Zápisky z trolejbusu Kto je bratislavský Pán Tau, dopravný kúzelník a ombudsman?

Všade, kde sa pohybujú ľudia, vzniká časom prirodzene alebo riadene systém, ktorý má pomáhať riešiť štandardné aj netypické situácie. A tak sa stane, že o riešení vzniknutej situácie nerozhoduje konkrétna osoba, ale systém, ktorý niekedy funguje nespravodlivo. Preto si ľudia zvolili úrad ombudsmana, aby systém poľudštil práve v takýchto nespravodlivých situáciách. V očiach poškodeného určite.

Každé spoločenstvo ľudí bez ohľadu na štruktúru má vo svojom strede špecifické, nevolené, ale prirodzene vyvinuté osobnosti a jednou takou je „styčný dôstojník“. Nenastúpil do zamestnania na túto pozíciu, ale jeho prirodzená charizma v danom prostredí rozkvitne do rôznych podôb a odtieňov styčného dôstojníka.

Aj my máme jedného takého „styčného dôstojníka“. Pracovne ho volajme Pán Tau. Je to výpravca. To je ten človek, ktorý dolaďuje zabezpečenie spojov, ráno vypravenie vozov do premávky a ich prevzatie v noci do vozovne a pracovný život vodičov.

Pán Tau však nie je obyčajný výpravca. Má v hlave všetkých vodičov, ich prednosti, ako aj ich „zadnosti“. Vie, aký ktorý vodič je. V hlave má všetky linky a služby a okrem toho rád kombinuje. V stávkovej kancelárii ho nemajú radi.

Hlavnou úlohou výpravcu je, aby boli obsadené všetky služby, aby ľudia na zastávke zbytočne nečakali na spoj, ktorý nebol vypravený.

Ono, dôvodov na to, aby trolejbus nebol vypravený, je niekedy viac než dosť. Porucha voza, chorý vodič, úraz, vodič zaspal, nehoda na ceste… 

Pán Tau má v hlave softvér, vďaka ktorému dokáže kombinovať pre smrteľníka nepochopiteľné variácie. Na „matfyze“ by z neho mali radosť.

A potom donekonečna telefonuje, až kým nie je posledná možnosť definitívne vyčerpaná. Väčšinou natlačí do premávky takmer všetky vozy. Aj v čase chrípkovej epidémie či inej pohromy. Niektorí ho volajú šachista, iní kúzelník, iným lezie na nervy. Tí, ktorí nechápu súvislosti, pretože nechcú alebo jednoducho, žiaľ, nemôžu, na neho nadávajú. (Sú to však často tí, ktorí keď čakajú na zastávke a spoj vynechá, hromžia na celý svet.) On sa na nadávajúcich neochotných vodičov nehnevá. S úsmevom či úškrnkom nadávky prehliadne a už loví v inej zátoke. Neznáša lajdákov. Tým s úsmevom zavarí a prezentuje sa už spomínaným systémom. Všeobecne, niektorí pracovníci, ktorí svoju prácu či postavenie majú radi, lezú na nervy všetkým naokolo a aj sebe.
Pán Tau však realizuje svoju prácu s takým šarmom a nadhľadom, že sa mám čo učiť.

Mal som s ním jednu skúsenosť, ktorá mi ešte viac ukázala jeho schopnosti. Súrne som potreboval štyri dni dovolenky, ale vedenie mi ju zrušilo pre nedostatok vodičov. Raz po službe okolo polnoci, práve keď mal Pán Tau službu, pozrel na mňa a pýta sa ma: „Čo ti je? Nejaký si smutný.“

„Ále, zrušili mi dovolenku.“

V tej chvíli bolo vidieť, ako sa síce pozerá na mňa, ale v skutočnosti sa práve zapol spomínaný softvér v jeho hlave a očami kdesi za mnou začal čosi hľadať.

„Zajtra ti zavolám. Dobrú noc.“

„Dobrú.“

Na druhý deň ráno drnčí telefón a Pán Tau sype z rukáva: „Spravíme to takto. Ty mi urobíš túto službu vo štvrtok a túto službu v piatok a dovolenku budeš mať vtedy, keď potrebuješ.“

„Čo?“

„Píš si…“

Nechce sa mi veriť. „Čo som dlžný?“

„Keď budem potrebovať a ty budeš môcť, tak urob službu, ktorú budem potrebovať obsadiť. Tak ako doteraz.“

„Potreboval by som obsadiť…“ alebo „Potreboval by som vymeniť…“ To sú jeho služby. Nie nejaké neosobné služby, ktoré sľúbil dopravný podnik mestu, ale to sú jeho služby a on ich musí obsadiť.

Ako pristupujem k práci, ktorú mám robiť?

Je to skutočne moja práca?

„Vďaka, Pán Tau, kúzelník a ombudsman, vďaka, že ťa máme.“

Musíme si pomáhať.

Si myslím.

Ak vás Zápisky z trolejbusu zaujali, ďalšie príbehy si môžete prečítať aj v dvoch knižných verziách.