Okrem tohtoročnej pandémie sme pomerne dlhý čas v západnom svete nemali skúsenosť s krízou, respektíve väčším prepadom na finančných trhoch. Posledná veľká svetová kríza nastala pred dvanástimi rokmi a už sa zdalo, že na podobné negatívne trhové udalosti zabudneme.

Prišiel však rok 2020 a už aj tak pomerne krehká svetová ekonomika bola plne zasiahnutá pandémiou, akú náš svet, čo sa týka rozmerov, nezažil už približne 100 rokov. Krízy ľudí fascinujú, či už sú na finančných trhoch účastní aj priamo, alebo nie.

V období po krízach často počuť o ľuďoch, ktorí dokázali na kríze zarobiť rozprávkové sumy. Je to vôbec možné? Je to možné plošne či skôr výnimočne?

Hovorí sa, že bohatí v krízach bohatnú a chudobní chudobnejú. Toto tvrdenie pravda aj je, aj nie je. Ak si pod slovom bohatý predstavíme firmu, tak nájdeme x prípadov, keď niektoré firmy v krízach rástli, a rovnako x prípadov, keď iné firmy v krízach na hodnote klesali.

Za víťazov súčasnej krízy môžeme považovať napríklad Jeffa Bezosa, zakladateľa Amazonu, ktorého firma v čase od 19. februára, keď všeobecný americký akciový trh začal klesať, narástla o vyše 26 %, čo v preklade znamená nárast hodnoty firmy o 28 miliárd dolárov.

Hodnota spoločnosti Netflix narástla do dnešných dní o 30 miliárd. Jedným z najjagavejších výsledkov sa môže pochváliť firma Zoom Video Communications, ktorej aplikácia bola v karanténe často používaná na videomítingy. Tá zdvaapolnásobila svoju hodnotu.

Na druhej strane, v skupine „porazených“ počas tejto krízy je pomerne veľa zamestnancov, ale, samozrejme, aj firiem. V dlhom období platí, že bohatí bohatnú práve preto, že vlastnia aktíva, ktoré časom môžu rásť na hodnote. Na druhej strane, zdrojom bohatstva zamestnanca je jeho práca, ktorú ponúka firmám.

Tam vo väčšine prípadov môže zarobiť iba obmedzene, pretože počet hodín, ktoré vie firme ponúknuť, je obmedzený. Kapitál sa však môže zhodnocovať takpovediac bez obmedzení. O tejto skutočnosti hovorí aj Thomas Piketty v knihe Kapitál.

Vedeli by sme povedať, že na kríze je možné zarobiť, no nejde o rast z 0 na 100, skôr ide o postupné zhodnocovanie kapitálu. Ak by malý investor zainvestoval 10 000 eur do amerického akciového trhu v nedávnom najnižšom bode, ktorý nastal koncom marca, doteraz by sa jeho investícia zhodnotila o 36,5 %, teda na hodnotu 13 650 eur.

O rovnakých 36,5 % odvtedy narástol majetok akéhokoľvek milionára, ktorý mal svoje peniaze zainvestované v rovnakom akciovom indexe. Nárast investície o 36,5 % nie je zbohatnutie, je to nárast majetku, aký je po prepadoch na finančných trhoch úplne bežný. Takéto zhodnotenie však dosiahne iba ten, kto vlastní kapitál (v tomto prípade akcie firiem).

Je veľmi pravdepodobné, že zamestnancom vo všeobecnosti sa plošne za daný čas plat o 36,5 % nezvýšil. Preto je moje odporúčanie mať zainvestované v aktívach, ktoré vedia takpovediac „samy od seba“ rásť na hodnote a zvyšovať nám majetok bez toho, aby sme do toho museli zasahovať.

V nedávnej kríze, tak ako v každej inej v minulosti aj v budúcnosti, je však x prípadov aktív, ktoré narástli a narastú na hodnote v stovkách percent, a tam sa už dá hovoriť o zbohatnutí. 1000 % zhodnotenie pri 10 000 investovaných eurách predstavuje výsledok 100 000 eur. Tu však treba povedať, že bežné aktíva (akcie, dlhopisy, reality) takýmto tempom v takom krátkom období nerastú, a preto ide o alternatívne investície.

S alternatívnymi investíciami, kde je možný vysoký potenciálny zisk, je však spojené aj vysoké riziko hlbokého pádu. Za všetko hovorí nedávna situácia na trhu s ropou. Ropa v dôsledku koronavírusu a nedohode v rámci OPECu (OPEC – Organizácia krajín vyvážajúcich ropu) zaznamenala hlboký prepad o približne 80 %.

Veľa firiem lákalo ľudí na investíciu do ropy a mnohí z nich toto investičné rozhodnutie aj urobili. Treba si tu však uvedomiť, že ide o alternatívnu investíciu a v rámci rozumného rozloženia investičného portfólia človeka by do nej malo smerovať do 10 % majetku.

Investícia do ropy však pre veľa ľudí bola prvým kontaktom s investičným svetom, čo môže viesť k nasledujúcim scenárom. Na jednej strane sa títo ľudia môžu zľaknúť vysokého kolísania takejto investície – v priebehu dní môže moja investícia tak narásť, ako aj poklesnúť o desiatky percent – na konkrétnom príklade z 10 000 viem mať pomerne rýchlo tak 13 000 eur, ako aj 7 000 eur, čo predstavuje nárast alebo pokles o 30 %.

Tak ako od svojho nedávneho dna ropa narástla o približne 400 %, môže kedykoľvek poklesnúť o desiatky percent a ľudia môžu o časť vložených prostriedkov prísť. Na druhej strane, pri takýchto pekných ziskoch si títo noví účastníci trhu môžu pomýliť tento vývoj s bežným vývojom.

Najziskovejšie aktívum sú akcie a tie rastú priemerným tempom 9-10 % ročne. Výnosy v desiatkach či stovkách percent nie sú bežné ani dlhodobo opakovateľné. Ak však človek do ropy zainvestoval maximálne spomínaných 10 % portfólia, je to v poriadku, pretože zvyšných 90 % má zainvestovaných v klasických a dalo by sa povedať, dlhodobo predvídateľných a bezpečnejších investíciách.

V takomto prípade treba zniesť zvýšenú kolísavosť alternatívnych investícií, určiť si, kam približne by sa ropa reálne vedela dostať, a keď sa na túto cenu dostane, jednoducho ju so ziskom predať. A nečakať, že takýto obchod sa mi podarí každý druhý rok. Popravde, profesionáli pohybujúci sa na trhoch dlhé roky vám povedia, že nepodarí.

Kto investuje, mal by investovať dlhodobo. Na grafe nižšie je zobrazený široko využívaný americký akciový index S&P500 a jeho vývoj v posledných 100 rokoch. Sivé zvislé čiary predstavujú recesie. Vidíme, že ich je v histórii pomerne veľa – a v ďalších desaťročiach ich pomerne veľa ešte určite zažijeme. Sú bežnou súčasťou vývoja trhu a trh napriek nim v dlhom období rastie.

Zdroj: J. P. Morgan Asset Management

Ak niekto investuje krátkodobo, nemá vôbec vkladať peniaze do akcií. Pre takého človeka sú tu bezpečné a, áno, tým aj menej ziskové, aktíva ako dlhopisy alebo reality. Pri dlhodobom investovaní je možné využiť aj prepady trhu v krízach a zvýšiť si tak svoje zisky. Či už má človek zainvestované jednorazovo, alebo investuje pravidelne mesačne z výplat, v období poklesu trhu vždy treba doinvestovať a človek si tak pripraví pôdu na vyššie zisky v následnom období expanzie trhu.

Zhrnutie na koniec. Rozumným investovaním sa dá na krízach zarobiť, nie však zbohatnúť. Treba rozlišovať medzi špekuláciami a investíciami. Otec hodnotového investovania Benjamin Graham hovorí, že investícia je taká operácia, ktorá nám ochráni vložený kapitál a zabezpečí rozumný výnos. Špekulácia je, naopak, hazardovanie s neistým výsledkom. Mnohých láka viac to druhé, a preto máme v spoločnosti veľa ľudí, ktorí na investovanie po stratách zanevreli, a pritom nikdy v skutočnosti neinvestovali, iba hazardovali so svojimi ťažko zarobenými peniazmi.