Pred pár dňami sa v našej redakcii vyskytla zámienka, aby sme si bez výčitiek pripili počas pracovného času. Náš kolega Lukáš Kekelák totiž úspešne absolvoval štátnice zo žurnalistiky a tým ukončil svoje vysokoškolské štúdium.

Lukáš s nami pokračuje v Postoji ďalej, no tisíce jeho rovesníkov vyvrhol vzdelávací systém na trh práce v tom najhoršom predstaviteľnom čase. Podľa výhľadu OECD, zverejneného minulý týždeň, môže Slovensko tento rok namiesto rastu očakávať hospodársky pokles na úrovni 9,3 percenta HDP. Ak svet postihne druhá vlna pandémie, naša ekonomika sa môže zmenšiť až o 11 percent.

Nezamestnanosť u nás by oproti vlaňajším 5,8 percenta mala vzrásť tento rok na 8,9 percenta, respektíve až na 9,6 percenta v prípade druhej vlny vírusu. Stále by však išlo o nižšie čísla než po poslednej finančnej a dlhovej kríze.

V roku 2011 dosiahla nezamestnanosť na Slovensku 14,4 percenta. Na prelome milénia, keď sa krajina zotavovala z rokov mečiarizmu, atakovala dokonca 20 percent. No pre absolventov, ktorí práve vstupujú na trh práce, je slabou útechou, že v minulosti bolo aj horšie. Navyše, stále sú živé spomienky na čas tesne pred pandémiou.

V posledných rokoch boli uchádzači o prácu „na koni“ a mohli si vyberať z relatívne pestrého spektra pracovných ponúk. Aby zamestnávatelia našli ľudí, rozširovali počas konjunktúry v inzerátoch okruh pracovných pozícií, označených ako „vhodné pre absolventov“. Koronakríza kartu obracia.

„Zmena situácie nastala čiastočne už vlani,“ vyhlásila včera Nikola Richterová z portálu Profesia.sk pre TASR. Kým v roku 2018 si životopis absolventa informatiky prezrelo v priemere sedem zamestnávateľov, vlani tento počet klesol na šesť. Súčasná situácia na trhu práce podľa Profesie absolventom vysokých škôl vyložene nepraje.

V ekonomike sa striedajú fázy rozmachu a poklesu. K jej spomaleniu by zrejme došlo aj bez pandémie. Pritom na peňaženky ľudí má citeľný vplyv, v ktorej fáze hospodárskeho cyklu vstúpia na trh práce.

Smoliari a veľkí smoliari

V roku 2012 zverejnili ekonómovia Philip Oreopoulos, Till von Wachter a Andrew Heisz na základe kanadských dát pozoruhodnú štúdiu s názvom Krátko- a dlhodobé kariérne následky promovania počas recesie (dá sa nájsť TU). Pozreli sa na to, aký vplyv na príjmy má skutočnosť, že vysokoškolský absolvent vstúpi na trh práce, keď sa ekonomika nachádza na dne.

Títo smoliari, prirodzene, nemôžu za to, na ktorú fázu hospodárskeho cyklu vyjde čas ich ukončenia štúdia. No ak promujú počas recesie, často musia už na začiatku svojej pracovnej dráhy prijať horšie platené zamestnanie. Čo o tom zistila štúdia trojice výskumníkov?

Päťpercentný nárast nezamestnanosti v ekonomike vedie k počiatočnej 9-percentnej príjmovej strate zamestnanca, ktorý ako vysokoškolský absolvent vstúpil na trh práce počas recesie. S tým, ako sa postupne zlepšuje ekonomická situácia jeho zamestnávateľa alebo vďaka nájdeniu si novej práce s vyšším platom, sa zamestnancovi darí po piatich rokoch polovicu tejto straty vymazať. A po desiatich rokoch mizne úplne. Za celé toto obdobie je jeho kumulovaný zárobok asi o 5 percent nižší len kvôli tomu, že na trh práce vstúpil, keď bola ekonomika na dne.

No medzi absolventmi existujú veľké rozdiely v znalostiach a schopnostiach či v prestíži školy, alebo zárobkových vyhliadkach vyštudovaného odboru. U najmenej perspektívnych absolventov z tých, čo vstúpili na trh práce počas recesie, dosahuje ich kumulovaná strata príjmov až 8 percent počas prvého desaťročia ich pracovnej dráhy. Je to takmer dvojnásobok toho, o čo za rovnaké obdobie prichádzajú priemerní absolventi a vyše štvornásobok strát najlepších absolventov, ktorí tiež vstúpili na trh práce počas recesie.

Najschopnejším absolventom sa darí vymazať negatívne príjmové dôsledky pracovného štartu v nedobrých časoch do dvoch až štyroch rokov od vstupu na trh práce, a to predovšetkým prostredníctvom nájdenia si lepšie plateného zamestnania. Priemerní absolventi sa zotavia do desiatich rokov. No najmenej perspektívnym absolventom sa môže stať, že kvôli štartu ich pracovnej dráhy v hospodársky zlých časoch natrvalo uviaznu v horšie platených zamestnaniach.

K zisteniam štúdie tiež patrí, že ak už máte po skončení školy dva-tri roky odpracované a zrazu príde recesia, nie ste už tak postihnutý ako čerství absolventi. Poďme však späť na Slovensko!

Skúste pracovať už popri škole

Človek si nevyberie, že jeho štátnice pripadnú práve na obdobie, keď prepukne medicínska alebo hospodárska kríza. Ľuďom, ktorí dnes vstupujú na trh práce a môžu mať problém s nájdením vysnívaného zamestnania, sa asi dá poradiť len, aby sa pre začiatok možno uspokojili aj s horšou robotou. Naberú aspoň pracovné skúsenosti do životopisu a popri zamestnaní si môžu hľadať lepšie miesto.

No hrozba komplikovaného hľadania práce po škole sa dá o čosi znížiť ešte počas štúdia. A to prácou popri škole.

Napríklad ako dôvod notoricky nízkej nezamestnanosti nemecky hovoriacich krajín sa často uvádza ich duálne odborné vzdelávanie. Študenti stredných odborných škôl vďaka nemu popri školskej teórii získavajú aj prax vo firmách. Vďaka tomu majú nielen úplnejšiu prípravu pre vstup na trh práce, ale ak sa firmám osvedčia, tie im priamo ponúknu, že u nich môžu po škole pokračovať ako riadni zamestnanci.

Získavať prax v odbore popri škole má zmysel aj pre vysokoškolákov. Hoci každý odbor je špecifický a nie vždy je to možné, mnohé firmy majú na študenta nižšie prijímacie nároky než na riadneho zamestnanca. No ak sa brigádnik, ktorého možno na začiatku najali na „varenie kávy“, firme osvedčí, tá mu môže časom zverovať stále zodpovednejšie úlohy a po škole mu ponúknuť riadnu pracovnú zmluvu.

Ak teda práve študujete a máte vysnívaného zamestnávateľa vo svojom odbore, skúste si u neho nájsť miesto už počas školy. Aspoň ako brigádu. Možno sa tam uchytíte jednoduchšie, než keby ste po promovaní museli absolvovať riadny prijímací proces.