Na pleciach klasikov Naša stratená Civilizácia s veľkým C

Čitateľov Newmanovej Idey univerzity možno natoľko zaujmú jej vynikajúce úvodné argumenty, že si nevšimnú ako dôležité aj iné, napríklad jeho tvrdenie, že univerzita musí mať kolégiá alebo že univerzitné vzdelávanie musí byť klasické.

Prvý jeho vynikajúci argument znie, že univerzita je miestom univerzálneho vzdelávania, a preto „sekulárna“ univerzita, ktorá vylučuje spomedzi svojich disciplín teológiu, nebude skutočnou univerzitou a postihnú ju rozličné zlé následky. Druhý je ten, že univerzita je niečo iné ako výskumný inštitút, a preto jej hlavným cieľom nie je „tvoriť poznanie“, ale formovať rozumové cnosti svojich študentov – ktoré nazýva charakteristickou krásou mysle.

Newman chápal, že sa vytvára nová koncepcia univerzity ako továrne na poznatky, ktorej dominujú prírodovedné a technické predmety v službách priemyslu a armády, ale neberie ohľad na skutočné intelektuálne dobro študentov ani nie je orientovaná na nijakú „múdrosť“. Každý, kto prijal jeho dva hlavné argumenty, túto novú koncepciu odmietol.

Zjavne však proti nej vystupuje aj argument, že univerzitné vzdelávanie musí byť klasické. (Pozri v Idei kapitolu Kresťanstvo a literatúra.)

Tento argument má určité podobnosti so slávnou regensburskou prednáškou pápeža Benedikta, v ktorej Svätý Otec učil, že kresťanstvo si neprivlastnilo grécke myslenie náhodou, ale riadením Prozreteľnosti. Preto ak sa teológia „dehelenizuje“, nevyhnutne zíde z cesty. Podobne učí aj Newman, že vyššie vzdelávanie nevyhnutne zíde z cesty, ak sa odvráti od klasiky.

Svoj argument začína tvrdením, že jestvuje čosi ako „Civilizácia“. Jeho pohľad je nuansovaný. Uznáva čínsku, indickú, aztécku a saracénsku civilizáciu, ale vraví, že každá z nich je od ostatných izolovaná a nachádza sa mimo iného samostatného celku, o ktorý mu ide:

Práve toto spoločenstvo teda nazývam v prvotnom zmysle a dôrazne ľudskou spoločnosťou, jej intelekt ľudskou mysľou, jej rozhodnutia rozumom ľudstva, jej disciplinovaný a kultivovaný stav Civilizáciou v abstraktnom zmysle a územie, na ktorom sa nachádza, orbis terrarum alebo svet.

Čitatelia asi okamžite pochopia, že všetky „woke“ spory závisia od tejto otázky, či táto Civilizácia bola a je, ako tvrdí Newman.

Ďalej hovorí, že len čo povstane kresťanstvo, vo všeobecnosti sa stáva s touto Civilizáciou totožným: „Celkovo vzaté sa jedno i druhé rozkladalo v jednom a tom istom orbis terrarum. Často dokonca postupovali pari passu (rovnakým krokom, pozn. prekl.) a občas sa medzi nimi nachádzalo najdôvernejšie spojenie.“

Čitatelia, ktorí poznajú Newmanovu Apologiu pro vita sua, vedia, že koncepcia „to, čo súdi svet ako celok“ mala ústredný význam aj pri jeho prijatí katolicizmu.

Na základe tohto dôverného spojenia Newman argumentuje, že mali podobnú štruktúru a inšpiráciu: „Klasika a predmety myslenia a štúdia, ktoré prináša… boli vo všeobecnosti vždy nástrojmi vzdelávania, ktoré používal civilizovaný orbis terrarum; podobne ako boli vždy nástrojmi vzdelávania v prípade kresťanstva inšpirované diela, životopisy svätých, články viery a katechizmus.“

Inštinkt Rímskej ríše kopírovať Grékov interpretuje ako príklad, ktorý majú od tých čias všetci nasledovať. Alfred North Whitehead raz zahlásil, že keď nám ľudia hovoria, aby sme napodobňovali Grékov, vlastne tým hovoria, že by sme Grékov napodobňovať nemali, lebo Gréci nikoho nenapodobňovali. Newmanov návrh sa však tomuto vyhýba: máme napodobňovať skôr Rimanov, ktorí napodobňovali Grékov:

Svet mal mať určitých intelektuálnych učiteľov a nie iných; Homér a Aristoteles, spolu s básnikmi a filozofmi združenými okolo nich, mali byť učiteľmi všetkých pokolení, a preto latinci začali nevdojak poslúchať zákon, podľa ktorého malo pokračovať vzdelávanie sveta, a obohatili klasickú knižnicu tak, aby nezvrátili ani nenarušili to, čo už bolo ustanovené.

Newman poznamenáva, že dejiny Civilizácie tento zákon iba potvrdili, lebo Civilizácia sa znova a znova oživuje práve vďaka oddanosti klasike.

Potom na základe tohto všetkého kritizuje už vtedy vznikajúce prírodovedno-technické alebo „baconovské“ univerzity:

Túto skúsenosť z minulosti môžeme aplikovať na okolnosti, v ktorých sa nachádzame dnes; lebo ako bolo hnutie proti klasike v stredoveku, tak je i teraz. Pravdivosť baconovskej metódy na účely, pre ktoré bola vytvorená, a jej neoceniteľné služby, ako aj nevyčerpateľné využitie pre záujmy nášho materiálneho blaha oslnili ľudskú predstavivosť.

Môže byť. Má to však hranice:

Keďže však táto metóda činí také divy vo svojej vlastnej oblasti, nezriedka sa predpokladá, že to isté dokáže aj v akejkoľvek inej. Samotný Bacon by to nikdy netvrdil. Nebolo by mu treba pripomínať, že pokrok v užitočných umeniach je jedna vec a pestovanie mysle druhá. Ide tu o jednoduchú otázku: Ako najlepšie posilniť, zušľachtiť a obohatiť intelektuálne schopnosti? Dlhá skúsenosť ukázala, že tento cieľ dosiahne pozorné čítanie gréckych a rímskych básnikov, historikov a filozofov. Ale to, že by sa niečo podobné dosiahlo aj štúdium experimentálnych vied, nám zatiaľ žiadna skúsenosť nedokázala.

Dokonca by sme mohli upozorniť, a to dôrazne, že skúsenosť od Newmanových čias ukázala opak. Čo vidíme okolo seba dnes, takmer storočie od vzniku modernej prírodovedno-technickej univerzity? Tradícia vo výtvarnom a hudobnom umení sa pretrhla. Naše „humanitné vedy“ upadli do pochabosti. „Odborníci“ školení v jednotlivých vedách boli olúpení o rozumnosť. Naši politici nerozumejú dejinám a chýba im múdrosť. Popritom všetkom je verejná diskusia neinformovaná, nezdvorilá a úpadková.

Skrátka, stratili sme Civilizáciu.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Michael Pakaluk, odborník na Aristotela a riadny profesor na Pápežskej akadémii sv. Tomáša Akvinského, je profesorom na Buschovej škole obchodu a ekonomiky na Americkej katolíckej univerzite. Žije v Hyattsville v štáte Maryland s manželkou Catherine, ktorá je tiež profesorkou na Buschovej škole, a s ich ôsmimi deťmi. Jeho uznávanou knihou o Evanjeliu podľa Marka je The Memoirs of St Peter (Pamäti sv. Petra). V predaji je aj jeho najnovšia kniha Mary's Voice in the Gospel of John: A New Translation with Commentary (Máriin hlas v Jánovom evanjeliu: nový preklad a komentár). Jeho nová kniha Be Good Bankers: The Divine Economy in the Gospel of Matthew (Buďte dobrí peňazomenci: Božia ekonómia v Matúšovom evanjeliu) vyjde na jar vo vydavateľstve Regnery Gateway. Profesora Pakaluka vymenoval na Pápežskú akadémiu sv. Tomáša Akvinského pápež Benedikt XVI. Sledovať ho môžete na sieti X: @michael_pakaluk

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.