Ropa a vojna s Iránom Slovnaft môže opäť vyvážať naftu. Svetové trhy reagujú na ohlásené prímerie miernym optimizmom

Slovnaft opäť bude môcť exportovať naftu. Vyplýva to zo schváleného nariadenia vlády, ktoré v stredu iniciatívne predložila Správa štátnych hmotných rezerv. Vývoz sa bude môcť obnoviť od piatka 10. apríla.

V platnosti však naďalej zostávajú obmedzenia z vyhlášky účinnej od 19. marca tohto roka – teda maximálne množstvo jednorazovo natankovanej nafty v sume 400 eur ceny paliva – a aj dvojaké ceny – nižšie pre autá registrované na Slovensku, vyššie pre tie s registráciou v zahraničí. Toto nateraz platí na 30 dní, ak vláda nariadenie do konca budúceho týždňa nepredĺži alebo nezmení.

Správa štátnych hmotných rezerv v predkladacej správe píše, že „odvolanie tohto opatrenia reflektuje aktuálny vývoj na trhu, najmä obnovenie dodávok ropy cez ropovod Adria, zabezpečenie dostupnosti motorovej nafty na slovenskom trhu, ale aj potrebu stabilizácie regionálneho trhu“.

Tankovací limit aj dvojaké ceny majú podľa správcu strategických zásob platiť až do času úplnej stabilizácie domáceho trhu s pohonnými hmotami.

V zásade tak zmena prináša možnosť obnovy ziskového biznisu pre rafinériu Slovnaft, ktorá je vo vlastníctve maďarskej skupiny MOL, no pre slovenských motoristov (predovšetkým v nákladnej doprave) a pre ľudí s registráciou v zahraničí (najväčšou skupinou sú u nás vozidlá s českou a ukrajinskou registráciou) zostávajú obmedzenia v platnosti.

Obmedzenie exportu bolo zároveň prijaté preto, že Slovnaft dočasne čerpal surovinu na výrobu nafty zo strategických zásob vo vlastníctve štátu. Nafta vyrobená z týchto zásob mala byť preto určená výlučne na predaj na domácom trhu.

Súčasťou odvolania zákazu exportu je aj informácia o tom, že Slovnaft si zabezpečil dostatok ropy „prostredníctvom alternatívnych dodávateľských trás cez ropovod Adria a súčasne napĺňa svoje vnútrofiremné zásobníky tak, aby v období už od 14. – 15. apríla 2026 obnovil prevádzku rafinérie v plnom rozsahu, t. j. v režime porovnateľnom s obdobím pred vyhlásením stavu ropnej núdze“.

Stabilizácia

Stabilizácia, o ktorej hovorí Správa štátnych hmotných rezerv a ktorou podmieňuje uvoľňovanie opatrení, však môže ľahko dostať trhliny.

V ostatných týždňoch sme videli, že ceny ropy reagovali nielen na priame zásahy ropnej infraštruktúry či zablokovanie Hormuzského prielivu, ale aj na vyjadrenia oboch bojujúcich strán – či už išlo o tvrdenia dávajúce nádej na upokojenie situácie (vtedy cena klesala), alebo eskalačné vyjadrenia (cena stúpala).

Boli dni, keď sme videli oba typy vyjadrení a trhy na ne aj patrične reagovali. A bolo prakticky nemožné akokoľvek predikovať vývoj cien v horizonte hodín, nieto dní.

Najnovšie udalosti opäť ponúkajú nádej na ukončenie konfliktu medzi USA/Izraelom a Iránom.

Teherán prijal americký návrh na dvojtýždňové prímerie, ktoré by si obe strany konfliktu mali vyhradiť na intenzívne rozhovory a vyjednávania, ceny ropy padli pod 100 dolárov za barel a klesli aj ceny plynu.

Súčasťou podmienok prímeria je totiž aj prísľub Iránu, že prestane blokovať plavbu cez Hormuzský prieliv, čo by mohlo výrazne navýšiť dostupné zásoby ropy a plynu na svetových trhoch.

Nasledujúce tri grafy ukazujú medzidenný pokles, ktorý prišiel po ohlásení dočasného pokoja zbraní, keď cena ropy Brent klesla z úrovne okolo 110 dolárov za barel k 90 dolárom a neskôr sa pohybovala medzi 93 a 94 dolármi.

Zdroj: tradingeconomics.org

Na týždňovom grafe cien vidíme tzv. veľkonočný strop, ktorý bol vyvolaný aj tvrdeniami amerického prezidenta Donalda Trumpa o zničení Iránu, konci jeho civilizácie či navrátení do kamennej doby.

Zdroj: tradingeconomics.org

Mesačný graf nám ukazuje spomínané výkyvy v cene závislé od toho, či sa podľa očakávania obchodníkov a spotrebiteľov situácia mohla upokojiť alebo bolo práve obdobie silnej eskalácie.

Zdroj: tradingeconomics.org

Optimizmus by však mal byť aj v tejto chvíli veľmi opatrný, už len vzhľadom na to, kto proti sebe v tomto konflikte stojí. Na jednej strane fanatický teokratický režim, pre ktorý je vojna s Veľkým satanom (USA) a Malým satanom (Izraelom) doslova eschatologickým zápasom. Na druhej strane, mierne povedané, nevyspytateľný Donald Trump, ktorý má na povel armádu vojensky aj ekonomicky najmocnejšej krajiny sveta.

A okolo oboch týchto entít treba našľapovať veľmi opatrne.

Donald Trump, ktorého apokalyptické vyjadrenia v ostatných dňoch eskalovali napätie, môže pristúpenie Iránu na prímerie a ďalšie ústupky predávať svojim priaznivcom ako úspešný tlak, no v očiach mnohých takéto vyjadrovania robili z Teheránu tú rozumnejšiu stranu vojny. Aj teokratický režim to teda môže doma predať ako úspešný vzdor, ba víťazstvo, ako to už komunikuje napríklad Kremeľ.

Opatrné sú zatiaľ aj prepravné spoločnosti. Napriek tomu, že Irán prisľúbil bezpečnú plavbu Hormuzom, prieliv zatiaľ intenzívnou premávkou neoplýva. To sa síce môže v najbližších dňoch zmeniť, pokiaľ snaha udržať prímerie a konflikt doriešiť za rokovacím stolom vydrží, nateraz sa však plavidlá zväčša stále zdržiavajú v bezpečnej vzdialenosti od úzkeho hrdla jednej z najdôležitejších lodných trás na svete.

Na mape portálu marinetraffic.com sme odfiltrovali iné plavidlá a ponechali len zobrazenie ropných tankerov.

Zdroj: marinetraffic.com

V tom smere veľa zaváži, či k miernemu optimizmu pristúpia aj veľké poisťovacie spoločnosti, ktoré poskytujú finančné krytie každému veľkému plavidlu s neraz stámiliónovou hodnotou nákladu.

Ak sa rozhodnú, že plavba cez Hormuz už predstavuje štandardné poistiteľné riziko, rozbehnú sa aj tankery a ďalšie nákladné lode.

Európa premýšľa aj nad prídelovým systémom

Svoju časť, hoci miernej, no predsa len paniky si vybrala aj Európska únia.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen vyhlásil a niekoľkokrát zdôraznil, že aktuálne vysoké ceny ropy (aj plynu) zrejme takými zostanú ešte dlhý čas. A keby sa v Perzskom zálive aj hneď v tejto chvíli prestalo strieľať, situácia sa bude stabilizovať len veľmi pomaly.

Vzhľadom na to, že okrem blokády Hormuzského prielivu, ktorý je hlavnou exportnou trasou pre ropu ťaženú krajinami Perzského zálivu, došlo pri vzájomnom ostreľovaní aj k významnému poškodeniu ropnej a plynovej infraštruktúry, vychádzal Jørgensen z reálneho predpokladu vysokých nákladov a dlhého trvania jej obnovy.

Eurokomisár tiež pred niekoľkými dňami zhruba kvantifikoval náklady, ktoré EÚ priniesol konflikt USA a Izraela s Iránom – 14 miliárd na cenách fosílnych palív za mesiac bojov.

Podľa Financial Times však energetický eurokomisár zašiel ešte ďalej a načrtol možnosť limitovanej spotreby týchto fosílnych palív.

„EÚ sa zodpovedne pripravuje na dlhotrvajúci energetický šok a posudzuje všetky možnosti vrátane prídelu paliva a uvoľňovania väčšieho množstva ropy z núdzových zásob,“ citujú Jørgensena FT.

Prípadný prídelový systém by síce zachoval základné funkcie, no zásadne by obmedzil veľké množstvo bežných ekonomických aktivít aj všeobecnú mobilitu ľudí. Zásobovanie palivom by museli prebrať štátne autority a primárne by boli uspokojované potreby verejných služieb – bezpečnosti, zdravotníctva a zásobovania vodou a základnými potravinami. Až následne by sa k palivu dostali aj individuálni spotrebitelia, avšak len do istého limitu.

Prípadný prídelový systém by síce zachoval základné funkcie, no zásadne by obmedzil veľké množstvo bežných ekonomických aktivít aj všeobecnú mobilitu ľudí.

Eurokomisár netvrdí, že sa EÚ nachádza v stave akútnej núdze, hovorí však, že treba byť pripravení na tie najhoršie scenáre, ktoré sa podľa neho dnes zdajú reálnejšie ako kedykoľvek predtým.

Problémy s palivom sa totiž, ako je všeobecne známe, netýkajú len samotného pohybu vozidiel.

Čím drahšie palivo, tým drahší tovar, ktorý sa vďaka nemu prepravuje. Čím drahšie palivo, tým vyššie náklady ľudí na cestovanie do práce, ktoré im ukrajujú z príjmu. Drahšie tovary a služby a nižšia kúpyschopnosť nie sú vítaným javom ani z makroekonomického, ani z mikroekonomického hľadiska.

Dan Jørgensen dodal, že sa diskutuje aj o uvoľnení pravidiel pre letecké palivo, aby sa umožnil jeho dovoz z USA, či o možnosti pridávať do pohonných látok pre motorové vozidlá viac etanolu.

Z plošnejších opatrení sa na európskej úrovni podľa eurokomisára hovorí aj o možnostiach vytvoriť pre situáciu energetickej krízy s palivom flexibilnejšie možnosti štátnej pomoci, ktoré by si členské štáty následne manažovali samy podľa vlastných potrieb a situácie.

Zdôraznil však, že sa nijako neuvažuje o upustení od postupného zákazu dovozu fosílnych palív z Ruska.