Voľba prokurátora Neverme tomu, že Matovič to pustil z rúk

Proces výberu nového generálneho prokurátora doteraz prebiehal supertransparentným spôsobom, keď poslanci pred očami verejnosti hodiny grilovali jednotlivých uchádzačov.

A hoci niektorí predstavitelia koalície tvrdili, že všetci kandidáti sú takí kvalitní, že každý z nich by bol dobrým šéfom prokuratúry, voľnú kartu pri hlasovaní lídri koalície svojim poslancom dať nechcú.

Dôvody sú jednoduché. Pri takomto modeli by sa vládne hlasy mohli rozptýliť medzi väčší počet kandidátov, čo by zvýšilo riziko, že do voľby nového generálneho prokurátora významne zasiahne 55 opozičných poslancov.

Zároveň platí, že každá z koaličných strán má medzi uchádzačmi svojich favoritov aj nežiaduce persóny, a tak logicky nikto nemá záujem zveriť voľbu náhode.

Celá procedúra sa tak spred kamier presunula do politického zákulisia a tu sa zasekla. K dohode v koalícii zatiaľ nedošlo a aj preto sa na dnes plánované hlasovanie o generálnom prokurátorovi presunulo na neskôr.

Z prostredia koalície dokonca prenikla aj informácia, že ešte pred samotnou voľbou by mohlo prebehnúť akési testovacie hlasovanie koaličných poslancov, ktoré by naznačilo podporu pre jednotlivých kandidátov. Viacerí koaliční poslanci to však nepovažujú za dobrý nápad.

Dohodu v koalícii komplikuje, že niektoré vládne poslanecké kluby si hneď na začiatku vyjednávaní zadefinovali svoje „no-go“ mená, teda uchádzačov, ktorí sú pre nich neprijateľní.

Tento prístup vo výsledku znamenal, že dve koaličné strany SaS a Za ľudí boli ochotné baviť sa v podstate len o dvoch menách, o Jánovi Hrivnákovi a Jánovi Šantovi. S tými však zase majú problém vo zvyšku koalície, najmä v hnutí Sme rodina, ktorému takto vyšachovali vlastného kandidáta Maroša Žilinku.

Jánovi Hrivnákovi nepomáha ani to, že ho za svojho kandidáta verejne označila ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Ľudia z jej okruhu pred časom presadili za šéfa Najvyššieho súdu Jána Šikutu a podobný scenár na prokuratúre nie je v Matovičovom záujme.

Najsilnejším hráčom pri koaličnom vyjednávaní je poslanecký klub OĽaNO. Pokiaľ vládne strany nechcú spolupracovať s opozíciou, tak bez jeho päťdesiatich troch poslancov sa nový generálny prokurátor zvoliť nedá. Ak by teda Matovičovi poslanci postupovali jednotne, vedia ktoréhokoľvek z uchádzačov zablokovať a ich favorit by bol vo voľbe určite najsilnejším hráčom.

Za Matovičovho kandidáta sa všeobecne považuje sudca Juraj Kliment. Aj keď treba dodať, že Klimenta s ponukou kandidovať síce oslovil premiér, ale svoju úlohu v tom zohral aj Richard Sulík, ktorý ho Matovičovi predstavil. Preto Klimentova prítomnosť medzi neprijateľnými kandidátmi pre celú SaS (so skupinkou okolo OKS sa počítalo), vyvolala u niektorých politikov OĽaNO rozpaky.

Keď však minulý týždeň zasadal Matovičov poslanecký klub, kde sa preberala voľba generálneho prokurátora, Klimentovo meno tam z premiérových úst vôbec nezaznelo. Ani žiadne iné meno. Matovič sa svojich poslancov pýtal na ich názor, vypočul si ho, ale žiadnym spôsobom nedal najavo, čo si myslí on. Členovia klubu sa tak ani po niekoľkohodinovej diskusii nedostali k menu, za ktoré by sa väčšinovo postavili. Ani Richard Sulík, ktorý ich rokovanie navštívil a pýtal sa ich na mená troch kandidátov, ktorí majú v klube najväčšiu podporu, žiadnu konkrétnu odpoveď nedostal.

Bolo by však chybou vyvodzovať z toho záver, že Igor Matovič od Klimenta odskočil, respektíve že voľbu generálneho prokurátora pustil celkom z rúk a necháva to na samospád. Zdieľať

Bolo by však chybou vyvodzovať z toho záver, že Igor Matovič od Klimenta odskočil, respektíve že voľbu generálneho prokurátora pustil celkom z rúk a necháva to na samospád. Intenzita komunikácie s ostatnými koaličnými partnermi na túto tému svedčí o opaku.

Z našich rozhovorov s viacerými ľuďmi z OĽaNO vyplýva, že Igor Matovič má svoju taktickú líniu a naťahovanie času je jej súčasťou. Nedá sa, samozrejme, s určitosťou tvrdiť, že uspeje a presadí svojho kandidáta, ale jeho šance sú vysoké. 

Ako najjednoduchší scenár sa mu ponúka dohoda s Borisom Kollárom. Má to však svoje úskalia. OĽaNO a Sme rodina majú dokopy 70 poslancov. Ak by Matovič s Kollárom na to išli bez škrupúľ a hrubo by odignorovali Sulíka a Za ľudí, tí by mohli takúto dohodu bojkotovať a tých sedemdesiat hlasov by na zvolenie premiérovho favorita nemuselo stačiť.

Preto je oveľa pravdepodobnejšie, že Igor Matovič sa bude pokúšať o širšiu dohodu minimálne s jednou z ďalších koaličných strán alebo aspoň s nejakou skupinou vládnych poslancov mimo OĽaNO a Sme rodina.

Súčasťou takéhoto vyjednávania môže byť dohoda o rozdelení ďalších kľúčových postov v rámci prokuratúry a tak aj programové priority jednotlivých vládnych strán. Strana Za ľudí má v parlamente justičnú reformu, Sme rodina zase prichádza s dôchodkovou reformou a svoje programové top záujmy má aj SaS. Matovič ako líder subjektu s najsilnejším poslaneckým klubom je v takomto type vyjednávania silným hráčom.

Pri vypočúvaní jednotlivých kandidátov v ústavnoprávnom výbore hrali prím odbornosť a morálka. Bolo to užitočné a celý proces výberu to ovplyvnilo. O novom generálnom prokurátorovi však definitívne rozhodne politika. Tak ako vždy.

Netreba sa nad tým ani pohoršovať. Ak sa o obsadení nejakého postu rozhoduje v parlamente, nemôže to byť inak.