Kto povedie Nemecko CDU stojí nad priepasťou a už chýba len málo, aby do nej skočila aj s Laschetom

Napriek katastrofálnym výsledkom v regionálnych voľbách aj prieskumoch je nový predseda nemeckej CDU Armin Laschet stále odhodlaný ísť do septembrových volieb ako kandidát na kancelára. CDU hrozí najhorší výsledok v jej histórii, no stranícka špička sa s Laschetom na čele svorne ženie do záhuby.

Nemeckí kresťanskí demokrati stoja pred problémom. Nech dopadnú voľby v septembri hocijako, prvýkrát od roku 2005 nebude kancelárkou Angela Merkelová.

Pre mnohých mladších voličov je to neobvyklá predstava, medzi politológmi sa už vtipkuje, že študentom musia vysvetľovať, že kancelárom sa môže stať aj muž.

Význam týchto volieb je ťažké preceniť, všetky karty sa budú nanovo miešať a víťaz volieb má dobrú šancu, že bude nemeckej politickej scéne dominovať na ďalšie desaťročie.

Pre CDU to môžu byť najdôležitejšie voľby desaťročia, no päť mesiacov pred nimi ešte stále v strane nevedia, kto ich povedie. Pritom strana potrebuje lídra, ktorý ju vyvedie z krízy, podľa posledných ôsmich prieskumov môže CDU/CSU rátať s výsledkom 26 až 28 percent. Ešte v parlamentných voľbách 2013 získala 40 percent hlasov a vo svojich vyše sedemdesiatročných dejinách strana nikdy nedostala menej než 30 percent hlasov.

Hľadanie volebného lídra však nie je také jednoduché, určí kurz, ktorým sa strana v budúcnosti uberie. Konkurujú totiž dvaja odlišní politici.

Na jednej strane Armin Laschet, Porýnčan, novozvolený predseda CDU a zástupca ľavého krídla CDU, ktorý nikdy nezabudne spomenúť sociálnu zodpovednosť najväčšej nemeckej strany, o ktorej konzervatívnosti by radšej ani nepočul.

Na tej druhej Markus Söder, ministerský predseda Bavorska a predseda CSU. Na rozdiel od mnohých politikov CSU nie je Bavorom, ale Frankom, čo ho na sever od Mníchova robí pre voličov značne atraktívnejším.

Obaja v rozhovoroch neúnavne opakujú frázy, ako dobre si vzájomne rozumejú a ako úžasne dobre sa „obaja“ hodia na najsilnejšiu pozíciu v štáte. Ibaže každý z nich sa tam hodí akosi o trošku lepšie.

Ak by sa CDU/CSU riadila čo i len základným straníckym kalkulom, voľba by bola jasná. V každom prieskume posledného roku Söder Lascheta porazil na hlavu. 36 percent voličov si ho želá za kancelára, Laschet by bol prvou voľbou len pre tri percentá. Naopak, dve tretiny voličov CDU/CSU z minulých volieb odmietajú stranu voliť opätovne, ak skutočne nominuje Armina Lascheta.

Aktuálny prieskum ukazuje, že v prípade priamej voľby medzi Laschetom a Söderom by Bavor suverénne vyhral – 46 percent sa vyslovilo zaňho. Len 12 percent považuje Lascheta za lepšiu voľbu. Zvyšní voliči si želajú niekoho iného alebo nevedia, koho by chceli.

Prepad CDU/CSU nie je iba Laschetovym zavinením, svoju rolu zohral aj korupčný škandál niekoľkých poslancov CDU aj CSU. No Laschet je od svojho zvolenia za predsedu v januári hlavnou tvárou Únie a práve dva týždne po jeho zvolení za predsedu sa začal prepad rýchlosťou, ktorá nemá obdoby. Ani po migračnej kríze v roku 2015 sa CDU/CSU neprepadla takým tempom.

To, že v tejto situácii stranícke kádre CDU ešte stále stoja za Laschetom, je tak trochu nepochopiteľné. Dá sa to vysvetliť len averziou voči predstave, že by nad establišmentom CDU mal stáť líder menšej sestry, bavorskej CSU, a ešte k tomu na seba upätý typ, akým je Söder.

Lenže správanie straníckej špičky CDU, ktorá stojí za Laschetom, pripomína skupinu lumíkov, ktorú omrzel politický život a rozhodla sa s ním skoncovať dramatickým skokom zo skalného previsu (ospravedlňujeme sa všetkým biológom, ktorí budú zhrozene oponovať, že lumíky žiadni samovrahovia nie sú a len tu šírime falošné stereotypy).

V Bavorsku podpora rituálneho politického seppuku však zatiaľ nenašla nadšencov. CSU nie je ochotná vzdať sa bez boja, jej prezídium preto včera jednohlasne hlasovalo za Södera ako kancelárskeho kandidáta. To nie je prekvapivé, veď jeho kandidatúra prináša pre jeho straníckych kolegov iba výhody – ak sa mu podarí zastaviť prepad CDU/CSU, zachráni poslanecké mandáty CSU a súčasne platí, že ak by sa dokonca stal kancelárom, uvoľnil by miesto konkurentom v Bavorsku.

Söder partiu o kreslo kancelára nerozohral zle. Kalkuluje s vnútrostraníckym pučom vo frakcii CDU/CSU. Nejeden z poslancov sa musí pri pohľade na preferencie strany triasť o svoju stoličku a Söder na to vo svojom včerajšom rozhovore nie celkom decentne poukázal: „Viete, dve-tri percentá na škále pre pozorovateľa nepôsobia tak dôležito. Pre nejedného poslanca sa to môže zmeniť. Môže sa stať, že pred rokom isté čierne volebné okresy dnes budú zelené alebo červené, na východe silno modré, teda AfD.“

Varuje aj pred dlhodobými následkami, strana by sa z porážky už nemusela spamätať. „Skutočnou krízou by bolo, keby na konci na roky, možno desaťročie, jestvovala nová politická tektonika, s červeno-červeno-zelenou vládou alebo semaforom (červeno-zeleno-žltou vládou)“ a ako dodal, len preto, že kresťanskí demokrati neuhrajú nejaké dve-tri percentá.

Argumentuje preto tým, že o volebnom lídrovi by mala rozhodnúť „širšia väčšina“, nielen stranícka elita.

Laschetovou odpoveďou je pokus otázku vyriešiť čo najskôr. O čo dlhšie sa rozhodnutie bude odkladať, o to viacej nahnevaných či vystrašených voličov či členov strany bude vyvolávať v centrále CDU, o to viac času budú mať jeho protivníci, aby sa zorganizovali. Každým týždňom, ktorým sú voľby bližšie, rastie aj napätie, či sa prepad strany do volieb podarí skorigovať. Zároveň platí, že CDU/CSU už svojho nominanta neodpíli, nech sa deje čokoľvek. Ak sa skutočne chce stať volebným lídrom, musí sa ním stať čo najskôr.

Cynici sa nazdávajú, že časť CDU podporuje Lascheta iba z politického kalkulu, vedia totiž, že prehrá voľby, a po voľbách ho chcú nahradiť. Ak by to bolo pravdou, bola by to hra s vysokým rizikom. Kto raz stratí nimbus ľudovej strany, už ho nemusí získať naspäť. CDU Angely Merkelovej sa vždy mohla spoľahnúť, že miesto vo vláde má isté. Pohľad na nemeckých sociálnych demokratov, ktorí sa v priebehu desaťročia scvrkli na 15-percentnú stranu, svedčí o tom, že ak sa CDU/CSU skutočne prepadne pod tridsať percent, možno ich už nikdy viac nedosiahne.