Slovensko zvažuje otváranie škôl. V ktorých krajinách sa môžeme inšpirovať?
Pozreli sme sa na krajiny, ktoré začali s otváraním škôl oveľa skôr. Aké sú ich skúsenosti? Hrozí druhá vlna nákazy?

Žiačky základnej školy kráčajú počas prvého dňa otvorenia školy vo švajčiarskom Zürichu. FOTO TASR/AP
Minister školstva minulý týždeň pre Postoj potvrdil, že s odborníkmi plánujú koncom mája, prípadne začiatkom júna, odštartovať čiastočné otváranie škôl. Ako prvé by sa mohli otvoriť materské školy, a to prioritne pre deti zdravotníkov či iných ľudí pracujúcich v kľúčových profesiách (ako je to po celý čas pandémie vo Veľkej Británii či susednom Maďarsku).
Následne by sa do škôl vrátili všetci predškoláci, prvý stupeň základných škôl a piaty ročník. Deti by však do škôl išli dobrovoľne a museli by v nich dodržiavať prísne hygienické opatrenia. Triedy by boli rozdelené na menšie skupiny, v jednej maximálny počet trinásť žiakov.
Hoci predseda vlády Igor Matovič tvrdí, že v boji s koronavírusom možno Slovensko zaradiť medzi majstrov a vo viacerých aspektoch nimi naozaj aj sme, v otváraní škôl sme napriek priaznivej epidemiologickej situácii medzi poslednými.
Vo svete je viacero krajín, ktoré sa neznáme vody otvárania škôl rozhodli preskúmať už podstatne skôr. Dnes sa tak môžeme inšpirovať z ich úspechov aj chýb.
Dánsky prieskumník
Pri otváraní škôl možno rozdeliť štáty do dvoch skupín: tie, ktoré ako prvé plánujú do škôl vrátiť najmenšie deti a čo najviac odbremeniť ich rodičov (Dánsko, Nórsko, Nový Zéland), a tie, kde najskôr rátajú so študentami končiacich ročníkov, v ktorých sa určuje ich ďalšia budúcnosť (Nemecko, Rakúsko, Česko, Grécko, Južná Kórea).
Prečítajte si tiež rozhovor s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom Ak mediálne netlačím na otváranie škôl, neznamená to, že o tom nehovorím vnútri Zdieľať
Ak nerátame Švédsko a Island, ktoré v čase pandémie základné školy vôbec nezavreli, Dánsko bolo jednou z prvých krajín Európy, ale i tej časti zavretého sveta, ktoré už v polovici apríla začalo s opätovným otváraním základných a materských škôl. A to len po mesiaci od ich zatvorenia.
Napriek tomu, že samotný koronavírus je v mnohých aspektoch stále neprebádaným územím, na číslach z Dánska možno potvrdiť, že s otvorením školských zariadení sa epidemiologická situácia v krajine rapídne nezhoršila. Okrem niekoľkých miernych výkyvov zostal denný nárast prípadov od 15. apríla takmer totožný s časom pred otvorením škôl – mierne presahujúci sto infikovaných denne. Možno o ňom povedať, že je stabilizovaný, dokonca sa v posledných dňoch aj pomaly znižuje. A to v krajine neplatí ani povinné nosenie rúšok.
Krivka rastu nových potvrdených prípadov ochorenia Covid-19 v Dánsku, ako aj denného počtu tých, ktorí jeho následkom od začiatku pandémie podľahli. Zdroj: Wikipedia.org
Žiadna katastrofa či druhá vlna pandémie sa týmto nariadením v krajine, ktorá rozlohou i počtom obyvateľov pripomína Slovensko, nekonala a ani stále nekoná. A to počet nakazených v krajine presahuje 10 500 prípadov a ochoreniu Covid-19 podľahlo celkovo zatiaľ 529 ľudí.
Fakt, že otvorenie škôl automaticky neznamená zhoršenie situácie, potvrdzuje aj Nórsko, ktoré brány svojich vzdelávacích zariadení otvorilo pár dní po Dánsku (20. apríla). Ani tam nedošlo k výraznému zvýšeniu počtu prípadov nakazených novým koronavírusom.
Aké opatrenia školy zrejme čakajú?
O tom, ako vyzerá otváranie škôl v Dánsku, sme v Postoji informovali ešte pred ich otvorením. Keďže situácia v krajine nie je nepriaznivá, možno predpokladať, že z fungujúcich prijatých opatrení si vezme vzor aj Slovensko. Čo nás teda čaká?
Hoci to dnes už znie ako samozrejmosť, v prípade Dánska dbá krajina predovšetkým na pravidelnú hygienu. Alfou a omegou otvárania škôl je pravidelné umývanie rúk aspoň raz za hodinu, pred aj po jedle či po zakašľaní alebo kýchnutí žiaka.
Rovnako ústrednou témou týchto dní je pravidelná dezinfekcia priestorov, dodržiavanie sociálneho odstupu (lavice sú rozmiestnené v dvojmetrových rozostupoch, na Taiwane aj s ochranným plexisklom), no do popredia sa dostala aj výučba v exteriéri (v Dánsku istý čas využívali aj uzavreté múzeá či galérie, samozrejme, kým nedošlo k ich znovuotvoreniu).
Keďže dodržiavanie odstupu je pri najmenších deťoch veľmi náročné, vo východnej Číne na to išli cez „klobúky“. Malým školákom rozdali pokrývky hlavy navrhnuté podľa tisíc rokov starej tradície, nosené počas vlády dynastie Sung. Majú tak žiakom pomôcť udržať bezpečnú vzdialenosť od ostatných detí.
Distance compliance in Chinese school
— Dobrindt, Ela (@Dobrindt1) April 28, 2020
How do get little kids keep to their distance? A school in Chinese Hanghzou had an Idea; the pupils are now wearing spacer hats after their return to school. The wing like spacers are designed to help little kids to keep their distance. pic.twitter.com/ALVTICJFLk
Späť k Dánsku. Aby deti v materských školách neboli vystavené priveľkému vzájomnému kontaktu, môžu sa hrať len v troj- až päťčlenných skupinách. K rozdeleniu došlo aj na základných školách. Predtým zväčša 20-členné triedy boli rozdelené do dvoch či troch menších skupín. Každá skupina má svoju vlastnú miestnosť a učiteľa. Počas školského dňa deti tiež komunikujú iba so spolužiakmi vo vlastnej triede.
Celkovo platí vo svete úzus, že počet detí v triedach neprekračuje číslo 15 (až na Island s 20 deťmi v jednej triede). V prípade Slovenska ministerstvo pracuje s číslom 13.
V Dánsku majú učitelia na starosti len jednu triedu, s ktorou sa zdržujú stále v tej istej miestnosti, aby sa tak zamedzilo pri zmene učební zbytočne nadmernému pohybu na školách, a teda aj možnému šíreniu nákazy. Takýto spôsob výučby však aj dnes platí na viacerých základných slovenských školách na prvom stupni.
Čo sa týka rizikových skupín, v Izraeli sa s týmto problémom popasovali tak, že zamestnancom starším ako 65 rokov ministerstvo zakázalo návrat do práce.
Dezinfikovať, dezinfikovať, dezinfikovať
Kľúčovými pri spustení škôl v Dánsku boli dezinfekčné opatrenia. Okrem toho, že si deti do školy či škôlky nesmú priniesť hračky a pred príchodom do priestorov musí rodič skontrolovať, či si dôkladne umyli ruky, aj hračky v samotných škôlkach sa dezinfikujú dvakrát denne. A napríklad Nórsko v družinách či detských herniach zakázalo tie hračky, ktorých dezinfekcia je zdĺhavá a náročná – napríklad bábiky.
Pracovník v ochrannom odeve dezinfikuje učebné priestory na strednej škole v Aténach. Grécke triedy tvorí skupina 15 študentov sediacich vo vzdialenosti 1,5 metra. FOTO TASR/AP
Rovnako dvakrát za deň dochádza aj k dezinfekcii povrchov, ako sú vodovodné batérie, splachovacie záchody, stoly, kľučky dverí, zábradlia či svetelné vypínače. Keďže školy môžu mať pri tejto činnosti nedostatok personálu, v severských krajinách sa na dezinfekcii čiastočne podieľajú aj samotní učitelia. V Taiwane sa študentom pred vstupom do školy napríklad dezinfikujú aj topánky.
Deti obedujú v triedach, aby sa zamedzilo nadmernému združovaniu v jedálni. Zdieľanie stravy medzi sebou majú zakázané. Vo viacerých krajinách však platí, že si deti nemôžu požičiavať ani ceruzky či perá. Dánsko premyslelo aj logistiku vozenia detí do škôl, ako aj detaily týkajúce sa tradičného zvonenia, ktoré v týchto dňoch v Dánsku prakticky neexistuje.
Ak sa rodič v Dánska obáva poslať svoje dieťa do školy, podstúpi s vedením školy rozhovor, na základe ktorého zariadenie informuje, či je dieťa alebo člen domácnosti chorý alebo má príznaky podobné koronavírusu. Podľa dánskeho úradu verejného zdravotníctva musia doma zostať aj deti s miernym prechladnutím, a to najmenej 48 hodín, kým príznaky nezmiznú. Rovnako o ochorení musia informovať zamestnancov školského zariadenia. A myslí sa aj na mnohé špecifické výnimky.
V tomto prípade to funguje veľmi podobne vo viacerých krajinách, každá z nich však udáva iný počet hodín nutný v prípade prechladnutia dieťaťa na potrebnú domácu izoláciu (na Novom Zélande platí napríklad 72 hodín).
Jedno z detí zdravotníkov z trenčianskej fakultnej nemocnice počas prvého dňa babysittingu, ktorý pilotne zriadilo mesto Trenčín v jednej zo škôlok. FOTO TASR – Radovan Stoklasa
V prípade študentov, ktorí sa nemôžu z viacerých príčin vrátiť do škôl alebo ich rodičia majú z tohto opatrenia obavy, sa napríklad na Novom Zélande vyrovnali tak, že krajina naďalej pokračuje súčasne aj v online výučbe.
Zaujímavá schéma je v Dánsku aj za logistikou vozenia detí. Školy majú rodičov informovať o presne stanovenom čase na doručenie aj vyzdvihnutie dieťaťa, aby tak nedošlo k združovaniu ľudí a znížilo sa riziko možného šírenia nákazy. Krajina posilnila aj počet školských autobusov, aby nedochádzalo k ich preplneniu.
V Dánsku vstupujú deti do školy cez niekoľko rôznych vchodov, aby sa zabránilo väčšiemu zhlukovaniu, a rodičia nemajú vôbec povolený vstup do školy. Čo sa týka jaslí, odporúčaný počet detí v budove je jedno dieťa na 6 m2 , v škôlkach na 4 m2.
Školy už otvárajú aj horší
Tretí májový týždeň možno v Európe označiť aj za týždeň otvárania škôl. Zatiaľ čo sa do škôl už vrátili žiaci v Dánsku či Nórsku a od 4. mája aj študenti končiacich ročníkov v Nemecku a Rakúsku, od dnes či zajtra zasadnú do školských lavíc aj žiaci prvého stupňa vo výrazne zasiahnutom Francúzsku či Holandsku, ale aj Švajčiarsku. 14. mája budú pokračovať Fíni a o štyri dni to s desiatimi žiakmi v triede skúsia aj Belgičania.
Študenti končiacich ročníkov sa dnes vrátili do svojich lavíc aj v Grécku. 18. mája sa školy pre všetkých študentov otvoria napríklad na Novom Zélande, ktorý je z hľadiska zvládania pandémie podobne úspešný ako Slovensko.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron s ochranným rúškom hovorí so žiakmi v triede počas svojej návštevy základnej školy. FOTO TASR/AP
Vo Francúzsku dokonca otvárajú v menej postihnutých oblastiach jednotlivé stupne škôl s 15-člennými triedami v týždňových rozostupoch. Tento týždeň pôjde najskôr o prvý stupeň, o týždeň na to sa na rad dostane druhý a od 25. mája sa vrátia žiaci aj na stredné školy a lýceá. A to v prípade Francúzska hovoríme o krajine, ktorá patrí svetovo medzi šesť najpostihnutejších.
Od 1. júna sa budú môcť niektoré deti vrátiť do základných škôl dokonca aj vo Veľkej Británii, ktorá zvažuje dobehnúť vyučovanie aj školou počas leta.
S otváraním neotáľajú ani naši najbližší susedia. Dnes sa v Českej republike vrátili do tried študenti končiacich ročníkov, ktorí sa pripravujú na maturitu či prijímacie pohovory, a o dva týždne ich budú nasledovať aj žiaci prvého stupňa základných škôl. Aj tu platí číslo 15 ako smerodajne určujúce počet žiakov v jednej triede. O povinných rúškach v triedach sa ešte diskutuje, no povinné budú minimálne v spoločných priestoroch.
Viac k téme otvárania škôl nájdete v texte Prečo by sme mali už o pár týždňov otvoriť školy Zdieľať
Česi nasledujú Rakúsko, ktoré je s podobným modelom o týždeň popredu.
Kým niektoré krajiny ako Ukrajina či Rumunsko pri téme otvárania škôl úplne rezignovali a rozhodli sa s otvorením počkať až do septembra, susediace i severské štáty ukazujú, že aj vďaka prísnemu dodržiavaniu opatrení nie je postupný návrat do normálu nemožný.
Hoci dodnes nie je jasné, či sú deti schopné prenášať vírus rovnakým spôsobom ako dospelí, faktom je, že ťažký priebeh ochorenia Covid-19 je u nich raritou.
Slovensku tak aj vďaka skúsenostiam zo zahraničia nič nebráni, aby po dôkladnej príprave začalo od prelomu mája a júna s postupným ováraním škôlok a škôl.