Týždenný výber Evy Čobejovej Iba také vlastenecké rečičky, možno aj smiešne či banálne

A utvrdiť čitateľa, že áno, je to tu teraz hrozné, áno, je dosť dôvodov na depresiu, útek či rezignáciu, lebo pomery sú, aké sú.

Iste, dalo by sa aj takto. Ale tento text vzniká v posledný prázdninový deň, a tak sa akosi samy od seba tlačia do klávesnice človeku aj iné myšlienky.

Možno niektorí z vás majú za sebou exotické dovolenky a spoznali atraktívne kúty sveta. A možno niektorí stihli popri exotike aj dovolenku na Slovensku. A mnohí za hranice nešli, lebo na to jednoducho nemali, a tak zvolili domácu dovolenku.

Nemyslím teraz tých, ktorí sa vymočili niekde v drahom akvaparku a ani sa poriadne nepozreli za jeho brány. Myslím skôr tých, ktorí chceli zažiť svoju krajinu. Dobre sa pozerať, vnímať, spoznávať.

A možno ich pri tomto cestovaní občas (alebo opäť) prekvapilo, v akej krásnej krajine žijeme, akú obdivuhodnú prírodu či aké vzácne pamiatky tu máme.

Čoraz absurdnejší je tok udalostí okolo splnomocnenca Kotlára.

Možno niektorí mali aj to šťastie, že stretli na svojom dovolenkovom pobyte milých či šikovných ľudí, kuchárov, chyžné, sprievodcov v múzeách, ochrancov prírody alebo podnikateľov v turistickom ruchu, ktorí svoje podniky rozvíjajú s láskou a so šikovnosťou.

Takéto skúsenosti sú veľmi fajn, lebo človek potom celkom inak vníma všetky tie negatívne správy, ktoré sa naňho valia z médií. A valia sa zvyčajne len tie negatívne, lebo po tých je aj reálny dopyt, nuž ale potom všetko vyzerá smutno a beznádejne.

No netvárme sa ani, že sa uplynulý týždeň nič zlé či kritiky hodné neudialo. Že tu bola selanka. Nebola.

Čoraz absurdnejší je tok udalostí okolo splnomocnenca Kotlára, ktorý sa cíti ako jediný majiteľ pravdy. Urputne a vzdorovito bráni svoj názor a pritom ponižuje vedcov či lekárov, ktorí s ním nie sú v súlade.

Pritom dalo sa aj inak. Veď ak je o svojej pravde presvedčený a ak chce dobro pre obyvateľov Slovenska, tak mal presviedčať zdvorilo, pokorne a s úctou ku kolegom či k vedcom. Tak by mohla vzniknúť aj dobrá debata.

Ale Peter Kotlár sa cíti na koni. Ani nie preto, že by mal v ruke nespochybniteľné dôkazy, ale vlastní poslanecký mandát a o ten nechce koalícia prísť.

A ešte má jeden bonus poruke – jeho vzdorovitosť, s akou ide do sporu proti všetkým, zjavne imponuje Robertovi Ficovi. Takto znela premiérova veta, ktorá musela Petra Kotlára potešiť aj nabudiť: „Je čestný človek a veľký bojovník, želal by som si, aby všetci ministri boli bojovníci ako on, žiadne tlaky na jeho odstúpenie nepripustím.“

A je vymaľované. Môže sa celá SAV postaviť na hlavu aj všetci slovenskí lekári si pobaliť kufre, premiér sa vyjadril.

Ľudí, ktorí únos spáchali, už zrejme bude najspravodlivejšie súdiť história. 

Alebo je tu tá čerstvá vec so šéfom SIS Pavlom Gašparom. Už sme pomaly aj zabudli, že na svoj post – ktorý je v krajine pritom veľmi dôležitý – sa dostal ako náhrada, keďže prezidentka mala voči jeho otcovi výhrady.

Už to prevalcovali iné témy. Ale mladý Gašpar sa nám pripomenul sám, keď v Nitre nabúral s veľmi drahým športovým autom, ktoré oficiálne ani nemá v majetkovom priznaní. Nejde ani o to, či bol pri tej zrážke na vine, ale ľudia videli na vlastné oči ten spupný luxus. A nerobí to dobre na oči, lebo človeku v takejto funkcii sa to jednoducho nepatrí. 

Smutné je aj to, že sme si pripomenuli 30. výročie únosu prezidentovho syna a opäť sme si tak spomenuli, že náš súdny systém nedokázal túto vec vyriešiť ani za tri desaťročia. 

Teraz je už po funuse, aj keď sa súdy konečne rozkývajú. Ľudí, ktorí únos spáchali, už zrejme bude najspravodlivejšie súdiť história. Tento súd bude možno aj rýchlejší. A nebude veľmi milosrdný.

Podobných vecí sa za celý týždeň zhromaždilo dosť. Človeka to všetko opäť roztrpčí aj nahnevá. Mnoho ľudí je už v polohe, že to tu bude len horšie, že táto krajina na viac nemá.

Možno sa túlali po Slovensku len preto, že na exotickú dovolenku peniaze nemajú.

Ale ak ste sa trochu cez leto motkali po Slovensku a vnímali túto krajinu s otvorenými očami, možno ste celkom nerezignovali. 

Hoci ste pravdepodobne stretli aj milých ľudí, potom ste zistili, že majú úplne iné politické postoje, napríklad sú presvedčení, že ešte nikdy sme nemali lepšiu vládu alebo že úprimne dúfajú v také ruské víťazstvo, že už žiadna samostatná Ukrajina nikdy viac nebude existovať.

Rozprávať sa s týmito ľuďmi je náročné, ale je to veľká škola a občas pritom treba aj počúvať, nielen poúčať. 

Priznávam, že som toto leto mala silné zážitky z toho, keď som na hrade, v múzeu, vo vzácnom kostole či v nejakom peknom kúte Slovenska videla rodiny s deťmi.

Rodičia priviedli svoje deti na tieto miesta a ukazovali im ich s láskou aj so záujmom. 

Možno sa túlali po Slovensku len preto, že na exotickú dovolenku peniaze teraz nemajú, alebo tam boli aj iné motívy, napríklad považujú to za súčasť svojej výchovy. A budujú takto v deťoch niečo veľmi dôležité.

Niečo, čo sa ani na tej najlepšie pripravenej hodine vlastivedy či občianskej náuky naučiť nedá. Že toto je krásna krajina a má zmysel usilovať sa o jej lepšiu podobu. Napriek všetkému.

Možno sú toto len banálne vety či také vlastenecké rečičky, možno to tak je, súhlasím, ale občas jednoducho máte pocit, že práve toto musíte napísať.

Sivá zóna v darcovstve spermiíDokument odhalil, že muži darujú spermie aj mimo dozoru kliník. Nikto nevie, koľko detí takto splodili

Alena Potocká

Zaplavený svetSpomienky na život, ktorý pochovali vody Liptovskej Mary

Imrich Gazda

Nemecko a Rakúsko desať rokov po Refugees WelcomeNič sme nezvládli, takmer nič

Martin Leidenfrost

Ako bude vyzerať budúcoročné šetrenieČo vieme o konsolidácii, na ktorej sa koalícia nedokáže dohodnúť

Kristína Votrubová

Jedna kalvária mesačneAko mladí ľudia a neziskové organizácie obnovujú katolícke miesta Francúzska

Ján Cipár

HistóriaArcibiskup, ktorý nastavoval Tisovi zrkadlo

Jozef Majchrák