Christian Stocker Budha v úrade rakúskeho kancelára prvýkrát prekvapuje mocenským ťahom – a hneď hazarduje s národnou obranou

Christian Stocker určite nie je najzaujímavejší, ale možno najneobyčajnejší kancelár v rakúskej histórii – počas celého života sa zdalo, že mu chýba akákoľvek túžba po kancelárskej funkcii.

Vlastný otec – dnes 92-ročný exposlanec rakúskeho parlamentu Franz Stocker – kedysi dnes takmer 66-ročnému synovi predpovedal, že štvorligový „SC Wiener Neustadt bude skôr hrať Ligu majstrov, než sa ty staneš kancelárom“.

Provinčný advokát Christian vstúpil do celonárodnej politiky až v preddôchodkovom veku 59 rokov. Dovtedy sa venoval výlučne lokálnej politike v spomínanom Wiener Neustadt (Viedenskom Novom Meste), iba jedenástom najväčšom meste Rakúska, a okrem toho muškáreniu, fajčeniu cigár, hre na saxofóne a jazde na vespe.

Od 3. marca 2025, teda skoro jeden rok, predsedá Stocker prvej rakúskej trojkoalícii od čias vlády s komunistickou KPÖ pod sovietskou okupáciou. Až teraz, minulý piatok, sa krátko pred dovŕšením 66 rokov, keď sa podľa populárneho nemeckého šlágra „život len začína“, odvážil urobiť svoj prvý samostatný politický ťah.

Ak chceme sumarizovať Stockerov doterajší štýl vládnutia, môžeme si pomôcť nálepkami z obdobia jeho prekvapivého vzostupu. Všetko v podstate sedelo: „upokojujúco nudná aura serióznosti“, vďaka ktorej sa Stocker pomaly stáva „akýmsi dedkom národa“, „pokoj a vyrovnanosť tibetského Budhu“, no aj sebaironická sebaistota, s ktorou Stocker reagoval na urážku z úst lídra nacionalistickej opozície Herberta Kickla.

Stocker na Kicklov výrok, že „máme kancelára bez vlasov, bez krku a bez voličov“, reagoval takto: „Keby bola politika súťaž krásy, nebol by som sa dostal ani do miestneho zastupiteľstva.“

Pokojná, ale neobľúbená vláda

Stockerova vláda je relatívne pokojná, obľúbená však nie je. Vláda ľudovcov, sociálnych demokratov a liberálov disponuje v Národnej rade Rakúskej republiky 110 zo 183 mandátov, podľa aktuálnych prieskumov by získala už len 91 kresiel a tesne by tým prišla o parlamentnú väčšinu. Ľudovcov z ÖVP by teraz volilo iba 20 percent Rakúšanov, SPÖ mizerných 18 percent a progresívnych liberálov NEOS 8,5 percenta.

Skutočnosť, že len dvaja členovia kabinetu sa tešia väčšej dôvere ako nedôvere obyvateľstva, pravdepodobne nie je primárne Stockerova vina. Novomestský budha doteraz vystupoval ako zmierlivý moderátor koaličných konfliktov, nepreťažoval partnerov spontánnymi iniciatívami a každej koaličnej strane dal priestor na vlastnú profiláciu – s výnimkou vlastnej ÖVP.

Jeden príklad za všetky: Keď sa vláda dohodla na znížení DPH na základné potraviny, ľudovci tam chceli zahrnúť aj mäso, narazili však na odpor sociálnodemokratického ministra financií Markusa Marterbauera. Hrubokrký zavalitý Stocker chvíľu bojoval za lacnejšie rezne, potom to v tichosti vzdal.

Problém Stockerovej vlády spočíva v tom, že jeho koaliční partneri zväčša nedokážu pretaviť vlastnú agendu do voličských preferencií.

Portrét dolnorakúskeho BudhuNový rakúsky kancelár v detstve miništroval, inak však vysiela aj protikresťanské signály

Martin Leidenfrost

Vicekancelár Andreas Babler, marxistický exrobotník na čele SPÖ, síce presadil spomínané zníženie cien na cestoviny a zeleninu a „Bablerovu nájomnú brzdu“, následkom ktorej prenajímatelia istého typu nájomných bytov môžu zvýšiť nájomné už len o polovicu inflácie, ak je vyššia ako tri percentá.

Babler – donedávna dolnorakúsky lokálpolitik presne ako Stocker – však svoje úspechy nedokáže predať. Nedorástol do funkcie, pôsobí nervózne a nesuverénne, čelí v strane odporu viacerých spolkových krajín a v médiách negatívnym kampaniam majiteľov bulvárnych novín. Výsledok je dôvera vo výške mínus 31 percent.

Najobľúbenejší vládny politik je paradoxne Bablerov podriadený Marterbauer, ľavicový proškandinávsky ekonóm narodený vo Švédsku, ktorý si získal srdcia Rakúšanov vecnosťou erudovaného ekonóma a nepapalášskymi spôsobmi: na ministerstvo financií chodí pešo a pri nástupe do funkcie vlastnil len dva obleky (teraz vraj štyri).

Keďže nové stanovy SPÖ takmer znemožňujú odvolanie Bablera z funkcie, sociálni demokrati zostávajú uväznení v „Bablerovej pasci“ a len tak vymeniť Bablera za sympoša Marterbauera nemôžu.

NEOS, ktorí sú prvýkrát súčasťou spolkovej vlády, sú kapitolou samou osebe. Keďže stará „veľká koalícia“ získala vo voľbách v roku 2024 iba väčšinu jedného mandátu, liberáli vstúpili do vlády ako „turbo“ alebo „booster“. O to sa autenticky snažia, prejavujú však pritom pozoruhodný talent na naštvanie väčšiny obyvateľstva.

Štátny tajomník za odbúranie byrokracie, „rakúsky Elon Musk“ Sepp Schellhorn, presadil iba maličké predĺženie intervalov pri technickej kontrole vozidiel, inak pobúril ľudí „upgradom“ svojej služobnej limuzíny a „súkromným názorom“, že rakúsky štát by mal zrušiť deväť spolkových krajín – z ktorých väčšina má tisícročnú históriu – a zlúčiť ich do troch vúcečiek. Dôvera: mínus 35 percent.

Liberálny minister školstva Christoph Wiederkehr práve prišiel s návrhom, aby sa vyučovanie latinčiny a druhého živého cudzieho jazyka skrátilo o celkovo štyri hodiny – v prospech nového predmetu umelá inteligencia. Mladý namyslenec spôsobil, že na obranu latinčiny vyrukovali veľmi prominentné mená. Medzi nimi traja najznámejší nobelovci rakúskeho pôvodu: Elfriede Jelineková (literatúra), Peter Handke (literatúra) a Anton Zeilinger (fyzika).

Aj dôvera predsedníčky NEOS Beaty Meinlovej-Reisingerovej klesla v poslednom období na mínus 13 percent. Ministerka zahraničných vecí sa pri obrane Ukrajiny angažuje s vervou a občas v ukrajinskom kroji, rozpráva o nutnosti prehĺbenia európskej integrácie a založenia európskej armády. Jej eurohujerským voličom sa to páči, NEOS stratili od volieb len 0,7 percenta preferencií, lenže mnohí Rakúšania túto líniu vnímajú ako zradu vojenskej neutrality Rakúska.

Navrhlo sa predĺženie vojenskej služby – a Stocker žiada referendum

A tu sme pri téme, pri ktorej kancelár Stocker v piatok prvýkrát prekvapil – bez konzultácie s vlastnou stranou a koaličnými partnermi: požiadal o referendum (Volksbefragung) o predĺžení vojenskej služby.

Môžeme iba špekulovať, čo motivovalo dolnorakúskeho budhu s licenciou na zabránenie trumpizácii Rakúska k takémuto odvážnemu, ba hazardnému kroku. Možno sa Stockerovi dostalo do hlavy, že požíva dôveru Rakúšanov na úrovni mínus jedného percenta, a urobil skok dopredu v otázke, ktorú kladie agentúra Lazarsfeld-Gesellschaft každý týždeň: lídra ÖVP by v súčasnosti priamo do kresla kancelára volilo až 15 percent opýtaných, čo je o 4 percentuálne body viac ako pred týždňom.

Stocker mal síce už na jar 2025 kancelársky rating na úrovni 11 až 15 percent, ale trend jednoznačne smeruje nahor. Dnes ešte platí, že vodca pravicových populistov Kickl má kancelársky rating 31 percent a jeho strana FPÖ 36, ale rozhodujúci je trend: ak bude Stocker takto pokračovať, predbehne Kickla už o niečo viac ako desať-pätnásť rokov.

Stockerov návrh referenda o predĺžení vojenskej služby je tak trochu podraz koaličných partnerov.

Rakúsko je jedna z posledných európskych krajín, v ktorej ešte platí povinná vojenská služba pre mužov. Povinnú vojenčinu potvrdilo referendum (Volksbefragung) v roku 2013, keď sa 59,7 percenta Rakúšanov vyslovilo za a večne vládnuci ľudovci sa ocitli v tábore víťazov.

Počet brancov, ktorí skutočne slúžia v ozbrojených silách, je dosť nízky. Hoci v roku 2024 absolvovalo polročnú vojenskú službu 14 661 mladých mužov, čo je o 345 viac ako v roku 2023, tieto čísla sú najnižšie za posledných desať rokov. V roku 2024 sa rozhodlo iba 57 percent mužov pre službu v armáde, ostatní pre alternatívnu „civilnú službu“. To znamená, že je to už tradične menšina ročníka mladých mužov, ktorí skutočne slúžia.

Neutrálne Rakúsko sa desaťročia bezplatne viezlo v lone NATO. Výdavky na armádu, ktoré predstavujú aj po zvýšení len jedno percento HDP, sú voličsky nepopulárne, vojenská služba trvá z dôvodu populistickej politiky najmä sociálnych demokratov len šesť mesiacov a povinné celoživotné cvičenia domobrany (Milizübungen) boli zrušené v roku 2006.

Náčelník generálneho štábu Rufolf Striedinger v pondelok v sčasti šokujúco úprimnom rozhovore pre denník Die Presse pripomenul, že „dokonca ani obsadenie Krymu Ruskom v roku 2014 na nás nemalo žiadny vplyv. Boli to najtemnejšie dni operačnej pripravenosti spolkovej armády s našou krízou mobility. Mali sme personál, ale nemali sme dopravné prostriedky na jeho presun“. Striedinger si všimol, že také Maďarsko pre Krym „zvýšilo svoje obranné úsilie najneskôr od roku 2016“.

O západnej odolnostiZatiaľ čo nemecké rozviedky sa zameriavajú na ruskú hrozbu, nová rakúska DSN sa po ďalšej infiltrácii rúca

Martin Leidenfrost

V Rakúsku sa nič nezmenilo. Ani plnohodnotná invázia na Ukrajinu od 24. februára 2022 nemala v Rakúsku žiadne hmatateľné dôsledky. Až Stockerova vláda zriadila Wehrdienstkommission (komisiu pre vojenskú službu), v ktorej uznávaní odborníci vypracovali návrh na reformu operetnej rakúskej armády.

Komisia pre vojenskú službu 20. januára predložila svoju správu, ktorá obsahuje množstvo reformných návrhov. Odporúča predĺžiť vojenskú službu na model „8 plus 2“: základná vojenská služba by mala trvať osem mesiacov, po ktorých by nasledovali dva mesiace výcviku v domobrane. Civilná služba by mala trvať najmenej dvanásť mesiacov.

Táto reforma je v koalícii kontroverzná. V piatok potom Stocker prekvapivo oznámil, že chce o tejto otázke usporiadať referendum. Nielenže o tom ÖVP, SPÖ a NEOS neboli informované, ale aj členovia komisie sú zvlášť zhrození z jedného dôvodu: podľa ich výpočtov potrebuje armáda, aby pripravila svoju scvrknutú infraštruktúru na štart reformy od 1. januára 2027, trištvrte roka.

Vo svojom piatkovom prejave, ktorý bol venovaný ekonomickému „vzostupu“ Rakúska, však Stocker hovoril o referende niekedy na jeseň. To by znamenalo, že Rakúsko by ani päť rokov po ruskej agresii nestihlo reagovať na bezpečnostnú hrozbu.

Vojenský expert Franz-Stefan Gady, ktorý sa k ukrajinskej vojne často vyjadruje v nemeckých médiách, v pondelok v rakúskom rozhlase apeloval, aby sa s rozhodnutím nečakalo do jesene. Gady varuje, že prípadnú kampaň, „samozrejme, využijú aj nám nepriateľsky naladení aktéri, ktorí majú, prirodzene, záujem vidieť slabú rakúsku armádu. Takže sa tu musíme pripraviť na kampane informačnej vojny“.

Nutné odloženie reformy

Keďže Stocker na svojom návrhu síce trvá, ale debatu svojou budhistickou charizmou neeskaluje, v tejto chvíli nevieme povedať, ako rozhodnutie o budúcnosti rakúskej obrany dopadne.

Volič dá kancelárovi v každom prípade za pravdu. V prieskume pre denník Der Standard, ktorý linecká agentúra Market vykonala ešte pred Stockerovým prekvapivým prejavom, podporilo predĺženie základnej vojenskej služby 67 percent opýtaných. Voliči ÖVP sú húfne za, 56 percent „rozhodne“ a ďalších 34 percent „skôr za“. Väčšina voličov FPÖ, SPÖ a NEOS je tiež za.

Ak Stocker svoje referendum presadí v parlamente, prakticky ho nemôže prehrať. Môžeme to považovať za tvrdý mocenský ťah konsenzuálneho nemocichtivého politika.

Len s rizikom, že rakúska obrana bude počas ďalšieho roka neúčinná až ochromená.

Stocker chcel pravdepodobne prekabátiť váhavých koaličných partnerov, v dôsledku toho však Bundesheeru robí minimálne z časového hľadiska medvediu službu.

V situácii, keď si iba 31 percent respondentov tohto istého prieskumu dokáže predstaviť, že by v prípade vojenského útoku vzalo na obranu vlasti do rúk zbraň, je Stockerov hazard nepochopiteľný.

Náčelník generálneho štábu Striedinger vo svojom pondelkovom rozhovore ponúkol rovno striptíz rakúskej vojenskej duše. V súvislosti s tým, že neutrálne Rakúsko sa zúčastňuje na vojenských operáciách všetkých svojich susedov z NATO, používa najvyšší rakúsky vojak pozoruhodnú formuláciu: Wir tun so, als wären wir Verbündete. „Tvárime sa, ako keby sme boli spojenci.“

Striedinger hovorí o rakúskej ochote brániť sa, že „nie je špeciálna“. Novodobú rakúsku mentalitu zhŕňa takto: „Sebaobraz Rakúšanov spočíva v tom, že v prípade potreby nám niekto aj tak pomôže – a zároveň v prípade potreby nie sme veľmi ochotní pomôcť niekomu inému.“