O nablýskanom lentilkovom gýčisku

Keď sa podarí vytvoriť fenomenálny hit, jeho tvorcovia sa zväčša vyberú dvomi cestami. Alebo sa znovu prejdú po tej istej, teda zostanú pri osvedčenom návode a zrecyklujú všetko, o čom sú presvedčení, že z ich diela vytvorilo kult. Alebo sa vydajú na opačnú stranu a jeho negáciou nás presviedčajú, že nie sú odkázaní na šťastenu. Veľkí umelci sa jednoducho po tej ceste poberú ďalej.

Ale istota je istota, nuž sa otcovia Matrixu, Andy a Larry Wachowski, rozhodli kráčať hneď po dvoch naraz. Teda, chcel som povedať - uháňať. A to na digitálnych pretekárskych hyperautách, ktoré sú skutočnými hlavnými hrdinami ich Speeda Racera. Kým v Matrixe sa opierali o ponurú atmosféru postapokalyptického, strojmi ovládaného sveta a vlastnú pseudofilozofiu, v Speedovi Racerovi dominuje cirkusovo bujará farebná štylizácia a jednoduchý príbeh dospievajúceho chlapca, oddane žijúceho pre svoju rodinu a autá. Inými slovami, po temnom futuristickom thrilleri bratia Wachowski chceli natočiť komediálny rodinný film.

Vtip je v tom, že Speed Racer nie je rodinným filmom v akomkoľvek zmysle, ktorý vám napadne. Malé deti sa budú v kine do popuku smiať, starším sa v očiach zjaví rovnaký zápal, aký vidíte vždy, keď sa im do rúk dostane nová počítačová hra, a všetkých rodičov skrátka rozbolí hlava.

Ak náhodou ešte neviete, že najdôležitejšia je rodina, Speed je pripravený dať vám lekciu. Osobne s ním súhlasím, ale na to, aby si to diváci uvedomili, rodina nesmie ostať v pozícii roztlieskavačky.

Uznávam, že je ťažké si to predstaviť, ale Speed Racer je ako titulná postava ešte nudnejší a mdlejší než Neo. Dobrácky výraz Emila Hirscha nudí vždy, keď Speed nesedí v aute.

Je symptómom tejto adolescentnej (de)generácie, že hollywoodske mainstreamové filmy sa menia na zbesilé akčné videohry. Dynamika sa stáva modlou, ktorej podlieha všetko, od scenára až po hudbu. Ak si na toto nablýskané lentilkové gýčisko ešte o pár rokov niekto spomenie, tak nie ako na vizuálne nápaditý film, ale ako na artefakt hlučnej, nadupanej detinskej kultúry, ktorá tlačí na plynový pedál, hoci jej dochádza palivo.

Wachowski dobrovoľne ostávajú vo svojom matrixe. S tým rozdielom, že svet Speeda Racera neodvládajú stroje, ale gigantické korporácie. Šéf jednej z nich, Royalton, vysvetľuje: „Veď o tom sú preteky. Nemá to nič spoločné s autami. Všetko je to o moci a nezdolateľnej sile peňazí.“ Presne tak. Len nahraďte autá filmami, a dostanete to, čo týmto filmom vysvetľujú Wachowski nám.

Dušan Jurčo

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo