Ľadový medveď Preceňovanie a predvádzanie sa je pri otužovaní vážna vec

Blažej Slabý je predsedom občianskeho združenia Ľadové medvede Veľká Voda. Niekoľko rokov pôsobil ako programový a finančný riaditeľ Ligy proti rakovine. Spolupodieľal sa na vytvorení Národného programu boja proti drogám 2004 – 2008. Posledné roky sa popri vlastnom podnikaní venuje tréningu otužilcov ‒ začiatočníkov.

V rozhovore reaguje na súčasný otužilecký boom, opisuje prvú krízovú minútu aj následnú eufóriu. Radí, akým chybám sa vyhnúť aj ako sa k otužilcom bezpečne pridať, hoc aj v decembri. Približuje, ako extrémne podmienky formujú vzťahy v otužileckej komunite, čo robia otužilci v lete a prečo je otužovanie zmysluplné až vtedy, keď sa stane celoročnou aktivitou s láskou k prírodnej vode.

Ako ste sa dostali k otužovaniu?

Nedobrovoľne. V januári 1983 som sa v Petržalke prechádzal so psami okolo jazera. Jedna fenka sa na ľade asi desať metrov od brehu preborila a nedokázala vyjsť von. Ľad podo mnou praskal, tak som sa vyzliekol, palicou porozbíjal ľad a vošiel do vody. Keď vyšla, bol som jej najlepší kamarát. Po týždni som to skúsil opäť. Vravel som si, že keď som to vydržal raz, zvládnem aj druhý. Bol to pre mňa nový šport a zostal som pri ňom niekoľko sezón. Po dlhšej prestávke som sa k nemu vrátil okolo šesťdesiatky.

Pre väčšinu z nás by to bola skôr trauma ako nový šport. Ako na to reagovalo vaše telo?

Za život som zabehol niekoľko maratónov a sedemkrát som absolvoval veľkého Ironmana. Držal som aj slovenský vytrvalostný rekord v behu na bežkách. Na otužovanie som bol teda v tomto zmysle pripravený, aj keď to bol januárový šok.

Ste predsedom klubu otužilcov, ako vnímate dnešný otužovací boom?

V tejto ťažkej dobe poznačenej koronavírusom je otužovanie často prezentované ako zázračné riešenie. Platí, že je to lacná a dostupná aktivita s komplexným dosahom na zdravie. Je to zábava, stačí pár eur a niekoľko minút. Máme na ňu vynikajúce prírodné podmienky a sú tu stovky skupín otužilcov po celom Slovensku. No dnešná situácia veľmi nahráva komercializácii. K jednoduchému vstúpeniu do studenej vody sa nabalí množstvo často nepotrebných úkonov. A zo dňa na deň pribúdajú lektori otužovania.

Populárne sú dnes aj kurzy podľa metódy Wim Hof, ktoré pracujú s dýchaním a ponúkajú, že dokážu zvýšiť výkon človeka. Váš pohľad?

Mnohé kurzy, aj tie pod značkou Wim Hof, sa venujú racionálnej výžive, meditácii či nácviku dýchania a podobne. To predlžuje dĺžku kurzov a tým aj ich ceny. Neraz sa samotné otužovanie, ktoré má byť základom, dostáva bokom. Zredukuje sa na problematické dvojminútové ponorenie do „mrazáku“ s priemyselným ľadom, a to nehovorím o hygienickom aspekte. Z pohľadu otužovania pokladám podobné kurzy za málo efektívne. Väčšina absolventov pri otužovaní nezostane a tí, čo áno, sa aj tak prispôsobia skupine, s ktorou chodia plávať. Kurzy vám mnoho vecí povedia priskoro.

Priskoro?

Dobré otužilecké návyky, nadväzovanie kontaktu so svojím telom a záujem o hlbšie témy sa formujú roky, prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Na kurze vám ich povedia v úvode, keď nie sú až také dôležité. Neskôr však prichádzajú prirodzene ako výsledok, a nie ako prioritná podmienka otužovania. Na bežné otužovanie nič z týchto vedomostí nepotrebujete. Zoznámenie sa s vodou je relatívne jednoduché. Treba sa pridať k dobrému tímu, trochu zaťať zuby a do toho! Žiadne veľké divadlo.

Čo je pravdy na tom, že keď otužovanie začneme robiť bez prípravy tak si môžeme ublížiť?

Nie som lekár. No základnou podmienkou je, že kto chce s otužovaním začať, musí byť zdravý. Minimálne nesmie mať kardiovaskulárne či onkologické problémy. Otužovanie je formou extrémneho správania. Takýto extrém môže zosilňovať iné zdravotné ťažkosti. Treba si uvedomiť, že otužovanie nie je liek. A neplatí ani, že otužilec je zdravý automaticky len vďaka tomu, že sa ponára do ľadovej vody. Svoj stav treba sledovať neustále. No ak chce zdravý človek vyskúšať prvé kúpanie aj v decembri a urobí to pod dohľadom a v skupine, nemusí to byť problém. Dôležité je tiež vedieť plávať. A mať mieru a byť zodpovedný sám k sebe.

Čo by ste odporučili otužileckým začiatočníkom?

Nakontaktujte sa na niektorú z mnohých skupín, ktoré nájdete na internete. Radi vás privítajú aj poradia, otužilci sú otvorení ľudia. Do vody choďte pravidelne, no nezačínajte sami ‒ individuálna emócia vám môže otužovanie sprotiviť. Práve onen pozitívny kolektívny zážitok je dôležitý. A dôležité je aj vedieť, prečo sa chcete začať otužovať. Ten, čo má ujasnenú motiváciu, ľahšie prekoná vstupný stres.

Je pravda, že najlepšie je začať v lete a s chladnúcou vodou neprestať chodiť do vody?

Áno, prechod z tepla do zimy je prirodzenejší a menej stresujúci. Otužovanie však nie je len o „kačičkovaní“ pri brehu, ale aj o plávaní. Na to ľudia niekedy zabúdajú. Súčasťou vybavenia by tak mali byť pohodlné plavky, plavecká čiapka či okuliare, podložka pod nohy pri prezliekaní vo voľnej prírode a, samozrejme, uterák. V zime tiež čiapka, ktorá chráni pred únikom tepla aj mokrými vlasmi. Nie som zástanca neoprénových pomôcok, výnimkou sú topánky, keď plávame v novom prostredí. A tiež bezpečnostný plavák.

Plavák?

Áno, ten si plavec pripne okolo pása. Pri kŕči či akejkoľvek inej rizikovej situácii udrží až 150 kg, kým niekto príde na pomoc.

Ako by teda mohlo vyzerať prvé ponorenie?

Pri vstupe do vody je dobré sa nezastavovať a plynule ponoriť telo až po bradu. A stále zhlboka dýchať. Začiatočník by mal spočiatku pod nohami vždy pociťovať breh. Dôležité je hýbať sa, pokúsiť sa plávať a hovoriť druhým o svojich pocitoch. Verbálna podpora skúsenejších je veľmi užitočná. Obyčajne po jednej minúte pocit intenzívneho až neznesiteľného chladu zoslabne. Neskôr sa môže dostaviť pocit tepla ako euforická reakcia na to, že ste to zvládli. Netreba to však preháňať. Všetko má svoj čas.

Koľko je dobré vo vode zotrvať?

Pri prvých troch vstupoch nie viac ako tri až päť minút, podľa teploty vody. Neskôr môžeme čas predlžovať podľa toho, ako sa cítime. Limitom pri prvých desiatich vstupoch by mal byť čas päť až desať minút. Podľa plaveckých kvalít môžeme skúsiť aj trochu odplávať od brehu. Keď toto zvládnete, vitajte medzi otužilcami. Závisí len od vás, či nimi zostanete a ako dlho.

Facebookové statusy o tom, koľko kto v studenej vode vydržal, máme teda radšej ignorovať?

Nič netreba preháňať. Opäť je to individuálne, no pohyb v ľadovej vode nad desať minút je už skôr otázkou zaťatosti. Aj na veľkých oficiálnych stretnutiach otužilcov ľudí žiadajú, aby z vody vyšli najneskôr po dvadsiatich minútach. Raz som robil frajera a pri jedenapolstupňovej vode som vydržal dvadsaťsedem minút, v neoprénových rukaviciach. No potom som sa triasol ako osika a nebolo to príjemné. Nie je to potrebné. Na získanie výhod spojených s otužovaním stačí pár minút. Ale nezabúdajme, že zdravotný efekt otužovania je komplexnejší ako samotné ponorenie sa. Pravidelné otužovanie je aj o pohybe vonku na čerstvom vzduchu, o kvalitnom plávaní a o vzťahu k vode.

V literatúre aj rozhovoroch sa často spomína hranica desať stupňov teploty vody. Čo sa vtedy deje?

Je to akýsi zlom, ktorý určuje, ako sa telo vo vode správa. Aj my vravíme, že nad desať stupňov sa kúpeme, pod desať otužujeme. Je to individuálne, no všeobecne platí, že pri teplote nad desať stupňov telo ešte normálne prekrvuje ruky aj nohy. Pri nižších teplotách však mozog povie: prštek sem, prštek tam, bez obličiek či pečene to nedám. Stiahne teda krv „zvonka“ a viac zásobuje vnútorné orgány. Väčšina z našich priateľov odplávala ľadovú míľu: päťsto metrov pri teplote vody pod štyri stupne v „letnom výstroji“, teda bez neoprénov. No aj u nás platí, že keď teplota vody klesne pod desať, držíme sa pri brehu.

Prvá otužilecká sezóna 1983 na Draždiaku. Zdroj: Osobný archív Blažeja Slabého.

Po vyjdení z vody telo opäť pustí krv do menej dôležitých častí tela, ktoré sa však medzičasom výrazne ochladili. Preto sa ochladí aj krv, ktorá do nich dorazí. A nastáva triaška alebo akýsi chlad zvnútra. Ako si po otužovaní bezpečne opäť vyrobiť teplo?

Nie alkohol a ani teplá sprcha. Tá by vás štípala tak, že by ste do nej nevošli. Treba sa vysušiť a dobre obliecť. Pomôže trošku si zabehnúť ‒ päť, desať či pätnásť minút, žiadne výkony. Treba to predýchať a skrátka prežiť.

V klube sa venujete príprave začiatočníkov. Čo sú najväčšie chyby, ktorých sa dopúšťajú?

Nedávno sa k nám prvýkrát pridal skúsený biatlonista. Vybehol z vody po pár sekundách. Presviedčali sme ho, že ako v biatlone musí skrátka zaťať zuby a vydržať. Po piatich minútach sme mali opačný problém, nevedeli sme ho dostať z vody von. To sú dve časté chyby. Prvá minúta či dve sú ťažké. Telo dostane nápor, vtedy s človekom treba komunikovať alebo rátať do stodvadsať. Potom sa podmienkam prispôsobí a je ťažké vedieť, kedy dosť. Preceňovanie a predvádzanie sa je pri otužovaní vážna vec. Mnohých odradí, ba dokonca môže viesť aj k zdravotným problémom. Nie je hrdinstvom, keď niekto chodí do ľadovej vody každý deň.

Zažili ste medzi ľadovými medveďmi aj krušné momenty?

Raz sa prišla prvýkrát ponoriť pani, ktorá nám zabudla povedať, že má fóbiu z hlbokej vody. V rámci spomínanej eufórie však zašla ďalej od brehu a zrazu zmizla. Museli sme ju loviť spod hladiny, no nakoniec všetko dobre dopadlo.

Keď nastúpili tohtoročné jesenné hmly a voda mala asi dvanásť stupňov, dvaja kamaráti vo vode v tej hmle zablúdili. Po štyridsiatich piatich minútach sme ich vďaka kriku našli a navigovali, aby sa mohli vrátiť na breh. Tiež sa nám stalo, že sme sa pri prerezávaní ľadu oblečení prepadli. Takých príhod je viac. (Úsmev.)

Známym pravidlom otužilcov je nejsť plávať sami. Prečo je skupinový rozmer taký dôležitý?

Skupina je silný psychický stimul. Po prežití prvej krízovej minúty často prichádza uvoľnenie. Z hlavy padnú starosti. Aj uzavretí ľudia vystúpia zo svojej „súkromnej ulity“. Vznikom klubov sa otužovanie stalo formou kolektívneho športu. Má svoje benefity aj skupinové myslenie.

Aká je komunita otužilcov?

Extrémne podmienky aj zážitky otužilcov ľudsky zbližujú. Majú vďaka nim vyššiu mieru empatie aj zmysel pre tím a neformálne vzťahy. Zároveň si zachovávajú rešpekt voči iným a ich individualite. Nie je podstatné, čo kto robí a na akom aute prišiel. Rozdiely medzi mužmi a ženami sú minimalizované. Je medzi nami vyššia ochota pomôcť si a podeliť sa s vlastnými skúsenosťami. Otužilec vidí zimnú vodu inak. Už nie je nepriateľom. Vďaka tomu, že niečo prekonal, si človek uvedomí svoju hodnotu. Začne si viac všímať samého seba a viac sa o seba starať.

Foto: FB/OZ Ľadové medvede Veľká Voda.

A čo súťaživosť?

Jasné, v kolektíve otužilcov existuje určitá miera súťaživosti a porovnávania sa. Vo väčšine prípadov má však pozitívny vplyv, pomáha ľuďom byť lepším športovcom. Tí výkonnejší sú skôr vzorom ako objektom rivality.

Čo robia otužilci v lete?

Mnohí sa stávajú vytrvalostnými plavcami. V našom občianskom združení Ľadové medvede Veľká Voda sme tento rok mali akciu 100 letných kilometrov. Často tak v našej spoločnosti vídať plavcov so svetovými výkonmi. Ako napríklad bratia Pékovci, ktorí sú držiteľmi rekordu v preplávaní La Manche oboma smermi v trojčlennej slovenskej mužskej štafete.

Ako intenzívne sa otužovaniu venujete vy? Čo je vaša rutina?

V klube chodíme plávať v stredu večer a v sobotu aj nedeľu ráno. K tomu si dvakrát po plávaní, s kratším odstupom, dávam saunu. Som saunový fanatik, od štyroch rokov ma do sauny či parného kúpeľa vodil môj otec. Moja manželka pochádza z Indie. Páči sa jej skôr teplejšia voda, chodí s nami plávať od mája do októbra.

Čo stojí za túžbou ponoriť sa? Starostlivosť o zdravie, chuť prekonať vlastné hranice či patriť do skupiny?

Otužovanie nie je len o namočení sa do studenej vody. Je aj o športovom pohybe, teda plávaní. Dôležitým prínosom je aj disciplína, otužilecký režim si vyžaduje dva až tri vstupy do vody v týždni. No skutočne zmysluplné a úplné sa stáva vtedy, ak je otužovanie celoročnou aktivitou s láskou k prírodnej vode. Vďaka nemu získavame vzťah k prírode, vnímame striedajúce sa ročné obdobia a intenzívne si uvedomujeme ekologický dosah toho, čo robíme, na čistotu vôd. Keď prichádza na Košariská leto, hovoríme si „jej, už sú medúzy“. Tešíme sa, keď nás podpláva ryba, a vnímame aj zeleň na brehu.

Má pre vás otužovanie aj rozmer životnej filozofie?

Tým vnímavejším nastavuje otužovanie v kombinácii s plávaním zrkadlo. Začnete si všímať, ako dýchate alebo kde vám puká kĺb. A začnete sa týmito vecami viac zaoberať a spolu s tým meniť aj svoj spôsob života. Ja rád jem a plávanie mi nastavuje zrkadlo aj tu. (Smiech.)

Je to hľadanie cesty v súlade s ľudskou prirodzenosťou a prírodou. Pre mnohých sa otužovanie stalo súčasťou ich života a dokonca aj určitou formou závislosti. Pomáha im prekonávať náročné situácie s pohodou a potešením. Otužovanie môže byť veľmi nápomocným priateľom, ak sa k nemu tak aj správame: s pochopením, úctou a pokorou.