Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
18. máj 2021

Firmy cez pandémiu

Slováci sa vo veľkom venovali hazardu, stávkové spoločnosti mali rekordné tržby

Rozhovor s hlavným analytikom spoločnosti Finstat Pavlom Suďom o tom, ako slovenské podnikateľské prostredie prežilo pandémiu.

Slováci sa vo veľkom venovali hazardu, stávkové spoločnosti mali rekordné tržby

Jim Makos – Flickr

Prvé čísla z účtovných uzávierok dávajú celkom jasný obraz o tom, ako pandémia zatočila so slovenskými podnikmi a jedným z najzasiahnutejších odvetví je logicky hotelierstvo.

Pavol Suďa, ktorý je hlavným analytikom spoločnosti Finstat, však v rozhovore pre Postoj upozorňuje, že celkové straty v celom sektore sú menšie ako straty, ktoré zaznamenal Slovnaft sám osebe. Tomu pandémia uškodila kvôli zníženej mobilite zrejme najviac zo všetkých. 

Dôležitá však nie je iba suma všeobecne, ale aj to, že hotelierstvo a reštaurácie zamestnávajú veľké množstvo ľudí, a preto potrebujú podľa Suďu pomoc aj naďalej. Svitá im však na lepšie časy, aj počas lockdownu sa totiž ukázalo, že ľudia peniaze majú a keď ich budú môcť minúť, minú ich. 

Na prvý pohľad sa zdá, že pandémia zasiahla najviac reštaurácie a hotely, potvrdzujú to však aj dáta?

Chýbajú nám hospodárske výsledky zhruba za polovicu nefinančných spoločností, pretože mnohé, najmä tie väčšie, ukladajú účtovné uzávierky až koncom júna. Ale na základe viacerých indícií sa už teraz dá povedať, že jedno z najviac zasiahnutých odvetví je spracovanie ropy a predaj palív. Slovnaft zaznamenal pre zníženú mobilitu dramatický útlm tržieb, čomu nedokázal prispôsobiť prevádzkové náklady. Preto sa prepadol do strát. Ale bavíme sa o poklese, ktorý je dočasný a spôsobený vonkajším faktorom, nie systémovým kolapsom dopytu. Už som zachytil indície, že mobilita sa s uvoľňovaním opatrení vracia na úrovne spred pandémie.

Jednou z logických obetí pandémie sa javia byť reštaurácie, ktoré museli byť dlho zatvorené. Nedávno však vyšla správa, že počet reštaurácií paradoxne narástol. Potvrdzujú to aj vaše dáta?

Pri takýchto správach je dôležité vedieť, z akých zdrojov čerpali a ako dáta interpretovali. Môže sa totiž stať, že firma, ktorá prevádzkuje 10 reštaurácií, otvorí ďalšiu, ale v obchodnom registri ďalšia firma nepribudne, pretože nová prevádzka spadá pod existujúcu spoločnosť. Potom môže ísť o vznik nových spoločností, ktoré sú zaradené do odvetvia reštauračných služieb. Ale to ešte neznamená, že vznikla aj nová reštaurácia. Toto si pomýlila jedna analytická spoločnosť, ktorá vydala správu, že vlani zaniklo určité množstvo hotelov, no v skutočnosti išlo o zaniknuté a zväčša dlhodobo neaktívne firmy z odvetvia hotelových služieb.

Ako teda vyzerá celková bilancia v gastro sektore?

V tomto odvetví vzniklo vlani najmenej nových spoločností za uplynulých päť rokov a zároveň došlo k miernemu nárastu zaniknutých spoločností. Čistý prírastok sa teda zhoršil. No veľmi by som tento údaj nepreceňoval. Od momentu, keď sa podnikateľ rozhodne, že „to zabalí“, až kým naozaj dôjde k vymazaniu jeho firmy z obchodného registra, môže prejsť niekoľko mesiacov či rokov. Ak bola firma vymazaná z obchodného registra v minulom roku, nemusí to vôbec znamenať, že išlo o dôsledok pandémie. Ak bola iná do registra zapísaná napríklad v decembri 2020, pôjde isto o podnikateľov, ktorí plánujú rozbehnúť biznis po pandémii. Takže aktuálne zakladanie firiem môže naznačovať skôr očakávané ekonomické oživenie, keď sa odložený dopyt obyvateľstva znova začne zaujímať o reštaurácie a hotely.

Dá sa teda povedať, že väčšia vlna bankrotov či konkurzov môže ešte iba prísť?

Niektoré sektory, najmä v priemysle, kde prevládajú väčšie subjekty, ktoré exportujú do zahraničia, ustáli pandémiu celkom dobre. Výraznejšie je zasiahnuté skôr stavebníctvo a služby, ktoré závisia od domáceho dopytu. Ten je nateraz iba „odložený“. Nie je problém v tom, že by ľudia nemali peniaze. Majú ich a budú ich chcieť míňať. Aj preto by som bol opatrný s predikciami budúcej vlny bankrotov. Môže sa stať, že keď sa skončia štátne podporné schémy, naozaj nastane, no zároveň sa už diskutuje o tom, že by sa niektoré odvetvia – ako reštaurácie, hotely alebo niektoré malé podniky v službách – opäť podporili. Napríklad cez zníženú DPH alebo cez poukazy pre obyvateľstvo.

Obchody boli možno zatvorené, no výdajné centrá zažívali nával. Aj to ukazuje, že ľudia peniaze majú a tržby reštaurácií rýchlo ožijú. FOTO TASR – Jaroslav Novák


Stále ešte môže prísť ďalšia vlna pandémie.

Áno, kalkuluje sa už aj s tým. Otázka je, aká bude tá jesenná silná, čo závisí od toho, akú časť obyvateľstva sa nám podarí zaočkovať. Myslím si, že reštaurácie a hotely využijú do konca septembra maximálne priestor, ktorý im letná sezóna poskytne. Preto považujem za dôležité, aby práve teraz dostali ďalšiu podporu, ktorá by mohla trvať aj budúci rok. Tak by získali dostatočné obdobie, aby sa spamätali.

Dá sa číselne vyjadriť, o aké veľké peniaze reštaurácie a hotely prišli?

Ide o sektor, ktorý nie je významný tým, aký zisk generuje, ale tým, koľko ľudí zamestnáva. Napríklad celkové straty hotelierov sú predbežne menšie ako strata, ktorú vykázal Slovnaft. Preto si zároveň myslím, že z národnohospodárskeho pohľadu by pomoc hotelom, reštauráciám či cestovnému ruchu predstavovala znesiteľné náklady.

Čo sa týka hotelov, straty tých najväčších sa pohybujú v miliónoch eur a aj vo svojom blogu ste písali, že najväčšie zaznamenala sieť Tatra Mountain Resorts, ktorú vlastní J&T. Tento prípad je však zaujímavý, pretože straty vykázal kvôli účtovným operáciám.

TMR zaznamenalo pokles tržieb o 16 percent, čo v porovnaní s inými konkurentmi nie je také dramatické percento, no keďže ide o veľkú skupinu, pokles predstavuje bezmála 17 miliónov eur. A to v týchto číslach nie je započítaná zimná sezóna, keďže uplynulý účtovný rok sa skončil v TMR k 31. októbru 2020. Iné hotely, ako napríklad bratislavské Crowne Plaza či Sheraton, zaznamenali 80-percentný prepad tržieb alebo košický Double Tree by Hilton pokles takmer o dve tretiny.

Celkovo hotelieri zaznamenali prepad zo zisku do straty predbežne o vyše 45 miliónov eur. No z neho skoro polovicu predstavuje zhoršenie výsledku TMR. Tá nižším tržbám prispôsobila prevádzkové náklady vrátane vyše päťmiliónového skresania osobných nákladov. V uplynulom účtovnom období však vytvorila opravnú položku k úveru poľskej dcérskej spoločnosti, bez ktorej by skončila v pluse. Bez tohto účtovného vplyvu v TMR by tak prepad výsledku v celom hotelovom biznise vyzeral menej dramaticky.

Inzercia

Aká je situácia, čo sa týka malých a stredných podnikov v tejto oblasti?

Je pravda, že väčšina subjektov v hotelovom biznise zaznamenala pokles obratu v desiatkach percent a mnohé sa prepadli do strát alebo stratu prehĺbili. Ale keď sa to spočíta, je to odvetvie, ktoré možno zo strany štátu sanovať s rozumnými nákladmi. Za iných okolností by sa dalo čakať, že v nasledujúcich mesiacoch budeme svedkami vlny bankrotov, ale v súčasnej situácii je výpadok výnosov spôsobený dočasnými administratívnymi opatreniami. Spotrebitelia peniaze majú, čo vidno na maloobchodných tržbách, ktoré šli nahor. Účtovné závierky tiež ukazujú nárast tržieb stávkových spoločností. Je to taká zaujímavosť Slovenska, že v prvej desiatke firiem vytvárajúcich najväčšiu pridanú hodnotu figurujú hneď tri stávkové spoločnosti. Tie patria medzi víťazov pandémie.

Ľudia sa zhromažďujú a oslavujú na letných terasách reštaurácií po ich znovuotvorení po lockdowne trvajúcom sedem mesiacov vo Varšave. FOTO TASR/AP

Čím si vysvetľujete, že sa im tak darilo?

Keďže občania nemali počas pandémie kam chodiť, čo robiť, tak sedeli za počítačom a stávkovali. Ale späť k hotelierstvu a stravovacím službám. I to stávkovanie naznačuje, že peniaze spotrebitelia majú, a skúsenosti z iných krajín ukazujú, že ľudia sa po uvoľnení opatrení vracajú k starým zvykom. Všade, kde sa uvoľnili opatrenia, išli hneď do krčiem, do reštaurácií. Čo sa však týka hotelov, podľa reportáží z Česka je ich obsadenosť na leto zatiaľ v okolí piatich až desiatich percent. V niektorých špecifických regiónoch, kam zvykne chodiť domáce obyvateľstvo, je to o niečo viac. Ale hotely v centrách veľkých sídel, ktoré žijú zo zahraničnej klientely, oživenie čakajú až na začiatku budúceho roka.

Na Slovensku ide zrejme najmä o hotely v Bratislave.

Áno, napríklad. Na druhej strane, mnohé z nich vlastnia podnikatelia, ktorí sú na tom finančne lepšie ako nejaký prevádzkovateľ malého penziónu v Nízkych Tatrách. Preto si myslím, že by podmienky ďalšej pomoci mali byť nastavené tak, aby v prvom rade pomohli menším subjektom, napríklad s obratom do jedného milióna eur.

Sektor maloobchodu ste už spomínali, ako sa situácia vyvíjala tam?

V segmente maloobchodných reťazcov zverejnili výsledky zatiaľ iba spotrebné družstvá Coop Jednota a sieť Terno. Tie prevádzkujú obchody najmä v menších sídlach, v regiónoch s nižšou kúpnou silou, no aj tak zaznamenali rekordný nárast tržieb a zlepšenie hospodárskeho výsledku. Z toho usudzujem, že veľké reťazce, ako sú Tesco, Kaufland či Lidl, ktoré majú prevádzky vo väčších mestách, zaznamenali minimálne podobne dynamický vývoj. Hoci to sa dozvieme až v závere leta. Darilo sa aj maloobchodu s drogériovým sortimentom. Aj predajcom nábytku, ale v tomto segmente máme priaznivé čísla zatiaľ iba za trhovú trojku, keďže slušné výsledky lídrov IKEA a Jysk zahŕňajú vývoj iba do konca vlaňajšieho augusta.

Sú aj odvetvia v maloobchode, ktorým sa darilo menej?

Negatívny dosah vidno v obchodoch s obuvou a so značkovými odevami, hoci v tomto segmente skresľuje prehľad najväčší hráč, prevádzkujúci sieť Reserved, ktorý posúval účtovné obdobie. Naopak, Pepcu, ktoré sa zameriava na neznačkový tovar, obrat stúpol a zisk si udržalo blízko 10 miliónov eur.

A čo online predaj?

To, že sa predaj cez eshopy určite dynamizoval, vidieť nepriamo aj na bilancii Slovenská pošta verzus kuriéri. Kým pošte klesli tržby o tri percentá a zo zisku sa prepadla do 16-miliónovej straty, najväčšie kuriérske spoločnosti vykázali dvojcifernú dynamiku tržieb a výrazné posilnenie profitov.

Medzi ľuďmi sa hovorí o tom, že na celej pandémii musia vo veľkom zarábať rôzne laboratóriá vďaka obrovskému množstvu testov, ktoré sa denne spravia. Je to naozaj tak?

Z laboratórií zverejnila lanské čísla iba najväčšia spoločnosť Unilabs Slovensko, ktorá zaznamenala najväčšie zlepšenie hospodárskeho výsledku zo všetkých spoločností v zdravotníctve, ktoré dosiaľ závierky uložili. Stále však ešte chýbajú kľúčoví konkurenti, preto si treba na silnejší záver počkať. Čo však možno povedať jednoznačne už dnes, je, že, naopak, veľmi zle skončili prevádzkovatelia kúpeľov, ktoré museli byť zatvorené podobne ako reštaurácie a hotely. Tie teraz čaká veľký reštart, ktorému by mohol pomôcť aj štát, napríklad cez spotrebiteľské poukazy.

Keď som sa o ekonomickej situácii bavila s makroekonómami, hovorili, že pandémia aj napriek tomu, že ide o dočasnú záležitosť, zanechá na našej ekonomike jazvy, ktoré sa budú hojiť ešte dlho. Ako sa na vec pozeráte vy z hľadiska podnikateľského prostredia? Zmení sa natrvalo?

Určite nečakám, že sa situácia vráti do identických časov spred pandémie. Nemyslím si, že najviac zasiahnuté odvetvia sa dostanú do rovnakej kondície a bude sa im opäť rovnako dariť. Straty sú naozaj veľké. Sú podnikatelia, ktorí vyčerpali rezervy a nebudú schopní reštartovať svoju činnosť. Ale Slovensko sa dostalo z komunizmu, z reformných 90. rokov aj z veľkej recesie z roku 2009. Čiže naša ekonomika, ktorá je navyše pevne postavená na exportujúcom priemysle, sa z pandémie určite vystrábi. Väčšou výzvou sú pre ňu napríklad aktuálny nedostatok polovodičov alebo elektrifikácia osobnej dopravy, či rôzne regulácie v medzinárodnom obchode. To bude mať do budúcna oveľa väčší efekt ako pandémia.

Z krátkodobého hľadiska však najviac utrpia tí najmenší.

Segment cestovného ruchu či reštauračných a hotelových služieb má obrovský priestor i potenciál na reštart. Ale mnohé firmy skrachujú. Nemusí to byť však nutne zlé. Napríklad v gastre niektorí podnikatelia „okrádali“ štát, keď nepriznávali časť tržieb či osobných nákladov. Neplatenie odvodov bolo v niektorých gastrofirmách štandardom a práve tie mali problém pri čerpaní štátnej pomoci preukázať potrebné parametre. Pre budúcnosť slovenského gastra môže byť dobrou správou, že prežijú tí poctivejší, transparentnejší.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame