Spustenie Družby Stratégia ropovod za pôžičku Zelenskému zafungovala, musel však ustúpiť tlaku EÚ

Ukrajina oznámila, že tranzitný uzol Brody je technicky v poriadku a všetko nasvedčuje tomu, že ropovodom Družba môže a bude opäť prúdiť ropa na Slovensko a do Maďarska.

Samozrejme, kým sem, resp. do skladov Slovnaftu začne ropa naplno prúdiť, potrvá to niekoľko dní.  Maximálna rýchlosť prúdenia ropy v Družbe je podľa technických údajov 1,4 m/s, čo je trochu viac ako 5 km/h. Ropa tak Družbou tečie v podstate rýchlosťou chôdze a len od Brodov po slovensko-ukrajinskú hranicu je to takmer 400 kilometrov a ďalších 440 kilometrov je to od ukrajinskej hranice do bratislavského Slovnaftu.

To sú, samozrejme, len hrubé údaje, ktoré majú iba ilustrovať vzdialenosť, ktorú ropa musí pretiecť. Zároveň platí, že ropovod po prerušení prevádzky stanice Brody nezostal (najmä na ukrajinskej strane) úplne prázdny.

Ak sa teda dnes (tzn. v stredu) reálne čerpanie ropy v Brodoch spustí, surovina začne do bratislavskej rafinérie „plným prúdom“ tiecť niekedy v priebehu budúceho týždňa. A to je ešte otázka, či Ukrajinci natlakujú Družbu na maximálnu rýchlosť prietoku hneď od prvých hodín obnovenej prepravy.

V tejto chvíli je však namieste spomenúť niekoľko politických kontextov, ktoré obnovenie prepravy sprevádzajú.

Aby nedopatrením nedošlo k zámene príčiny a následku, treba na úvod povedať, že príčinou zastavenia prepravy ropy cez Družbu bolo ruské bombardovanie Brodov, kde sú okrem tranzitného uzla aj významné skladovacie kapacity. Ukrajina ich využívala aj na zásobovanie svojej armády a samotná Družba jej slúžila v zásade ako štít alebo poistka s predpokladom, že Rusi pravdepodobne pri bombardovaní obídu posledný tranzitný bod, cez ktorý predávajú ropu potrubím do Európy.

Všetky kroky Ukrajiny sú v prípade Družby následkom ruského bombardovania Brodov z 27. januára tohto roku a v absolútnom kontexte následkom plnohodnotného ruského útoku, ktorý sa začal 24. februára 2022.

Politické prestrelky

Zastavenie a prerušenie dodávok, ktoré sa k dnešnému dňu ráta na 86 dní, sprevádzalo viacero slovných prestreliek medzi Slovenskom a Maďarskom na jednej strane a Ukrajinou na druhej strane.

Okrem toho, že na verejnosť sa na Slovensku dostala informácia o zastavení prúdenia ropy cez Družbu s odstupom niekoľkých dní, z Bratislavy a Budapešti znelo aj obvinenie ukrajinskej strany, že v otázke poškodenia ropovodu a najmä jeho prečerpávacej stanice v Brodoch zavádza.

Maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó a po ňom aj slovenský premiér Robert Fico operovali údajnými satelitnými snímkami, ktoré mali dokazovať, že ropovod a prečerpávacia stanica poškodené nie sú. (A to bez odpovede na otázku, odkiaľ, resp. od koho tieto satelitné snímky pochádzajú, keďže ani Slovensko, ani Maďarsko vlastné satelity na obežnej dráhe nemajú.)

Na druhej strane ukrajinská strana trvala na tom, že infraštruktúra je vážne poškodená, vyžaduje si náročnú opravu, pričom ukrajinský prezident Zelenskyj zdôrazňoval, že technické kapacity potrebuje skôr na inú infraštruktúru a nechce riskovať stratu špecialistov v prípade opätovného ruského bombardovania Brodov.

Budapešť a Bratislava opakovane tvrdili, že Družba vôbec poškodená nie je, Kyjev zas, že opravy sú už-už hotové.

Niekoľkokrát však hovoril aj o tom, že oprava je už-už hotová a obnovenie prevádzky Družby je otázkou niekoľkých dní.

Ukrajinská strana však odmietla vpustiť do areálu poškodeného bombardovaním zástupcov Slovenska aj Maďarska, ktorí by mohli na mieste verifikovať tvrdenia Kyjeva. Nejasný bol aj výstup delegácie Európskej komisie, ktorá mala stav Družby overiť.

Robert Fico zároveň loboval aj u predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen, aby zintenzívnila tlak na ukrajinského prezidenta, tá však napriek verbálnemu prísľubu nejavila známky intenzívnej aktivity v tejto veci, čo malo aj svoje politické príčiny a súviselo s faktom pomerne chladného vzťahu medzi slovenským premiérom a šéfkou Komisie.

Fico s von der Leyen o DružbePodľa premiéra sa zhodli na potrebe obnovy ropovodu, šéfka eurokomisie píše len o rozhovore o energetike

Erik Potocký

Istá nepružnosť, možno až neochota, s ktorou ukrajinská strana pristupovala k oprave a obnove prepravy ropy cez Družbu, bola vzhľadom na ukrajinské ciele pochopiteľná. Ak váš nepriateľ financuje vojnu proti vám aj vďaka infraštruktúre, ktorá vedie cez vaše územie, je len prirodzené, že nebudete k tejto samotnej infraštruktúre pristupovať so zvláštnou starostlivosťou.

Zvlášť ak na druhom konci ropovodu sú dve krajiny (Maďarsko a Slovensko), ktoré minimálne vo verbálnej rovine sympatizujú viac s vaším nepriateľom ako s vami.

Legitímnym cieľom Ukrajiny je čo najviac obmedziť zdroje, ktorými disponuje Rusko a využíva ich na vojenské aktivity. A keďže významným zdrojom príjmov je pre Rusko predaj fosílnych surovín (ropy a plynu), je prirodzené, že sa Kyjev sústreďuje aj na ne.

A súčasťou tejto stratégie bol aj februárový ukrajinský útok na ruský ropný uzol v Aľmetievsku, ktorý je faktickým začiatkom ropovodu Družba a v ktorom sa mieša ropa zo západosibírskych ťažobných polí.

Ukrajinský zásah v AlmetievskuV plameňoch je miesto, kde sa začína ropovod Družba. Je ešte dôležitejšie než Brody

Erik Potocký

V situácii, keď sa ruské útoky sústreďujú (aj) na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, a to nielen vojenskú, ale najmä civilnú, by bolo zo strany ukrajinskej armády netaktické, ak by sa nebránila rovnakým prístupom.

Obrat po Hormuze

Februárová situácia dávala Ukrajine pomerne silnú vyjednávaciu pozíciu. Najmä vo vzťahu k apriórnej pozícii Maďarska (Orbána) vetovať 90-miliardovú pôžičku EÚ Ukrajine.

Orbán s Ficovou asistenciou si najprv vymohli doložku, ktorá znamená, že jednotlivé krajiny môžu pôžičku odmietnuť a nepodieľať sa na nej ani neznášať následky jej budúceho nesplácania. No s prísľubom, že rozhodnutie ostatných krajín blokovať nebudú. S blížiacim sa termínom maďarských volieb a trvajúcim odstavením Družby sa Orbán vrátil k hrozbe, že pôžičku ako takú zablokuje vetom.

To sa však už situácia významne zmenila americkým útokom na Irán, ktorého najzávažnejším následkom je faktické zablokovanie Hormuzského prielivu, ktorým prúdi pätina svetového obchodu s ropou a všetok skvapalnený zemný plyn z Kataru.

Následkom toho bolo okrem iného aj to, že Európska komisia zatiaľ na neurčito odložila legislatívny návrh, ktorý mal zaviesť úplný a ešte skorší zákaz dovozu ruskej ropy do EÚ. Pôvodne ho chcela predložiť 15. apríla, tri dni po maďarských parlamentných voľbách.

Vysoké ceny ropy a jej fyzický nedostatok zároveň viedli k dočasnému zrušeniu amerických sankcií na ruskú ropu prepravovanú najmä tankermi po mori.

S postupujúcim časom rástol na Volodymyra Zelenského tlak aj zo strany Európskej komisie.

S postupujúcim časom rástol na Volodymyra Zelenského tlak aj zo strany Európskej komisie.

Tá potrebuje najmä znížiť rast cien ropy, pričom sa len ťažko môže spoľahnúť na rýchly koniec konfliktu na Blízkom východe.

Vyhlásenia Iránu a USA o uvoľnení či blokovaní Hormuzského prielivu sa striedajú na dennom poriadku, a i keby došlo k dlhšiemu intervalu uvoľnenia, v nejasnej situácii sa do úžiny vydá logicky menej plavidiel s vysoko horľavým nákladom, ako by to bolo v mierovom stave. Nehovoriac o nízkej ochote poisťovacích spoločností podpísať poistenie nákladu lodí uviaznutých v Perzskom zálive.

Víťazstvo Pétera Magyara v maďarských voľbách síce na jednej strane môže znamenať odklon Budapešti od nadbiehania Moskve, no neznamená ani otočku o stoosemdesiat stupňov v prospech Kyjeva. Od pravdepodobného budúceho maďarského premiéra si už Volodymyr Zelenskyj takisto vypočul apel na rýchle obnovenie prevádzky Družby.

A tak sa zaujímavou zhodou okolností v jednom týždni stretli dve udalosti – obnovenie prevádzky Družby so  schválením 90-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu. Slovensko k tomu ústami premiéra dodáva podporu 20. sankčného balíka voči Rusku, ak sa tok ropy Družbou obnoví. Slovensko sa zároveň do 90-miliardovej pôžičky nezapojí, no nebude ju ani blokovať. 

Družba aj mimo Ruska

Uvoľnenie Družby preto pre EÚ znamená, že Slovensko a Maďarsko prestanú byť výlučne závislé od Adrie a terminálu Omišalj. Ten takpovediac viaže tankery, ktoré by sa mohli vyložiť napríklad v Terste, odkiaľ vedie ropovod priamo do Nemecka. A to bez ohľadu na to, či by šlo o tankery s ruskou alebo akoukoľvek inou ropou.

Navyše Družba sa nekončí na Slovensku a v Maďarsku. Od nás pokračuje do Česka, kde je cez Kralupy pripojená na ropovod smerujúci z Nemecka. V prípade potreby a príslušných politických rozhodnutí by sa touto cestou dala dostať ropa teoreticky napríklad až do rafinérie v Karlsruhe pár kilometrov od francúzskych hraníc.

A pre Ukrajinu, ale aj pre krajiny ďalej po Družbe (Slovensko, Maďarsko či Česko, ktoré je zas prepojené s Nemeckom) platí, že fungujúci uzol Brody je dôležitý nielen na prepravu ropy z ruských sibírskych dŕžav či z Kazachstanu.

Prepojením s terminálmi v Odese je to pre budúcnosť dôležitá trasa na prepravu ropy z iných destinácií.