobovať rakovinu?

Takéto tvrdenia bez podloženia relevantnou štúdiou púšťam jedným uchom dnu a druhým von. Neviem o tom, že by to bolo aspoň teoreticky možné. Pokladám to za neznalosť problematiky. Ľudia sa teraz veľa trápia nad tým, či mRNA nenarúša ľudský genóm a či to nepovedie k nejakým nádorovým ochoreniam, no ja sa v tomto smere skôr obávam vírusových infekcií.

Vírus, či už DNA, alebo RNA, predsa nesie celý aparát dovnútra bunky a využíva všetko na to, aby sa pomnožil. Nad týmto by som si viac lámala hlavu, veď predsa vieme, že niektoré nádorové ochorenia spôsobujú vírusy, napríklad HPV.

Ako však možno vysvetliť postvakcinačné zápalové ochorenia, ktoré sa u istého počtu zaočkovaných vyskytli?

Je známe, že ACE2 receptor, cez ktorý vírus vchádza do bunky, sa nachádza aj na mnohých iných typoch buniek, aj na krvných doštičkách či na imunitných bunkách. S-proteín sa naviaže na tento receptor na povrchu bunky, tým ich aktivuje a vyplaví sa veľké množstvo zápalových cytokínov.

Organizmus sa dostane do akéhosi poplachového režimu, čo u niektorých môže spustiť nekontrolovanú cytokínovú búrku v tele, teda zápalovú reakciu. Lenže to závisí od stavu imunity daného jedinca, prípadne od množstva receptora ACE2 na bunkách imunitného systému a predpokladám, že aj od iných faktorov. Doteraz nie je celkom presne objasnené, prečo u niektorých jedincov k tomu dochádza. Všetko vždy závisí od zdravotného stavu a imunity daného jedinca.

Neuroimunológ ŽilkaNemôžeme ľudí každé štyri mesiace očkovať tou istou vakcínou, nemá to logiku

Lukáš Kekelák

Neuroimunológ Žilka hovorí, že správny vedecký postup vyžaduje skúmať pozitíva aj negatíva očkovania. Momentálne sú na Slovensku pomerne silné hlasy tých, ktorí v prípade mRNA vakcín dávajú do popredia iba negatíva a pravdepodobnosť rizika zápalovo-trombotických imunologických reakcií po vakcinácii. Vychádzajú tieto hlasy z relevantných obáv?

Žiaľ, myslím si, že je to dnes už viac o hľadaní argumentov, ktoré sa danému kritikovi v tej chvíli hodia. Áno, vakcíny majú pozitívne aj negatívne účinky, no keď sa rozbehne proces schvaľovania očkovacej látky, sledujú a posudzujú sa hlavne jej možné zdravotné riziká.

Videli sme, že keď boli zápalovo-trombotické stavy po očkovaní priveľmi rozšírené, vakcínu od AstraZenecy zastavili. Bezpečnosť je vždy na prvom mieste.

A tou aj dnes argumentujú kritici, ktorí volajú aj po zastavení mRNA covidových vakcín.

Oni však volajú po zastavení používania celej technológie vývoja mRNA vakcín. Mrzí ma, že si kritici všímajú napríklad S-proteín len pri mRNA vakcínach, ale inde naň zabúdajú. Kritikmi sú zväčša tí, ktorí sa nedali zaočkovať a vyberajú si na vysvetlenie svojho konania argumenty, ktoré sa im hodia.

Zápalové reakcie sú prítomné aj po prirodzenom prekonaní infekcie covidu a je ich výrazne viac ako po očkovaní. Spoločným menovateľom je práve S-proteín, ktorý nie je len v mRNA či DNA vakcínach, ale aj na povrchu vírusu. K zápalovým reakciám však po očkovaní dochádzalo podstatne menej ako po prirodzenom prekonaní covidu. A aj longcovidových pacientov je viac ako tých s postvakcinačným syndrómom. Toto si akosi nikto z nich neuvedomuje.

Na čo by ste presmerovali ich pozornosť?

V Spojených štátoch robili na tému možných postvakcinačných problémov jeden veľký výskum. Išlo o štúdiu, ktorá trvala od deväťdesiatych rokoch 20. storočia do roku 2008. Analyzovali všetkých vakcinovaných ľudí a sledovali ich postvakcinačné problémy a sústredili sa práve na trombózy. Hoci išlo o obrovské číslo ľudí, ktorých sledovali, ukázalo sa im len okolo tisíc, ktoré boli závažné, čo je pri pohľade na celok zanedbateľné číslo.

Eva Kontseková. Foto: Postoj/Andrej Lojan

Samozrejme, môžu sa nám tieto prípady po očkovaní proti covidu zdať ako veľké číslo, ale v krátkom čase boli imunizované milióny ľudí naprieč celým svetom. Navyše pripomínam, že k trombózam alebo k trombocytopénii dochádza najmä pri infekcii vírusom SARS-CoV-2.

Čo hovoríte na tvrdenia spájajúce mRNA vakcíny s neurodegeneratívnymi ochoreniami spôsobenými vraj nahromadením patologicky zmeneného proteínu, takzvaného priónu, v mozgovom tkanive?

Priznám sa, že ma táto otázka zaskočila. Nevidím žiadny súvis. Ak tak uvažujem, neviem, akým mechanizmom by mohlo vplyvom mRNA vakcín dojsť k aktivácii patologických foriem proteínov, ktoré zohrávajú úlohu pri neurodegeneračných procesoch. Skôr to vnímam ako ďalšie konšpiračné teórie.

Vy ste sa dali očkovať ktorou vakcínou?

Ja som zaočkovaná mRNA vakcínou od Moderny. Covid som prekonala po tretej dávke a priebeh bol u mňa veľmi mierny.

Časť imunologickej komunity je veľkým fanúšikom práve proteínových vakcín. Aj vy?

Ide o technológiu, ktorá je dlhšie odskúšaná, ale myslím si, že vývoj mRNA vakcín bude ďalej postupovať, a som presvedčená, že nahradí mnohé vakcíny, ktoré sa dnes používajú. Proteínová vakcína je fajn, ale voči vírusom má svoje limity. Myslím, že do úzadia pomaly pôjde aj využívanie živých, oslabených vírusových vakcín.

Z môjho pohľadu bol geniálny počin použiť mRNA vakcínu práve proti vírusovému ochoreniu z hľadiska procesu tvorby imunitnej odpovede, teda prepisu mRNA do S-proteínu, a aj v tom, že sa tak tvorili aj aktivované cytotoxické bunky špecifické pre daný vírus.

Zarážalo ma však, keď aj mnohí odborníci hovorili o neoverených mRNA vakcínach. Veď sa testujú od 90. rokov. A de facto produktom mRNA vakcíny je proteín, teda akoby subjednotková vakcína, nič extrémne nové, čo by organizmus nevedel spracovať a správne na to zareagovať.

Aj medzi vašimi kolegami boli takí, ktorí sa odmietali dať zaočkovať mRNA vakcínou. Rozumeli ste im?

Nie. Sama som sa divila niektorým ľuďom, ktorí sú vzdelaní, no napriek tomu ani svoje deti nedajú očkovať, no nemám na to odpoveď.

Kotlárova analýza vakcínEmócie a klamstvá z tlačových konferencií sa vôbec nepotvrdili, tvrdia odborníci (anketa)

Lukáš Kekelák

Slovenská akadémia vied pár poschodí pod vami prešetruje čistotu šarží mRNA vakcín. Splnomocnenec vlády pre prešetrenie pandémie Peter Kotlár na základe svojej štúdie hlása údajne až 10-násobný rozdiel v množstve mRNA medzi šaržami, vysoké množstvo DNA či výskyt prímesí a „iných DNA konštruktov“, ktoré nie sú pôvodne uvádzané. Ako to môže dopadnúť?

Som rada, že sa kolegovia rozhodli analyzovať to. Z pohľadu čistoty vakcíny neočakávam žiadne prekvapenia. Aj keby tam nejaké zvyšky DNA našli, budú podľa mňa mizivé a nepredstavujú žiadne nebezpečenstvo.

Nejaké stopové množstvo sa tam môže nachádzať, ale na to, aby organizmus na čokoľvek zareagoval, na akýkoľvek antigén, musí dostať určitú dávku. Ak je jej málo, naša vrodená imunita si s tým efektívne poradí. Ak by sa malé množstvo do bunky dostalo, bunka má enzymatický aparát, ktorý to vzápätí enzymaticky rozloží a vyčistí.

Nie je možné, aby sa mRNA inkorporovala, tohto by som sa skôr obávala pri DNA vakcíne, pri ktorej sa však o tom ani len nebavíme. Kontrolné mechanizmy pri vývoji takejto, ale aj akejkoľvek inej vakcíny sú veľmi prísne, aj čo sa týka nečistôt. Každý jeden komponent, ktorý vstupuje do procesu vývoja vakcín, je prísne kontrolovaný, musí mať certifikát. Tento proces sa jednoducho nedá obísť.

Keď počujete, aké nečistoty sa v šaržiach vakcín údajne nachádzajú, viete si to predstaviť z pohľadu vedkyne, ktorá takisto pracuje na vývoji vakcíny, a istý čas ste sa venovali aj vývoju tej covidovej?

Nie. Celý proces kontroly vakcín je veľmi prísny. Bezpečnosť je kľúčom pri každom vývoji vakcíny, sleduje sa veľmi pozorne v predklinickej fáze, v prvej aj druhej fáze klinického testovania.

My sme prešli už viacerými fázami pri vývoji vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, takže si to ani neviem predstaviť. Všetko je prísne monitorované cez Európsku liekovú agentúru alebo cez FDA v Amerike, každý jeden vstupný produkt a komponent vstupujúci do finálnej formulácie vakcíny je kontrolovaný. Všetko musí byť certifikované a overené. Každý jeden krok, ktorý ideme urobiť, musíme dať preveriť.

Aj prístrojové vybavenie musí byť validované certifikovaným laboratóriom, že meria správne, a to platí aj pre súčasnú analýzu šarží vakcín. Zaráža ma, ako si ľudia proces výroby jednoducho predstavujú a aké poplašné správy dokážu o ňom vypúšťať.

Kedy sa začne očkovať vašou terapeutickou vakcínou proti alzheimerovi?

Momentálne plánujeme ďalšie klinické skúšanie v Amerike v troch veľkých centrách. Opäť rozbiehame výrobu a všetky procesy s tým spojené. Táto skúška by už mala ukázať účinnosť našej vakcíny, a hoci to s ňou zatiaľ vyzerá nádejne, aj keď sa efekt v plánovaných skúškach potvrdí, sme ešte pár rokov od jej bežného použitia.