Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
19. september 2020

K veci

David Hume – zrušený

Čím sa v očiach súčasnosti previnil ateistický škótsky mysliteľ z 18. storočia?

David Hume – zrušený

Socha škótskeho filozofa Davida Huma (1711 – 1776) od Alexandra Stoddarta v Edinburgu. FOTO – Bandan / Wikimedia Commons

Minulý týždeň Edinburská univerzita oznámila, že mení názov svojej budovy, kde sa vyučujú humanitné vedy, z Veže Davida Huma na George Square 40, „lebo sme citliví na to, že by sme mali od študentov žiadať, aby používali budovu pomenovanú po filozofovi z 18. storočia, ktorého poznámky o rase, hoci neboli v tom čase neobvyklé, dnes právom vyvolávajú znepokojenie“.

Samotný David Hume sa týči ako jeden z veľkých géniov v dejinách filozofie a rozhodne je najvýznamnejším edinburským absolventom.

Aby sme si však naliali čistého vína, Hume bol zarytý filozofický naturalista, ktorý bol presvedčený, a to na základe historických a empirických údajov, ako sa nazdával, že ľudská rasa pozostáva z rozličných biologických druhov a z nich iba biely druh dokáže vyvinúť civilizáciu. Tento názor o rase vyjadril v šiestich vetách v rámci mnohých zväzkov svojich zobraných diel, ktoré celkovo dávajú až 21 800 strán.

Pokiaľ vieme, zmenu názvu nariadilo v zákulisí vedenie školy, ktoré spanikárilo z toho, aké by mohla mať jedna internetová petícia následky na prihlášky, a tým aj na príjmy a hodnotenie univerzity. Toto rozhodnutie však bude treba posudzovať principiálne.

A nejeden jeho aspekt je ironický. George Square (Georgovo námestie) bolo nazvané po kráľovi Georgovi III., ktorý zastavil snahy Williama Pitta zrušiť obchodovanie s otrokmi. Bol tu ktosi, kto mal možnosť podporiť veľkú zmenu, ale zablokoval ju. Takže „George Square“ nie je o nič lepší názov.

V roku 1745 sa David Hume uchádzal na univerzite o profesúru z filozofie, ale odmietli ho. Keď po ňom po vyše dvesto rokoch univerzita pomenovala budovu, vykladalo sa to ako oneskorené verejné priznanie zo strany univerzity, že urobila vážnu chybu. Keď sa však teraz tento názov zrušil, je to, akoby sa proti Humovi a škótskej filozofii prehrešila druhýkrát.

Najväčšou iróniou však je, že Hume má nárok na to, aby sme ho vnímali ako prvého „rušiča“. A ak ním je, potom aj samotného prvého rušiča zrušila kultúra, o ktorej vytvorenie sa tak veľmi pričinil. Vrátim sa k tomu o chvíľu.

Predtým sa však pozrime, ako sa s Humom vyrovnala kresťanská kultúra – so zmyslom pre humor, primeranosť a veľkodušnosť.

Raz keď Hume v Edinburghu prechádzal cez Nor’ Loch (súčasnú Princes Street Garden) po lávke, spadol do močiara. Okolo šla jednoduchá rybárka, ktorú požiadal, aby mu pomohla vstať. Tá ho spoznala ako „ateistu Huma“ a zažartovala, že mu pomôže iba vtedy, keď najprv odrecituje modlitbu Pána. Hume tak urobil a neskôr vyhlásil, že „bola najbystrejším teológom“, akého kedy spoznal.

Keď Humovi stavali dom v edinburskom „Novom meste“, istý priateľ mu kriedou napísal na stenu: „St David’s Street“ (ulica sv. Davida). Áno, každý vnímal Huma ako skeptika a pravdepodobne ateistu, no uznávali aj jeho mnohé dobré ľudské vlastnosti. Do dnešného dňa každý vie, že ulica je vtip na Humov účet, pričom si zároveň ctí aj patróna Walesu.

Hume vo chvíli pýchy a pompéznosti zanechal vo svojej poslednej vôli peniaze na to, aby mu nad hrobom v Edinburgu postavili vežu „s nápisom, ktorý bude obsahovať iba moje meno s rokom môjho narodenia a smrti a na potomstvo ponechávam, aby doplnilo zvyšok“. Nepochybne očakával, že doplní chváloreči o jeho úspechoch.

Inzercia

Pár rokov nato však jeho rodina potrebovala peniaze a hrob vo veži predala rodine muža, ktorý bol kresťanom. Táto rodina pridala hore nad Humovo meno kresťanský nápis: „Vďaka BOHU, ktorý nám dáva víťazstvo prostredníctvom nášho PÁNA JEŽIŠA KRISTA“. Dobrý vtip a aj férový, lebo je pravda, že potomstvo napokon „doplnilo zvyšok“.

Povedal som však, že Hume bol prvý rušič, a mal som na mysli toto. Rušenie je podľa mňa to, keď proti niečomu, čo chápeme ako iracionálny predsudok, postavíme silnejší opačný predsudok. Hume sa nazdával, že to, čo kresťania nazývajú „viera“, je iracionálny predsudok a že správny spôsob, ako sa s ním vyrovnať, je odmietnuť kresťanstvo okamžite a rozhodne prijatím opačného predsudku.

Jeho slávny „argument proti zázrakom“ by sa mal presnejšie nazývať argument proti kresťanom a ich tvrdeniam. V striktnom zmysle ide o argument proti akémukoľvek svedectvu, že sa stal zázrak. (Môžete ho nájsť tu. Hume vraví: pravdepodobnosť zázraku sa už z jeho definície rovná nule, no pravdepodobnosť, že svedok zázraku klame alebo sa mýli, je väčšia než nula. Preto nikdy nedáva zmysel veriť takému človeku.)

Kultúra, ktorá je sentimentalistická a nevidí žiadne iné základy pre morálku než ľudské postoje, nemá iné útočisko, než zrušiť to, proti čomu sa hlboko stavia. Aký máme základ pre presvedčenie, že všetci ľudia sú si rovní? Že majú rozumnú dušu, a teda sú stvorení na Boží obraz?  Že ich Boh všetkých miluje ako svoje deti? Tieto základy však Hume ani iný zarytý naturalista k dispozícii nemá. Čím vratkejšie sa javia niečie etické presvedčenia, lebo im chýbajú základy, tým viac ich musí presadzovať silou, a nie presviedčaním či odvolávaním sa na rozumový náhľad.

„Keď sme presvedčení o týchto princípoch a chodíme po knižniciach,“ napísal Hume o svojej filozofii tieto neslávne známe slová, „akú spúšť tam asi musíme narobiť!? Keď vezmeme do rúk akýkoľvek zväzok, napríklad o teológii či nejakej metafyzickej škole, spýtajme sa: obsahuje abstraktné usudzovanie o kvantite či počte? Nie. Obsahuje experimentálne usudzovanie o faktoch a existencii? Nie. Tak ju vydajme plameňom: lebo nemôže obsahovať nič, iba sofistiku a ilúzie.“

V Humovom svete pozitivistických univerzít a nekonečných „STEM“ programov (z prírodných vied, techniky, informatiky a matematiky) sa knihy o metafyzickom základe ľudskej rovnosti spálili už veľmi dávno.

(Michael Pakaluk, niekdajší člen Humovej spoločnosti, študoval na Edinburskej univerzite Humov naturalizmus ako držiteľ Marshallovho štipendia.)

Michael Pakaluk, odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland so svojou manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi. Jeho najnovšia kniha je o Evanjeliu podľa Marka The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra). Nasledujúca kniha, Máriin hlas v Jánovom evanjeliu, vyjde vo vydavateľstve Regnery, v edícii Gateway.

Pôvodný článok: David Hume: Cancelled. Preložil Matúš Sitár.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame