Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
19. jún 2021

Domáca škola

Mala by byť povolená?

Je skutočne právom rodiča vzdelávať svoje deti doma?

Mala by byť povolená?

Foto: www.pixabay.com

V Česku jej presadenie bolo postupné. Najprv experiment na prvom stupni základnej školy, pričom rodičia museli svoje deti prihlásiť do jednej z len troch škôl v celom Česku, ktoré na experiment pristúpili. Potom právo na prvom stupni a experiment na stupni druhom. A teraz právo rodičov na celej základnej škole, pričom svoje deti môžu mať prihlásené na ktorejkoľvek z nich a riaditeľ ich voľbu musí rešpektovať. Tí rodičia, ktorí presadzovali domácu školu a právo na ňu, tak zvíťazili.

Aké boli najčastejšie námietky odporcov? Dve: (1) rodičia nedokážu deti učiť tak dobre ako odborníci, t. j. učitelia, a deti budú teda nevzdelané či polovzdelané; a (2) deti izolované od rovesníkov doma budú asociálne, psychologicky postihnuté, bude im chýbať sociálny kontakt a ktovie, ako ich tí rodičia budú doma týrať, či už fyzicky, alebo psychicky, však prečo inak by ich rodičia chceli držať doma a nepustiť do školy, ako to robia všetci normálni ľudia? Tí rodičia sú divní...

Obe tieto námietky sú neopodstatnené. Deti v domácej škole musia minimálne na konci každého školského polroku kamennú školu navštíviť, nechať sa vyskúšať a preskúšať a ukázať, čo všetko robili: pracovné zošity, výkresy, zoznam kníh, ktoré prečítali. Ich znalosti a študijné výsledky sú v priemere vyššie, než je priemer na štátnych školách. A ak v nejakom prípade sú znalosti dieťaťa nedostatočné, okamžite prechádza do štátnej školy. Tých prípadov bolo málo, ak vôbec nejaký taký bol.

A deti nie sú izolované od rovesníkov, ale práve preto, že majú domácu školu, navštevujú rôzne krúžky, a nie je ich málo, kde sa stretávajú s inými deťmi a nielen svojho veku. Ich spoločenská interakcia je tak s deťmi rôznych ročníkov, nielen svojho.

Prečo teda niektorí rodičia preferujú pre svoje deti domácu školu? Niektorí z toho dôvodu, že chcú svojim deťom poskytnúť vzdelanie kvalitnejšie, než je na štátnych základných školách, a sú ochotní obetovať na to svoj čas a majú tú možnosť. Sú to teda veľmi silne motivovaní rodičia a v tomto prípade je domáca škola veľmi kvalitná. Za kratší čas sa dieťa naučí viac. Je preto v priemere vzdelanejšie než dieťa v škole bežnej.

Potom sú to dôvody morálne a hodnotové. V Česku presadila domácu školu koalícia dvoch skupín: konzervatívnych kresťanov, katolíkov i evanjelikálov na jednej strane a voľnomyšlienkarských ekologických, takmer anarchistických liberálov. Pre tých prvých je disciplína v štátnej škole malá a dieťa v nej môže prísť o vieru, pre tých druhých je disciplína v štátnej škole príliš prísna a dieťa nemá možnosť sa voľne rousseauovsky rozvíjať v súlade s prírodou, ktorú má milovať nadovšetko. Teda koalícia dvoch veľmi odhodlaných skupín, ktoré majú odlišné hodnoty, ale zhodujú sa na tom, že právo vzdelávať dieťa doma je skutočným právom rodičov, ktoré má štát rešpektovať.

A keď sa podarilo odbúrať tie praktické dve námietky proti, väčšina českých poslancov a senátorov za domácu školu hlasovala.

Dieťa nie je vlastníctvom ani štátu, spoločnosti či národa. Zdieľať

Ale je to skutočne právom rodiča, vzdelávať svoje deti? Tu odpoveďou je jednoznačné áno. Dieťa totiž nie je vlastníctvom ani štátu, spoločnosti či národa (ak si to myslíte, ste fašista, komunista alebo nacista), ale jedinečnou bytosťou, ktorej výchova až do dospelosti bola Bohom či Prírodou (vyberte si podľa svojho svedomia) zverená, prepožičaná primárne ich rodičom. Rodičom, nie štátu, národu či spoločnosti.

Inzercia

A vzdelávanie je niečo, čo väčšina rodičov v záujme deľby práce a efektivity deleguje na učiteľov, ale ak konkrétni rodičia to delegovať nechcú, je ich plným právom dieťa učiť doma – ak to tak preferujú a dokážu. A mnohí áno.

Sú tu však mantinely, ktoré by mala vytýčiť spoločnosť či štát formou zákonov odhlasovaných svojimi zvolenými zástupcami? Samozrejme, áno. Po prvé, je nutné trvať na vzdelanostnom minime; deti v domácej škole sa musia naučiť aspoň to, čo sa učia deti v štátnej škole (a môžu sa naučiť aj viac a rýchlejšie). To väčšinou nie je problém.

A po druhé, deti nesmú byť indoktrinované ničím, čo je v rozpore s ústavnými hodnotami demokratického právneho štátu a základných ľudských práv a slobôd; napríklad indoktrinované glorifikáciu samovražedných atentátnikov v rámci džihádu. Ale ak rodičia vedú deti k úcte voči Bohu alebo Prírode, alebo Humanite, alebo Vlasti, je to v slobodnej spoločnosti ich plným právom.

Nakoniec skúsenosť z mojej vlastnej rodiny. Naša najstaršia dcéra (v auguste bude mať sedemnásť rokov) je intelektuálny a (minimálne kedysi) introvertný typ, ktorý rád číta knihy a píše poviedky. Je vo svojej vekovej skupine jednou z najväčších autorít v Prahe na dielo J. R. R. Tolkiena.

Pre ňu bola domáca škola ideálna. Manželka ju učila doma celých päť rokov prvého stupňa základnej školy – a potom bola bez problémov prijatá na osemročné gymnázium, kde je teraz veľmi dobrou žiačkou. Druhá dcéra (v júli bude mať pätnásť rokov) je oveľa menej intelektuálny a oveľa viac praktický a spoločenský typ. V domácej škole bola asi tri roky, potom sme ju dali do miestnej základnej, kde bola spokojná a šťastná, našla si veľa kamarátok a teraz ju prijali na strednú školu, ktorú si ona vybrala (a rodičia jej to schválili). Najmladší je syn (za pár dní bude mať trinásť rokov), ktorý ako ten, kto má doma dve (staršie) sestry, najviac túžil z domu každý deň na čas vypadnúť, aby bol v spoločnosti chlapcov, kamarátov. Pre neho domáca škola nebola vhodná vôbec. Mal by doma sestry, žiadnych chlapcov.

Takže vidíte, nie všetci rodičia sa rozhodnú pre domácu školu a domáca škola nie je vhodná pre všetky deti. Pre niektoré deti a pre niektorých rodičov však je. My sme mali tú možnosť voľby sa rozhodnúť, čo bolo pre naše deti optimálne. A rozhodli sme sa – v prípade každého dieťaťa trochu inakšie. Mali sme tú slobodu voľby podľa platných českých zákonov. Bolo by správne, aby rovnakú slobodu voľby mali aj slovenskí rodičia podľa slovenských zákonov.

Domáca škola je právom zodpovedných rodičov. A niekedy aj ich morálnou povinnosťou. Keby som bol americkým občanom a na základnej škole, v mieste môjho bydliska, by vyučovali tzv. „kritickú rasovú teóriu“, podľa ktorej biela rasa – a v rámci tzv. intersekcionality hlavne bieli heterosexuálni muži – boli a sú rakovinou ľudstva, tak toto (rasistické) progresívne svinstvo by som svoje dieťa nenechal počúvať ani jednu vyučovaciu hodinu a okamžite ho z tej školy zobral.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame