O antievanjeliu podľa Browna

Pravdou je, že Ježiš bol ženatý s Máriou Magdalénou, že členovia fanatickej katolíckej sekty Opus Dei vraždia, aby ubránili tajomstvo, odhalenie ktorého by cirkev položilo na kolená, a že Leonardo da Vinci ukryl jedného z obrazov kód, ktorý svojho riešiteľa zavedie priamo k svätému grálu. A to zďaleka nie je všetko. Režisér Ron Howard predstavuje film, ktorý ponúka dve a pol hodiny ďalších dychberúcich právd, a ktorý je dôkazom toho, že nie všetko s prívlastkom Da Vinciho stojí za to vidieť.

Keď sa u nás naposledy dostalo nejakému filmu pozornosti, ktorá siahala aj mimo kinofilných periodík, hnacím motorom bolo rozhorčenie náboženskej obce. Mám na mysli rok 2004, tým filmom bolo fyzickým utrpením posadnuté Umučenie Krista a dotknutí sa cítili židia, ktorí v Gibsonovom zobrazení časti Nového zákona čítali nebezpečnú propagáciu antisemitizmu. Dnes má ohnivú diskusiu na svedomí Dan Brown, respektíve jeho vlastné antievanjelium doplnené vlastnou interpretáciou dejín cirkvi, čo pochopiteľne pobúrilo väčšinu kresťanov. Da Vinciho kód totiž bezhranične mieša historické skutočnosti a fikciu, zo všetkého si požičiava toľko, aby naplnil zámer vytvoriť čo najšokujúcejší a najstrhujúcejší príbeh najbombastickejšieho sprisahania v dejinách.

Jeho odhalenie spustí vražda starého kurátora Louvru Sauniera (Jean-Pierre Marielle), ktorý sa s dierou v žalúdku vyzlečie donaha, krvou si pokreslí symbolmi telo, vedľa neho zapíše číselnú šifru a nakoniec sa uloží s rozpaženými rukami do kruhu, aby odkázal na Vitruviánskeho muža, presnejšie na jeho autora Leonarda da Vinciho. K mŕtvole čoskoro francúzska polícia na čele s kapitánom Fachem (Jean Reno) privolá Roberta Langdona, harvardského experta na náboženskú symbológiu a mladú kryptologičku Sophie Neveu (Audrey Tautou). Obidvaja sa spoločne rozhodnú prísť kódu na koreň, dešifrovanie symbolov sa ale vlečie pomalým tempom. To sú však nútení zrýchliť, pretože na päty im stúpa čas, obtlstlým biskupom Aringarosom (Alfred Molina) zmanipulovaný Fache a mŕtvolne poblednutý mních-zabijak Sílas (Paul Bettany).

Da Vinciho kód nie je originálna kniha, a už vôbec nie inteligentná. Dan Brown vymyslel absurdne vykonštruovanú konšpiračnú teóriu, ktorú si obratne omotáva okolo ošúchanej fabuly a, zdá sa, tých štyridsať miliónov čitateľov okolo prsta. Vždy si dokáže ustrážiť tempo rozprávania, otázky, odpovede a nové otázky dávkuje prehľadne, no i napriek tomu sa nemôžem ubrániť pocitu, že zápletka je hravo predvídateľná, postavy tendenčné a schéma zlá cirkev–zlí policajti–dobrý hrdina paranoidne dementná. Pri čítaní tohto takmer päťstostranového románu môj mozog vykazoval podobné reakcie ako telo Silasa počas obradného šľahania sa bičom s ostrými kovovými hrotmi. Podľa mojej vlastnej teórie nie je vo vzťahu medzi Brownom a recenzentmi, ktorí jeho knihu hodnotili ako svieži vietor v thrillerovom žánri všetko s kostolným poriadkom. Ale nechcem to rozpitvávať...

Da Vinciho kód je hlúpy film. Ronovi Howardovi sa do neho podarilo preniesť všetky negatíva románu a ešte ich aj obohatiť o nové. Je to práve jeho neschopnosť uchopiť text filmovo, čo vyráža dych. Bezradne sa snaží vytvárať mrazivú atmosféru, z kaše ho vyťahuje len tma, aj to preto, lebo väčšina deja sa odohráva v noci. Pomocnú ruku mu nepodávajú ani herci. Hanks a Tautou síce premýšľajú presvedčivo, ale ich postavy ostávajú tupé, bez šarmu a divákových sympatií. Bettanyho Silas je vyslovene smiešny. Keď v mníšskej kutni pobehuje plátnom ako frankensteinovská kreatúra, ktorú prenasleduje Scooby Doo, miesto strachu a súcitu vzbudí len ironické úsmevy. Z driemot vás vytrhne až svätým grálom posadnutý starý čudácky šľachtic Teabing v bezchybnom podaní Iana McKellena.

Paradoxné je, že kým kniha sa množstvom opisov a akcie zdala byť príliš filmová, predlohe dogmaticky verný film je príliš literárny. Neschopnosť scenáristu Akivu Goldsmana adaptovať prozaický text je udivujúca. Niekedy som mal pocit, že hlavné postavy necháva recitovať celé úryvky z knihy. Ako jeden z mála členov štábu si hanbu neurobil skladateľ Hans Zimmer. Jeho hudba, kombinujúca liturgické a výsostne moderné prvky, pôsobí dostatočne mrazivo a zlovestne.

Zámerom Da Vinciho kódu isto nie je tiahnuť proti katolicizmu, to by sme pána Browna precenili. Howardov film je rovnako ako kniha len módne pohoršujúci, nudný a zbytočne dlhý blockbuster. Po vyslobodení záverečnými titulkami tak divák odíde z kina natoľko zmätený a dezorientovaný, že mu ten reklamný slogan príde ako starostlivo mienená rada.

Dušan Jurčo 
Autor je študent FF UK.

O knihe Dana Browna - Da Vinciho kód - pojednávajú viaceré diela: Da Vinciho kód - pravda a fikcia, Da Vinciho kód - pátranie po pravde a Dekódovaný Da Vinci