Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
07. december 2020

Zavreté školy

Môj život orbituje okolo online hodín a vyučujúca na pandémiu neverí

Ako mesiace online vyučovania menia životy študentov stredných aj vysokých škôl.

Môj život orbituje okolo online hodín a vyučujúca na pandémiu neverí

FOTO TASR/AP

Na Slovensku je momentálne na dištančnej forme štúdia niekoľko stoviek tisíc žiakov. Najdlhšie sa spoza počítača či mobilného telefónu učia vysokoškoláci, ktorých je na Slovensku približne 130-tisíc. Tí sa od marca do prednáškových sál s výnimkou štátnic na niektorých univerzitách ani nevrátili.

Na mesiac a pol do škôl zavítalo vyše 200-tisíc stredoškolákov, no od polovice októbra sú opäť doma a zrejme to tak bude až do konca zimných prázdnin. Rovnako to platí aj pre väčšinu žiakov druhého stupňa.

Vo väčšine západných krajín sú školy aj napriek nepriaznivej epidemiologickej situácii naďalej otvorené. Nejde len o severské krajiny, ktoré si počas druhej vlny počínajú celkom dobre, ale aj o pandémiou zasiahnuté Španielsko, Francúzsko, Britániu, Belgicko, ale i Írsko, ktoré nezavrelo školy ani počas prísneho mesačného lockdownu celej krajiny.

Vzdelávacie inštitúcie dostali v mnohých krajinách prednosť pred kostolmi, fitnescentrami aj kinami či divadlami.

Foto: Flickr/Nenad Stojkovic

Pre väčšinu krajín východnej časti Európy to neplatí. Niektoré však začínajú s návratom do škôl v prípade žiakov končiacich ročníkov, ako to je od stredy 25. novembra v susednej Českej republike, ktorá zažila jednu z najdramatickejších druhých vĺn spomedzi štátov Európy. V Maďarsku aj dnes školy navštevuje väčšina žiakov druhého stupňa, no napríklad v Poľsku sa študenti na vyučovanie vrátia najskôr v polovici januára.

Zavreté školy si však pýtajú svoju daň. Či už ide o vplyv na psychické prežívanie mladistvých, úroveň ich budúcej kvalifikácie, ako aj ekonomiku štátu. Spýtali sme sa preto troch študentov, ako prežívajú toto obdobie, čo sa vďaka nemu naučili o sebe aj o svete a tiež ako vidia svoju budúcnosť. 

Klikovanie medzi hodinami a stužková na čete

Andrej je maturant z Nitry a rád by študoval psychológiu. „Môj život teraz orbituje okolo online hodín. Podľa nich vstávam a musia sa im prispôsobiť mimoškolské aj rodinné veci. Na kompe riešim tiež domáce úlohy a projekty. Online bývam s prehľadom od ôsmej do ôsmej.“

Počítač však nezaklapne, ani keď sa povinnosti skončia. V browseri zatvorí záložku škola a otvorí záložku seriály. Na otázku, prečo má chuť po celom dni ešte aj relaxovať pred obrazovkou, odpovedá: „Seriál je ako pozerať sa na bielu stenu. Na tejto sa však deje niečo zaujímavé: hlavne už nerozmýšľať a neriešiť žiadne komplexné témy.“ 

Andrej je rád v centre diania: za bežných okolností behá po škole, vybavuje a má kontakt s ľuďmi. Najviac mu teda chýba ľudský faktor, „nadviazať spojenie s človekom z očí do očí“. Spolužiakov videl naposledy v októbri. Táto generácia si netelefonuje, všetko sa deje cez messenger a Instagram. Riešia, ako sa kto má, a komentujú online hodiny, ale bavia sa aj o korone. Hlavne v posledných dňoch o tom, či sa do školy vrátia alebo nie. „Je to veľmi stresujúce a mätúce, potrebujeme sa o tom porozprávať.“

Trinásty november bol pre ich triedu zvláštny deň. Sedeli doma a písali si o tom, že v tom čase by práve dostali zelené stužky. Rozumejú, že kvôli bezpečnosti je lepšie, že stužkovú zrušili. No je to veľmi dôležitá časť ich študentských zážitkov a oni ju mať nebudú. „Ročník pred nami stihol stužkovú a maturity im zrušili. Dobré veci ešte stihli a to ťažké im zobrali. My to máme naopak.“

Foto: TASR/Dano Veselský

Téma ukončenia strednej školy ho veľmi trápi. Maturity samy osebe sú stres a predstava online maturít je stres dvojnásobný. Podľa Andreja zvládajú mnohí učitelia online vzdelávanie bravúrne, no niektorí majú problém preladiť sa na online priestor. A čo sa týka maturitných predmetov: „Nebudem tak dobre pripravený, ako keby sme mali normálne vyučovanie. Dobré riešenie sa mi zdalo zaokrúhlenie známok za celé štyri roky. Vyšiel by som z toho dobre, mám čisté jednotky. Je to aj lekcia pre študentov, že priebežné známky majú zmysel. Online maturity a menej kvalitné vzdelanie, ktoré teraz dostávam, môžu ohroziť tvrdú robotu, ktorú som do štúdia celý čas dával.“ 

Pred koronou Andrej rozmýšľal aj nad štúdiom v zahraničí. No pridali sa nové obavy: riziko spojené s nákazou a cestovaním a hlavne predstava, čo keď sa to celé zopakuje. On sa ocitne tisíce kilometrov ďaleko a nebude sa môcť dostať domov. Teraz vyzerajú reálnejšie Slovensko či Česko. 

So spolužiakmi vtipkujú, že tak ako starí rodičia rozprávajú vnúčatám príbehy o vojne, oni budú svojim deťom hovoriť fantastické príbehy o pandémii a karanténe, aj keď ich, samozrejme, nechce porovnávať. Nad tým, aký bude mať korona dosah na jeho pracovnú budúcnosť, sa teraz nezamýšľa, dosť energie si vyžaduje zvládnuť každý deň, v ktorom sa všetko neustále mení. Vníma, že sa z neho stal dočasný introvert a situácia má vplyv na to, ako komunikuje. Korona tiež dala na vyššie priečky zdravie, aj to duševné, a naopak mu ukázala, že materiálne veci sú menej dôležité.  

Ak by mal vyjadriť, aké sú posledné dni a týždne, vybral by slovo „mätúce“. „Je to zmes veľkej psychickej záťaže a zároveň akejsi apatie. Tak veľa ľudí z toľkých strán niečo chce a stále sa to mení. Neviem, čo sa deje, kam sa to bude hýbať, a už vôbec nie, ako sa k tomu postaviť. Kvôli každodenným zmenám sa začínam báť čokoľvek očakávať alebo plánovať.“

Vysokoškolské mesto, ktoré pripomína vojnový stav

O vplyve zavretých škôl na duševné zdravie mladistvých dlhodobo upozorňujú mnohí odborníci. Školáci dnes bojujú v dôsledku vynútenej izolácie najmä s väčšou osamelosťou. Viaceré štúdie ukazujú, že sociálna izolácia a deprivácia výrazne zhoršujú emočnú pohodu detí a dospievajúcich a vo viacerých prípadoch vedú k úzkostným stavom a depresiám. 

Socializácia mladých sa dnes do veľkej miery zúžila len na sociálne siete, ktorých nadmerné používanie rovnako vedie k nárastu úzkosti.

Mária pochádza z okolia Sabinova a patrí k prvej generácii korona-maturantov. Tí až do poslednej chvíle žili v tom, že maturity sa uskutočnia, len v júnovom termíne, ktorý by ich pripravil o časť prázdnin. Aj keď sa Mária na maturity poctivo učila, priznáva, že tak ako väčšina spolužiakov, aj ona sa zo zrušených skúšok tešila. Viac jej bolo ľúto za programom, ktorý maturantom pripravujú mladší študenti. No zažili aspoň oficiálnejšie odovzdávanie maturitných vysvedčení v dvojmetrových odstupoch. A vďaka uvoľneniu cez leto išli s triedou na chatu, porozprávali sa aj rozlúčili. „Bolo to iné zakončenie strednej školy, ale bolo.“  

Foto: Flickr/Beverly Yuen Thompson

Po lete ju čakalo sťahovanie do Brna na štúdium odevného dizajnu. Vysokoškolský život však zažila presne na päť týždňov. „Odchod na vysokú sprvu sprevádzalo veľké nadšenie, ale aj stret s realitou: cítila som sa sama a prvé týždne boli ťažké. Potom sme sa viac spoznali so spolužiakmi aj spolubývajúcimi a začalo to byť fajn. Užívala som si, že začínam byť v Brne doma, viem, kde mám vystúpiť a nestratiť sa. No potom nás poslali domov. Keďže bývam na priváte, mohla som zostať, no chcela som ísť za rodinou.“

Jej rutina sa v prvej aj druhej vlne niesla v školsko-umeleckom tóne. Pomedzi teoretické hodiny online riešila zadania: navrhovala, kreslila, šila, sama sa trápila s Photoshopom aj rysovaním strihov podľa skrípt v češtine. 

Inzercia

„Za bežných okolností by nám napríklad konštrukciu strihu ukázali učitelia. No teraz som musela prísť na všetko sama a každá vec mi trvá omnoho dlhšie. Na trikrát som opravovala všetky zadania a niekedy mi z toho bolo aj do plaču.“ Z praktického vzdelávania sa tak stalo štúdium návodov. Výsledky svojej snahy študenti učiteľom nafotili a poslali mailom. No niektorí vyučujúci radšej počkajú so spätnou väzbou, až kým neuvidia výrobky naživo.

Vníma, že toto fungovanie má veľmi negatívny dosah aj na jej umelecký rozvoj. „Nevidím, ako danú tému poňali ostatní. Prichádzam o umelecké obohatenie, ako sa to ešte dalo stvárniť. Chýba mi okamžitá spätná väzba spolužiakov a učiteľov, v ktorej sa človek inšpiruje.“

No zároveň vidí aj pozitíva. Vďaka korone lepšie spoznala, že odevný dizajn je oveľa viac manuálna ako intelektuálna práca. Vidí, koľko ju stojí námahy, a veľa rozmýšľa nad tým, či takúto budúcnosť naozaj chce. Obedy aj víkendy mohla tráviť s rodinou či na horách, stihla aj brigádu a prednášky počúvala s raňajkami na stole. Keď už veci večer „nedávala“, s „preukazom na slobodu“, teda negatívnym testom podnikla výlet za kamarátkami.

Od polovice novembra sa im opäť začala praktická výučba. Vrátiť do Brna sa jej však vôbec nechcelo, aj keď už nesedí stále za počítačom. Štyri dni do týždňa zase skoro ráno vstáva a ide do ateliérov, piatok majú celý deň online hodiny a po večeroch neustále rieši zadania.

Foto: Flickr/Mark Gunn

„Je to tu smutné. Nevrátili sa všetci a vzťahy na škole sú chladné. Každý si teraz rieši svoj život. Polovica ľudí nadáva na systém a berú koronu na ľahkú váhu, vrátane učiteľov. Stále sa sústredíme len na povinnosti a nikde nemôžeme ísť. Vonku je zima a prázdne ulice. V sobotu mi prechádzka Brnom pripomenula vojnový stav. Radostný študentský mestský život nezažívam.“

Ani samotní učitelia nevedia, čo sa so študentmi oplatí začať, pretože kedykoľvek môže prísť ďalšia stopka. Spoločne tak žijú na hojdačke. „Najviac mi vadí, že je to raz hore a raz dole, raz v škole, raz doma. Stále si treba na niečo zvykať.“ 

Žije tak v neustálom očakávaní, čo ešte tento rok prinesie. Najviac je jej ľúto neslobody cestovať, užívať si nové mesto a tráviť čas zaujímavými aktivitami s ľuďmi. „Bola by som veľmi vďačná za nové priateľstvá a rozhovory s punčom v ruke. A hlavne dúfam, že sa budeme môcť stretnúť na Vianoce všetci doma.“

V každej vlne sa učí niečo iné. V tej prvej byť pokorná a vďačná za to, čo má, a v druhej nebrať všetko tak vážne. „Za bežných okolností by som stresovala, že som stratila pol roka, že nemám šancu spoznať nových ľudí a neviem robiť zadania. Teraz sa učím nad to povzniesť, žiť prítomnosť a snažiť sa nájsť zmysel v tom, čo korona prináša.“

Horšie dni sú ešte horšie, ako zvykli byť

Výsledky viacerých štúdií hovoria aj o tom, že vplyv zatvorených škôl môže mať na psychiku mladistvých trvalý vplyv a tiež prispieva k prehlbovaniu rozdielov v spoločnosti. Štúdia na talianskej a španielskej mládeži tiež ukázala, že žiaci dosahujú slabšie výsledky ako pred pandémiou, a to aj z dôvodu problémov spojených so sústredením sa. Iné výskumy naznačujú, že deti nestrácajú len motiváciu, ale aj záujem.

Správy Svetovej banky či OECD prichádzajú s nelichotivými závermi. Polročný výpadok školskej dochádzky môže podľa nich absolventov v budúcnosti pripraviť o tisíce eur, rovnako však ukrojiť v dlhodobom horizonte niekoľko miliárd zo štátneho HDP.

Natália už druhý rok študuje masmediálnu komunikáciu v Trnave. Vysokoškolský život zažila len prvý semester, dnes sa jej štúdium takisto scvrklo na sedenie za počítačom. „Vstávam pár minút pred prednáškou. Priznám sa, nie som tam duchom veľmi prítomná, robím pri tom milión vecí, kávu aj raňajky. Keď musíme mať zapnutú kameru aj mikrofóny, tak dávam pozor. No ťažko sa mi sústredí, hlavne keď v piatok máme online sedieť od ôsmej do druhej.”

Prvá vlna vraj bola lepšia. Predstava dvoch týždňov a potom dvoch mesiacov doma bola fajn. Natália bola aktívna, na projektoch aj na skúškovom si dala naozaj záležať. Boli prázdniny a zdalo sa, že sa do školy vrátia. No to, že v septembri nenastúpili vôbec, ju úplne demotivovalo.

„Zle sa mi sústredí. Všetko odkladám na zajtra. Mám pocit, že zo školy nič nemám. Nezískavam žiadne skúsenosti a nerobíme praktické veci. Pri mojom odbore potrebuje človek kontakt s ľuďmi a spätnú väzbu. To teraz nemáme.“ 

Všetky prednášky prebiehajú cez Google Meet, niektoré po skupinách a na niektorých je „zavesený“ celý odbor. Natália hovorí, že väčšina učiteľov sa snaží a najmä s tými z mladších ročníkov je online komunikácia lepšia. Nemajú problém ani s online konzultáciami. „No s prezenčným štúdiom sa to nedá porovnať. Sú to slimačie kroky a slimačie tempo.“

Foto: TASR/Dano Veselský

Kontakt a stretávanie sa so spolužiakmi aj učiteľmi. Tie jej chýbajú najviac. Hovorí, že na sebe vníma, že je viac utiahnutá aj smutná. Vidí, že je lenivejšia a prestáva sa o seba starať. Skrátka: „Horšie dni sú ešte horšie, ako zvykli byť.“

Keďže skončila strednú zdravotnú školu, počas plošného testovania sa prihlásila ako dobrovoľníčka. Až neskôr zistila, že je to platená príležitosť. V Starej Ľubovni boli dobrý tím a aj ľudia boli disciplinovaní. Zažili všeličo, keď sa prišli testovať podnapití, čo ledva stáli, alebo keď chlapček lekára vážne prosil, aby mu paličkou nevypichol mozog. 

Keď sa však Natália chcela v pondelok ráno ospravedlniť vyučujúcej, že bude možno menej sústredená, lebo má za sebou dve testovacie „šichty“ od šiestej rána do jedenástej v noci, reakcia prednášajúcej ju zarazila. 

Ona vraj na testovaní nebola, pretože koronavírus je hlúposť. Je to len obyčajná choroba a pandémia neexistuje, to je vraj jasné aj z čísel. „Spolužiaci ma presvedčili, aby som ju nekonfrontovala. Potrebujem ten predmet prejsť. No spomenula som to v spätnej väzbe na učiteľov, vedenie by to malo vedieť.“

So spolužiakmi sa snažia o pandémii rozprávať čo najmenej. Samozrejme, že riešia aj situáciu na Slovensku, ale väčšinou sa bavia o bežných veciach, o filmoch, seriáloch či hudbe. A, samozrejme, o zadaniach a projektoch. 

Natália verí, že pandémia jej kariéru až tak veľmi neovplyvní. Áno, bude mať menej praxe. Tej zo školy aj z firiem, ktoré dnes na internú prax študentov brať nechcú. No o svoju budúcnosť sa v tomto zmysle nebojí, viac to vraj ovplyvní tých, čo teraz končia strednú. Skôr sa trápi tým, čo sa deje dnes, a dúfa, že sa v škole stretnú čo najskôr. Aj vďaka korone dnes lepšie vie, že to, čo sa stane, nemáme tak úplne v rukách. 

Dlhodobé učenie sa na diaľku určite nestačí na uspokojenie potrieb veľkej väčšiny študentov a nikdy nenahradí prezenčné štúdium, no stále je to lepšia forma ako žiadna. Je však výzvou pre vládu a ministerstvo školstva, aby žiakom podala čo najskôr pomocnú ruku. Lebo otázka už dnes nestojí, či otvárať, ale ako školy čo najskôr a najbezpečnejšie otvoriť. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame