Útok na Irán a ropa pre Slovensko Na ropu z Kazachstanu, Líbye ani Ruska konflikt priamy vplyv nemá. Rozhoduje sa však o globálnych cenách

Slovensko neodoberá žiadnu ropu z Perzského zálivu a ani dodávky, ktoré mali pokryť výpadok Družby a ktoré si Slovnaft medzičasom objednal, nepochádzajú priamo z týchto končín.

Ako Slovnaft informoval v čase, keď vláda schvaľovala uvoľnenie núdzových zásob, na ceste je ropa prevážaná tankermi z Líbye, Kazachstanu a zo Saudskej Arábie.

Tejto surovine priame ohrozenie nehrozí. Prevoz z Líbye sa deje po Stredozemnom a Jadranskom mori, z Kazachstanu do Stredomoria po Čiernom a Marmarskom mori.

Najohrozenejšie sú v tejto chvíli dodávky zo Saudskej Arábie, ktorá má svoj najväčší terminál Ras Tanura na pobreží Perzského zálivu.

Saudská Arábia však má terminál aj na pobreží Červeného mora v Janbú, ktorý je s Perzským zálivom spojený ropovodom East-West a v prípade blokovania Hormuzského prielivu by Saudskoarabi dokázali ropu presmerovať sem, hoci nedosahuje kapacity Ras Tanury.

Kritická situácia by v prípade nakládky na Červenom mori nastala, ak by sa konflikt rozšíril a bola by v ohrození aj prevádzka Suezského prieplavu.

Pokiaľ teda ide o fyzickú surovinu, k tej by sme sa teoreticky mohli stále pomerne bezpečne dostať.

Pokiaľ ide o fyzickú surovinu, k tej by sme sa teoreticky mohli stále pomerne bezpečne dostať.

Väčším problémom sa javí cena. Hoci by sa už zazmluvnené a putujúce dodávky cenovo meniť nemali, ak by situácia pretrvávala a bolo by potrebné objednávať ďalšie dodávky po mori, tie môžu postupne zdražieť.

Vzniká totiž tlak na zásobovanie z iných zdrojov, ktoré sú mimo Perzského zálivu.

Problém však môže mať spoločnosť MOL ako vlastník Slovnaftu. Tá má totiž okrem pôsobenia na stredoeurópskom trhu svoje aktivity aj v iných, na ropu bohatých regiónoch.

Okrem Maďarska a Chorvátska má svoje ťažobné aktivity aj v Azerbajdžane, Iraku, Kazachstane, Rusku, Pakistane a Egypte. A nedávno získala licenciu na prieskum ložísk vo vodách Líbye v Stredozemnom mori.

Práve aktivity v Iraku a ropa z nich môžu byť prípadným zablokovaním Hormuzského prielivu ohrozené.

A pokiaľ ide o ceny na slovenských čerpačkách, tie sú len málo závislé od toho, za akú cenu ropu nakupuje konkrétne Slovnaft (čo sa ukazuje na malom vplyve diskontného nákupu ruskej ropy Urals).

Ceny na čerpačkách sa upravujú spravidla s niekoľkodňovým omeškaním za cenami ropy. Pohyb cien možno teda očakávať už na konci tohto týždňa.

Dražie ropa, plyn aj zlato

Keď sa pozrieme na vývoj cien, rastú pri všetkých energetických surovinách.

Na stránke tradingeconomics.com, ktorá vývoj svetových cien zaznamenáva, rastie cena prakticky každú sekundu. Ak v tejto chvíli napíšeme, že ropa WTI stojí okolo 72 dolárov za barel a ropa Brent 78 dolárov za barel, v najbližších hodinách to už môžu byť neplatné informácie.

Aktuálne ceny možno sledovať tu.

Bez fixácie na konkrétne údaje o cene nám nasledujúci graf ukazuje trend ostatných dní. Keď sa v piatok 27. februára končilo obchodovanie, cena WTI bola okolo 67 dolárov za barel. V pondelok 2. marca sa obchodovanie otváralo už na cene takmer 72 dolárov (útok na Irán sa začal v sobotu), neskôr cena ešte vyskočila k 73 dolárom za barel. Tlak na ďalší rast medzitým zmiernilo rozhodnutie OPEC-u o navýšení aprílovej ťažby o 206-tisíc barelov denne.

Zdroj: tradingeconomics.com

„Trhy pozorne sledujú riziko narušenia Hormuzského prielivu, dôležitého bodu, ktorým prechádza približne jedna pätina celosvetových dodávok ropy a značné objemy zemného plynu. Teherán trvá na tom, že prieliv zostáva otvorený, ale lodné spoločnosti začali rýchlo presmerovávať plavidlá preč z úzkej vodnej cesty,“ komentuje tradingeconomics.com aktuálne dianie.

Portál taktiež upozorňuje na rozhodnutie OPEC-u o aprílovom zvýšení produkcie o 206 000 barelov denne, čím sa skončila trojmesačná prestávka, ale výrazne pod 411 000 – 548 000 barelmi denne, o ktorej sa predtým uvažovalo.

Ak teda hovoríme o ohrození Slovenska, to sa týka v tejto chvíli najmä prudkého rastu cien suroviny, nie jej fyzického nedostatku – ten je aktuálne spôsobený zastavením dodávok cez Družbu a poškodením prečerpávacej stanice v ukrajinskom meste Brody po ruskom dronovom útoku ešte z konca januára. (Aktuálne však rastie aj cena ropy Urals, ktorú Družbou nakupovala aj rafinéria Slovnaft.)

S fyzickým ohrozením prepravných trás z Perzského zálivu cez Hormuzský prieliv rastie aj cena tankerovej prepravy suroviny, čo je v tejto chvíli hlavným tlakovým faktorom pri obchodovaní s ropou.

Plyn

V Perzskom zálive sa nachádza aj Katar, ktorý je jedným z najväčších svetových exportérov zemného plynu, primárne skvapalneného, prevážaného takisto tankermi. A takisto Hormuzským prieplavom.

Okrem ropy teda rastie aj cena zemného plynu.

Keď sa v sobotu krátko po polnoci nášho času uzatváralo obchodovanie so zemným plynom, cena bola mierne nad 32 eurami za MWh, pri pondelkovom otvorení obchodovania bola už cez 38 eur za MWh a krátko bola aj nad 40 eurami.

Zdroj: tradingeconomics.com

Aj komentár trandingeconomics.com tento cenový skok dáva do súvislosti s útokom na Irán:

„Hormuzský prieliv predstavuje približne 20 percent celosvetového obchodu s LNG vrátane kľúčového vývozu z Kataru, ktorý dodáva približne 15 percent európskeho dovozu LNG. Akékoľvek dlhodobé narušenie by pravdepodobne ovplyvnilo aj ázijských kupujúcich a zvýšilo dopyt po americkom LNG, čo by ešte ovplyvnilo globálny trh s plynom s vedľajšími účinkami pre Európu. K rizikám sa pridáva relatívne nízka úroveň skladovania plynu v EÚ, ktorá je v súčasnosti pod 31 percentami v porovnaní so 40 percentami v rovnakom období minulého roka.“

Plyn je však v EÚ stále lacnejší, ako bol na konci vlaňajšej zimy.

Podobne rastie cena zlata, ktoré je v kritických situáciách tradičným bezpečným úložiskom peňazí.

Tankery stoja a čakajú

Zaujímavým ukazovateľom aktuálnej situácie je aj poloha plavidiel, v tomto prípade v okolí Hormuzského prielivu.

Na mape z portálu marinetraffic.com vidieť, že samotný prieliv je prakticky bez lodí. No na oboch stranách prielivu vidieť skupiny plavidiel, ktoré stoja. Údaje sa aktualizujú na úrovni minút.

Ikona šípky označuje pohybujúcu sa loď, ikona krúžku stojacu loď, respektíve plavidlo s minimálnym pohybom. Zdroj: marinetraffic.com

Zoskupenia stojacich plavidiel vidno po celom Perzskom zálive. Od ústia Eufratu a Tigrisu (pod spoločným názvom Šatt al-Arab) plávajú naložené irackou ropou cez pobrežie Kuvajtu, Saudskej Arábie, Bahrajnu, Kataru a Spojených arabských emirátov.

Z ekonomických následkov ešte hodno spomenúť dva faktory.

Jedným z nich je prepad búrz, ktorý sa však do pár dní pravdepodobne ustáli – prvé dni kríz zvyčajne vždy prinášajú vysokú mieru neistoty a na trhoch neraz prevládne mierna panika, ktorá sa v ďalších dňoch upokojí.

Ďalším faktorom je – ako upozorňuje agentúra Reuters – výrazné posilnenie dolára, a to najmä voči euru a libre. A keďže obchod s ropou sa primárne deje v amerických dolároch, jeho silnejšia pozícia ku konkurenčným menám znamená aj zdraženie tejto suroviny.

Neznáma z východu

Irán a jeho obchod s ropou sú však výrazne previazané s Čínou, ktorá odoberá viac ako 80 percent iránskeho ropného exportu. Peking je aj významným investorom v ropnom sektore Iránu.

A druhej najväčšej svetovej ekonomiky sa môže výrazne dotknúť akékoľvek blokovanie dodávok ropy z Perzského zálivu spolu s katarským plynom.

Peking má v tejto veci aj významné páky na Teherán a môže prispieť k tomu, aby konflikt ďalej neeskaloval.

Pozorovatelia sa zhodujú, že pre americko-čínske vzťahy nemusí byť útok na Irán dobrou správou. Niekoľkomesačná diplomatická príprava pred stretnutím Donalda Trumpa so Si Ťin-pchingom plánovaná na koniec marca mala za cieľ upokojiť vzájomné vzťahy. 

Situácia na druhej strane ukazuje na slabé miesto čínskej ekonomiky, ktorá je v otázke ropy surovinovo aj logisticky priveľmi závislá od situácie v Perzskom zálive.