Keď pred deviatimi rokmi prednášal Oliver Williamson na Ekonomickej univerzite v Bratislave, na rozhovor s ním som dostal len pár minút. Vpratalo sa do nich asi päť otázok.

Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela dostal dva roky predtým. Delil sa o ňu s Elinor Ostromovou, ktorá bola ocenená ako vôbec prvá žena v dejinách. Počas jeho slovenskej návštevy si teda chceli z Williamsonovho času, rozrátaného na minúty, odkrojiť svoj kúsok médiá, tunajší top ekonómovia i študenti.

O vtedy aktuálnych dozvukoch finančnej krízy sa americký profesor z Berkeley príliš baviť nechcel. Vyslovil však nádej, že politika v nastavených chodníčkoch pokračovať nemôže a voliči by sa od svojich verejných zástupcov mali viac dožadovať bezúhonnosti. – Výzva aktuálna v podstate doteraz.

Minulý štvrtok Oliver E. Williamson zomrel vo veku 87 rokov. Príčinou mali byť komplikácie spojené so zápalom pľúc.

Ekonomická analógia trenia

Rodák z Wisconsinu sa stal známy svojou ekonómiou transakčných nákladov. Pod transakčnými nákladmi sa v podstate rozumejú náklady obchodných výmen.

Predstavte si napríklad, že si chcete kúpiť ojazdené auto. Potenciálny predajca býva o dva okresy ďalej, a tak sa dohodnete, že sa stretnete v meste na polceste medzi vašimi bydliskami.

To auto má nejakú predajnú cenu, vy ako kupujúci máte nejaký vlastný cenový strop, ktorý ste ešte pripravený uhradiť. No popri vlastnej cene majú kupujúci i predávajúci nejaké ďalšie finančné a časové náklady, aby sa našli, dopravili na miesto stretnutia a zistili, či sa na výmene dohodnú.

Možno sa predávajúci musí stretnúť s viacerými potenciálnymi kupujúcimi a kupujúci s viacerými potenciálnymi predajcami. Možno ich tiež zoznámil niekto tretí, kto za úspešne dohodený kšeft dostane od kupujúceho alebo predávajúceho menšiu províziu. A čo keď sa neskôr ukáže, že auto malo nejakú chybu, ktorá v dohode nebola uvedená – reklamácia alebo súdny spor tiež niečo stoja... Všetko toto sú transakčné náklady.

Keď si idete kúpiť cigarety, vaše transakčné náklady sú nízke. Stačí zistiť, v ktorej trafike predávajú vašu značku, a skočiť tam. Ale ak predávate firmu, možno s potenciálnymi kupujúcimi musíte absolvovať niekoľko drahých večerí v lepších reštauráciách a celú vec musia preskúmať vaši právnici a účtovníci – aj to je druh transakčných nákladov.

V ekonómii sú transakčné náklady podľa Olivera Williamsona niečo ako trenie vo fyzike. Neoklasická ekonómia ich prehliadala ako zanedbateľné.

Lenže podobne ako pri hmotných telesách môže trenie predstavovať veľký zdroj odporu pri pohybe, aj privysoké transakčné náklady môžu predražovať a komplikovať trhové transakcie. Avšak trhoví aktéri si vyvinuli niektoré finty, aby transakčné náklady znížili. Najznámejšou z nich je firma.

Oliver Williamson, nadväzujúc na ekonóma Ronalda Coasa, vidí firmy v ich mnohých organizačných formách ako klbká kontraktov. Jednak vo vzťahu k dodávateľom, odberateľom či zákazníkom, jednak vo vzťahu k zamestnancom.

Spôsoby, akými sú tieto vzťahy usporiadané, slúžia na znižovanie transakčných nákladov na trhu v prostredí nedokonalých informácií a obmedzenej ľudskej racionality. Obchodné organizácie tak pomáhajú organizovať výrobné faktory a relatívne dobre zlaďovať záujmy podnikateľov, zamestnancov, obchodných partnerov i spotrebiteľov.

Mala by firma vyrábať istú časť výrobku pod vlastnou strechou alebo by si ho mala kupovať od vonkajšieho dodávateľa? A aký vzťah by mal medzi nimi byť? Rôzne firmy sú v rôznej situácii a štruktúra ich vzťahov môže nadobudnúť veľmi rôznorodé formy. To zase vyvoláva otázky na vhodný spôsob regulácie, napríklad v podobe protimonopolného úradu, ktorý by mal strážiť súťaž na trhu...

Williamsonov prístup inšpiroval rozsiahly interdisciplinárny výskum, ktorý môže byť zaujímavý aj z pohľadu práva či manažmentu. Kto by sa o jeho myslenie zaujímal hlbšie, môže začať napríklad týmto článkom z roku 1991. Williamson v ňom argumentuje, že pre firmy je lepšie, ak sa sústredia na hospodárnosť vlastnej vnútornej organizácie, než na rozvíjanie dômyselných stratégií na ovládnutie trhu. „Stratégia, tak ako konanie dobra, začína doma,“ píše.

Ekonómia a rozmery štátov

Taliansky ekonóm Alberto Alesina bol síce vplyvný a oceňovaný, ale Nobelovu cenu nezískal. Ani som ho, na rozdiel od Olivera Williamsona, nikdy nestretol.

Avšak jeho kniha The Size of Nations (Veľkosť národov), ktorú napísal s Enricom Spolaorem, na mňa urobila hlboký dojem a mala by byť povinným čítaním pre ekonómov a zvlášť politikov. Autori v nej používajú ekonomické nástroje, aby vysvetlili veľkosť národných štátov.

Podľa nich je veľkosť štátov výsledkom porovnania ziskov z veľkosti a nákladov z rôznorodosti politík, požadovaných rôznymi skupinami obyvateľstva. Zisky z veľkosti môžu spočívať napríklad vo väčšej vojenskej sile. Náklady z rôznorodosti môžu predstavovať napríklad vnútropolitické konflikty pre rozdielne školské, kultúrne, jazykové a ekonomické politiky, ktoré požadujú rôzne etniká a rôzne regióny, z ktorých sa štát skladá.

Pre príklady nemusíme chodiť ďaleko: Československo. Česi a Slováci mali po vzniku ČSR rôzne predstavy o jazykových, školských, kultúrnych a tiež ekonomických politikách, no zahraničná hrozba Nemecka a Maďarska držala obidva národy v jednom štáte.

Lenže v roku 1993 boli zahraničné hrozby pre oba národy marginálne. Náklady vnútorných konfliktov, hlavne okolo ekonomických politík (ako uskutočniť transformáciu) tak boli pociťované ako vyššie než potenciálne zisky z ďalšieho spolužitia...

Sú to úvahy ako tieto, ktoré ovplyvňujú veľkosť štátov. Kniha Alesinu a Spolaoreho ide však ďalej. Vysvetľuje, ako medzinárodný obchodný režim (relatívne voľný obchod verzus protekcionizmus) ovplyvňuje charakter medzištátnych konfliktov. Alebo ako na rozvojové vyhliadky afrických krajín vplývajú politicky „neefektívne“ hranice, zdedené z koloniálneho obdobia.

Alesinove prínosy pre ekonómiu sa tým nekončia. Argumentoval pre čo najväčšiu nezávislosť centrálnych bánk od politikov. Zasadzoval sa za fiškálnu zodpovednosť, čím nastavoval zrkadlo politikom vo svojej vlasti. Rovnako ako Oliver Williamson prekračoval úzko definované hranice ekonómie.

V sobotu po turistike s manželkou Alberto Alesina dostal infarkt. Zomrel vo veku 63 rokov.