Terorizmus u susedov Veril, že Boh mu odpovie na každú modlitbu

Puška, pištoľ a falošná samovražedná vesta. Pohyb okolo synagógy, ktorá však bola zamknutá. „Vyzerá to, akoby bol celý útok robený v rýchlosti,“ hovorí rakúsky expert na integráciu Kenan Güngör na margo nedávnych útokov vo Viedni.

„Môžem sa, samozrejme, mýliť, no akoby bolo naplánované čosi iné, väčšie. Prišiel však lockdown, a tak bolo treba konať.“

Rakúšan s macedónskymi koreňmi Kujtim Fejzulai, hlavná postava teroristického útoku vo Viedni, bol v programe na deradikalizáciu vedený jeden a pol roka. Posledné stretnutie sa uskutočnilo štyri dni pred momentom, keď vzal pušku a vyrazil do centra hlavného mesta.

Čomu mladý muž veril? Aký bol jeho vzťah k islamu? A kde sa stala v procese jeho deradikalizácie chyba?

A teraz odpojíme ideológiu

Všetko sa začalo v apríli 2019 krátko po odsúdení pred regionálnym súdom vo Viedni, kde bol vtedy 20-ročný Fejzulai vzatý do väzby za pokus pridať sa k Islamskému štátu. Mladíkovi súd rovnako pridelil účasť na deradikalizačnom programe.

Tú má okrem iných v Rakúsku na starosti Združenie Derad, ktoré spolupracuje s ministerstvom spravodlivosti od roku 2016.

Derad sa stará najmä o prípady hlboko zasiahnuté ideológiou, ktorá je v rozpore s hodnotami demokracie. Na rozdiel od psychologickej starostlivosti pracuje najmä s otázkou politického vzdelávania v nábožensko-extrémistickom kontexte.

„Mal úplne základnú, naivnú predstavu o náboženstve. Veril, že Boh predsa pravému moslimovi odpovie na každú modlitbu.“Zdieľať

Ako hovorí vo veľkom rozhovore pre rakúsky Profil priamo Fejzulov pedagóg, nešlo o agresívneho jedinca. „Mladík bol zdržanlivý, skôr tichší. Na rozdiel od iných klientov nikdy nebol emotívny či temperamentný.“

Mladý Rakúšan počas prvých mesiacov vo väzbe riešil na sedeniach primárne svoje vtedajšie presvedčenie. Jeho pedagóg hovorí, že sa trápil, prečo jeho prosby nie sú vyslyšané.

„Mal úplne základnú, naivnú predstavu o náboženstve. Veril, že Boh predsa pravému moslimovi odpovie na každú modlitbu.“ Aj preto o sebe pochyboval. „Kujtim nerozumel, prečo bol napriek svojim modlitbám vo väzení.“ Nevyslyšané prosby ho sprevádzali naďalej, no neskôr akoby sa so svojím osudom zmieril.

Keď ho na jeseň roku 2019 predvolali, v nádeji na podmienečné prepustenie povedal, že je očistený. „Vyzeral menej nápadne. Nemal výraznú bradu ani vyhrnuté nohavice,“ spomína pedagóg. Mladík uviedol, že si chce dorobiť diplom na Vyššom technickom inštitúte a nájsť si dobrú prácu. „Vyskytli sa u neho pozitívne signály, no bolo nám jasné, že situácia je stále problematická,“ uvádza odborník zo Združenia Derad.

Prepustenie Fejzulu sa však riadilo bežnou súdnou praxou. Inštitúcie ako Derad nie sú do rozhodnutia Krajského súdu zapojené. A tak sa mladík v rozsudku z 3. októbra 2019 dostal na slobodu.

V deradikalizačnom procese pokračoval, no krátko po prepustení zakotvil späť vo svojom bývalom sociálnom prostredí. A všetko sa začalo vracať späť.

Spätný chod

Návrat do starého prostredia je v procese deradikalizácie, ktorý nie je lineárny, pritom ústredným problémom. Vie sa zvrtnúť, otočiť, vrátiť. „Svojich klientov vidíme iba každé dva týždne, no so svojimi priateľmi sa stretávajú každých pár dní,“ pripomína pracovník Deradu. 

„Deradikalizácia je úspešná iba vtedy, ak sa klienti odtrhnú od svojho pôvodného okolia na dlhšie obdobie.“ Zdieľať

Komunita kamarátov je pre mladého človeka nesmierne dôležitá, no často do seba jedinca inkubuje. Podporuje jednostrannosť názorov a súčasne ho oddeľuje od okolitej spoločnosti.

Mladík sa po prepustení z väzenia začal meniť. Nechal si narásť fúzy a vlasy, nohavice nosil stiahnuté po členky. Bolo zjavné, že ho okolie vťahovalo. Samotná deradikalizácia je úspešná iba vtedy, ak sa od svojho okolia klienti odtrhnú na dlhšie obdobie. Až potom je možné postupne rozšíriť aj intervaly medzi jednotlivými sedeniami.

„V minulosti Derad navrhol navštevovať mešity ako súčasť ,participatívneho pozorovania‘, podobne aj miesta, ktoré sú pre klientov dôležité,“ pripomína člen Deradu. Reaguje tak na skutočnosť, že sa k zraniteľným mladým, zväčša k druhej generácii prisťahovalcov, dostávajú rôzni islamistickí náborári.

V súčasnosti však na tento typ aktivity Derad nemá ani mandát, ani finančné zdroje.

Karikatúry

Fejzulai sa po prepustení odsťahoval od svojich rodičov a s podporou probačnej služby získal byt s príspevkom na jeho zariadenie. Ako nezamestnaný mal minimálny príjem a podľa príslušných úradov vždy dôsledne dodržiaval všetky dohody; absolvoval workshopy a písal prihlášky do zamestnania v oblasti mechatroniky a IT.

Fejzulai v Derade pokračoval. Pohovory mal naďalej v dvojtýždenných intervaloch. Počas prvého lockdownu sa na moment presunuli online, no spolupráca fungovala ďalej.

Dvadsaťjedenročný mladík bol 23. júla, dva dni po tom, čo navštívil Slovensko kvôli snahe zabezpečiť si muníciu do automatickej pušky, opäť so svojím nadriadeným v Derade. „Všimol som si, že fúzy má dlhšie a že naberá svalovú hmotu,“ pokračuje Fejzulov pedagóg. Mladík trénoval vo vonkajších fitnes parkoch, od leta pracoval v bezpečnostnej spoločnosti.

Na konci septembra tak ako každý štvrťrok poslal Derad súdu predbežnú správu. Uvádzalo sa v nej, že klient sa dostavil načas na všetky stretnutia. Bolo tiež zdôraznené, že mladík pozitívne prijíma zásady právneho štátu.

„Mnoho klientov úplne odmieta politické voľby či zákony, pretože nepochádzajú od Boha, Fejzulai bol rozhodne umiernenejší.“ Aj keď sa sám na nedávnych voľbách vo Viedni nezúčastnil, voľbu „menšieho zla“ považoval za legitímnu.

Štyri dni pred útokom spolu v Derade sedeli poslednýkrát. Témou bola aj otázka francúzskych karikatúr Charlie Hebdo, ktoré Fejzulai odmietol s tým, že je nezodpovedné ich ukazovať: pretože potom môžu „určití ľudia“ robiť „určité“ kroky. Teroristické útoky vo Francúzsku však neschvaľoval.

Ďalšia schôdzka bola dohodnutá na 10. novembra. Nikdy na ňu nedorazil. Polícia ho zastrelila necelých deväť minút po telefonáte, v ktorom rakúsky občan opisoval, ako Fejzula strieľa z automatickej pušky na okolitých ľudí.

Čia fatwa to bola?

Rakúsky Spolkový úrad na ochranu ústavy a boj proti terorizmu (BVT) vo svojej výročnej správe za rok 2017 varoval, že „islamistický extrémizmus – a najmä džihádistický terorizmus – predstavuje v súčasnosti najväčšiu hrozbu pre liberálno-demokratickú spoločnosť“.

Prítomnosť islamistických skupín v susednom Rakúsku nie je nóvum. Krajina je dlhodobo spájaná s bunkou Moslimského bratstva, v marci sa začalo súdne konanie proti veliteľovi Hizballáhu, ktorý v Rakúsku žil 13 rokov a odkiaľ finančne podporoval teroristickú skupinu v Libanone.

V aktivite však dominuje ISIS.

V Rakúsku je známy prípad bosniansko-rakúskeho občana Mirsada Omeroviča (alias Abú Tejma), ktorému sa podarilo k ISIS naverbovať viac ako stovku mladých ľudí z Európy a organizáciu i finančne podporovať.

Tejma údajne udržiaval priamu komunikáciu aj s ex-kalifom Islamského štátu Abú Bakrom al-Bagdádím. V júli 2016 ho odsúdili na 20 rokov väzenia.

Podľa rakúskeho ministerstva vnútra sa pokúsili „pridať k ISIS a aktívne podieľať na džiháde v Sýrii a Iraku“ 320 ľudí. Približne 58 z nich je mŕtvych, 94 sa vrátilo do Rakúska a ďalších pri pokuse opustiť krajinu na ceste do Sýrie rakúske autority odchytili. Podobne ako minulý rok Fejzulaia.

Mladík s rakúskym občianstvom a z dobrej rodiny sa však chcel k Islamskému štátu pridať v čase, keď skupina už nedržala väčšie územie. Prečo a ako vlastne došlo k jeho radikalizácii?

Ideológia, ktorá inšpiruje

Fejzulai konzumoval náboženský obsah hlavne online, hlbšie teologické vedomosti k dispozícii nemal. Sýtil sa najmä myšlienkami džihádu cez platformu Telegram či na stránke „V mene islamu“, ktorá dlhodobo produkuje problematický obsah. 

„Vytvorili sme si falošný obraz, že ISIS je porazený. No ako vidíme, jeho ideológia inšpiruje ďalej.“Zdieľať

Úlohu pri radikalizácii a pokuse pridať sa k džihádu zohrávali aj klasické faktory: apel na osobnú výnimočnosť či povolanie zapojiť sa do misie za ochranu bratov a sestier v rámci islamistickej propagandy, v ktorej ISIS dlhodobo vyniká.

„Prvá fáza džihádizmu je idealizmus, kde sa často živí naratív o moslimoch, ktorých Asad zabíja v Sýrii a ktorým treba pomôcť,“ hovorí Kenan Güngör. „Tá druhá strana sa už nespomína: teda skutočnosť, že je to ISIS, kto masívne zabíja moslimov.“

Ako však ISIS na rôznych platformách vyzýva, ak nemôžu jedinci vycestovať a pridať sa k nim, majú vykonať útoky vo svojich krajinách. Skupina dnes oslavuje Fejzulov útok a dáva ho za príklad okoliu.

„ISIS nezmizol, šiel iba do podzemia,“ hovorí rakúsky bezpečnostný expert Walter Feichtinger. Skupina dnes funguje primárne v podzemí Sýrie a Iraku, svoje bunky presunula aj do Afganistanu či viacerých krajín Afriky. 

„Vytvorili sme si falošný obraz, že ISIS je porazený,“ pokračuje Feichtinger. „No ako vidíme, jeho ideológia inšpiruje ďalej.“

Kde sa stala chyba

Na Derad sa zniesla kritika z viacerých strán, združenie kritizovali médiá i politici. „Bez predčasného podmienečného prepustenia by nemohlo k takémuto útoku dôjsť,“ reagoval kancelár Sebastian Kurz po tom, ako vyšlo najavo, že viedenský útočník bol džihádista so záznamom v registri.

Kritika neefektívnej spolupráce v odchytávaní a práci s radikalizovanou mládežou pritom nie je nová. O potrebe navýšenia financovania deradikalizačným združeniam, hlbšej spolupráce medzi nimi a súdmi ako aj posilnení ich mandátu sa hovorilo už v závere minulého roka.

Zmienku obsahuje aj program vlády, v ktorom sa uvádza, že je potrebné prijať celonárodné „rozšírenie preventívnych a deradikalizačných opatrení“ a vypracúva sa „akčný plán proti pravicovému extrémizmu a nábožensky motivovanému politickému extrémizmu“.

Psychoterapiu mladých radikálov súdy hradia, deradikalizačnú službu však často nechávajú na poddimenzovaný tretí sektor. Ministerstvo spravodlivosti v úvode roka sľúbilo, že problém bude riešiť. Je pravdepodobné, že útok celý proces akceleruje.

Rakúsko po útoku

Polícia v súvislosti s útokom uväznila už tridsať islamistických extrémistov. Rakúsko zavrelo dve väčšie mešity a viedenský arcibiskup Christoph Schönborn opakuje, že nenávisť nemožno poraziť nenávisťou.

Je otázne, ako dianie Rakúsko zmení a kam krajinu povedie.

V prieskume, ktorý vyhotovila Európska komisia v marci 2018, iba 7 percent Rakúšanov vyhlásilo, že ich znepokojuje možnosť páchania terorizmu v krajine. Pre porovnanie, prisťahovalectvo považujú naši susedia za najdôležitejšiu výzvu, ktorej krajina čelí (29 percent).

„Pri teroristickom útoku nejde ani tak o konkrétne obete, ako o vyvolanie reakcie širšej spoločnosti,“ hovorí expert na integráciu Kenan Güngör. „Motívom je najmä polarizovať ju, po druhé oddeľovať z nej všetkých moslimov.“

Podľa neho je dnes na spoločnosti, či tomu dokáže čeliť, či dokáže odolať emocionálnej dezintegrácii, ktorej sa pri podobných útokoch veľmi efektívne darí. „O to presne islamistickým extrémistom totiž ide,“ dodáva.