Situácia okolo koronavírusu nás zastihla nepripravených. Napriek tomu, že svet s epidémiami skúsenosti má a tiež napriek tomu, že Bill Gates uviedol na tému nepripravenosti ľudstva na svetovú pandémiu známy príspevok na TedX vo Vancouveri v roku 2015. Takéto svetovo rozšírené vírusové ochorenie so sebou nesie aj negatívne ekonomické dopady. V USA tak spôsobuje rýchly nárast nezamestnanosti, aký sme v histórii ešte nevideli.

Dopad na finančné trhy

Tento vírus bol prvýkrát zachytený v decembri v Číne. Prvý potvrdený prípad smrti v dôsledku koronavírusu bol v Číne 11. januára. Tamojší akciový trh v danom čase nevykazoval žiadne známky ohrozenia či poklesov. Do 20. januára prvé prípady nakazených potvrdili aj Japonsko, Južná Kórea, Thajsko a USA. Deň na to odštartovali na čínskom akciovom trhu zostupné tendencie.

Na finančné trhy v Európe či USA však tieto správy ešte nemali vplyv. Do 4. februára sa čínsky akciový index Shanghai Composite prepadol o 12,4 percenta, čo je v burzových trhoch považované za nebezpečný prepad jednak z pohľadu hĺbky prepadu (pokles do 10 percent je považovaný za bežnú korekciu), ale aj pre svoju rýchlosť (prepad trval deväť obchodných dní).

Mnohí ekonómovia, analytici a investori sa však čudovali, prečo sa táto situácia nepretavuje do cien akciových trhov rozvinutých krajín. Európa a USA naďalej nerušene rástli až do 19. februára. To bol v tomto roku posledný doterajší pokojný deň. Odvtedy sa začali prepadávať aj akciové trhy USA, reprezentované predovšetkým širokým akciovým indexom S&P500, ktorý do dnešných dní klesol o približne 22 percent. Pokles pod 20 percent sa považuje za takzvaný medvedí trh. Ten sa nevyskytuje tak často, keď však už je prítomný, robí vrásky všetkým investorom.

Hlavný európsky akciový index Eurostoxx 50 klesol do dnešných dní o 27 percent. Je však zaujímavé, že čínsky akciový index Shanghai Composite do dnešných dní padol iba o približne 9 percent.

Porovnanie s pádmi akciových trhov v minulosti

V prvom rade si treba uvedomiť jednu pozitívnu skutočnosť. Prepady na trhoch sú bežnou súčasťou svojho vývoja a trhy aj napriek tomu v dlhom období rastú. Svetlo do dnešných udalostí dokáže vniesť aj pohľad na podobné situácie v minulosti. Najhlbší doterajší prepad akciových trhov sa udial počas Veľkej hospodárskej krízy v USA v roku 1929, keď trh klesol o vyše 75 percent.

Odvtedy americká ekonomika zažila 14 ekonomických recesií, počas ktorých sa priemerný pokles akciových trhov pohyboval okolo mínus 30 percent. V posledných dvoch krízach (dot.com technologická bublina v roku 2001 a hypotekárno-finančná kríza v roku 2008) sa trh prepadol o približne 50 percent. Išlo teda o výnimky v hĺbke prepadov oproti priemeru.

Aký je rozdiel medzi termínmi prepad, kríza a recesia?

Prepadom sa myslí akýkoľvek zosun trhov smerom nadol. Kríza je na jednej strane slangový výraz (možno bulvárny) pre veľký problém na trhoch. Najdôležitejší termín z nich a aj najčastejšie zamieňaný za iné, je pojem recesia. Recesia je stav, keď ekonomika niektorého štátu zaznamená dva štvrťroky po sebe mínusový vývoj hrubého domáceho produktu (HDP), teda mínusový vývoj hodnoty všetkých tovarov, ktoré vyrobí.

Prepad trhov automaticky neznamená krízu a už vôbec nie recesiu. Čelíme v súčasnej situácii prepadu? Áno. Je v ekonomike recesia? Nie (zatiaľ).

Spôsobí koronavírus recesiu?

Momentálne dosahy na ekonomiky sú nasledovné. Priemyselným podnikom v Číne v prvých dvoch mesiacoch tohto roku klesli pre opatrenia proti šíreniu koronavírusu zisky medziročne až o 38 percent.

Pre porovnanie, v rovnakom období pred rokom bol tento pokles iba o 6 %. Najviac klesli zisky v automobilovom, chemickom a elektronickom priemysle, a to o 87 percent. Nárast zisku zaznamenali len štyri zo 41 sledovaných odvetví v Číne. Negatívne vplyvy už vidíme aj v USA. Americké úrady práce zaregistrovali v týždni do 20. marca 3,28 milióna čerstvo podaných žiadostí o podporu v nezamestnanosti.

Je to najväčší počet v histórii meraní, ktoré sa začali v roku 1967. Počet týchto žiadostí za týždeň prekonal vrchol z obdobia poslednej recesie v marci 2009, keď dosiahol 665 000.

Americký Senát minulý týždeň schválil obrovský balík na podporu ekonomiky, ktorú zasiahla táto pandémia. Hodnota stimulačných opatrení dosahuje 2,2 bilióna dolárov. Niektoré z konkrétnych opatrení vyzerajú nasledovne. Jednotlivci, ktorí ročne zarábajú do 75 000 dolárov, dostanú jednorazovú priamu platbu 1 200 dolárov. Manželské páry s príjmom celej domácnosti do 150 000 dolárov ročne dostanú 2 400 dolárov a ďalších 500 dolárov na každé dieťa.

Menšie podniky dostanú 367 miliárd dolárov, aby mali na výplaty pre zamestnancov, ktorí teraz musia zostávať doma. Súčasťou balíčka je aj kontroverzný program dotovaných úverov so zárukou, ktorá je určená veľkému priemyslu vrátane leteckých spoločností vo výške 500 miliárd dolárov.

Opatrenia na zabránenie šírenia koronavírusu (obmedzenie vychádzania, zatvorené obchody a podniky) sú drastické a objavujú sa hlasy, ktoré hovoria, že zastavená ekonomika nás v dlhom období bude stáť viac životov v porovnaní s tým, keby sme ju nechali bežať. To, či je lepšie realizovať prísne karanténne opatrenia a spomaliť tak ekonomiku, alebo ju nechať bežať, ale riskovať vyšší počet nakazených, zatiaľ nevieme.

Odporcovia súčasných tvrdých opatrení hovoria, že ekonomické dopady týchto reštrikcií spôsobia viac ohrozených životov. Žiaľ, odpoveď dopredu nepoznáme. To, či prijaté opatrenia viac pomohli alebo ublížili ekonomike a ľuďom, budeme ako vždy môcť konštatovať až v budúcnosti – a teda ex post.

Firmy vo svete aj na Slovensku však zažívajú ťažké časy, o tom niet pochýb. Malé a stredné podniky zamestnávajú 56 percent všetkých zamestnancov na Slovensku a čakajú na opatrenia, ktoré nová vláda prijme. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť počíta s tromi možnými scenármi, vo všetkých však vidí na Slovensku v tomto roku pokles HDP. V tom najlepšom scenári o 1,3 percenta, v strednom o 5 percent, v najhoršom o 10 percent (v krízovom roku 2009 bol v SR prepad exportu o približne 15 percent).

Záver

Dlhodobo však nie je iná možnosť ako návrat k rastu. Aj v rokoch 2008 – 2009 vo svete zaznievali názory, že finančný systém ako taký skončí. To sú katastrofické scenáre, ktoré sa objavujú a budú objavovať počas každej krízy či recesie. Netreba im však prikladať veľkú váhu. Pokiaľ svet a ľudstvo chce ekonomicky či sociálne napredovať, tak sa dostaneme aj zo súčasných problémov. A rovnako sa z nich dostanú aj finančné trhy a naše investície. Ekonomika a ľudstvo sa zotavili po každej korekcii, kríze a recesii. Zotavia sa aj teraz.