Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
14. apríl 2020

Dáni otvárajú školy. Je to dobrý nápad?

Viaceré severské krajiny, ale i neďaleké Nemecko načrtli, ako asi bude vyzerať otváranie škôl v čase korony.

Dáni otvárajú školy. Je to dobrý nápad?

Učebne školy Stengaard sú pripravené na opätovné otvorenie školy v meste v Gladsaxe v Dánsku. FOTO TASR/AP

Dánsko sa po oznámení pomerne rozsiahleho a postupného uvoľňovania reštriktívnych opatrení uvádza ako možný model pre zvyšok Európy.

Severská krajina, počtom obyvateľov aj rozlohou veľmi podobná Slovensku, ako jedna z prvých v tejto časti Európy zaviedla striktné opatrenia na zastavenie šírenia nákazy. Rovnako ako jedna z prvých sa rozhodla aj pre ich uvoľnenie.

V súčasnosti krajina eviduje 6 513 potvrdených prípadov a 285 úmrtí. Nárast prípadov od 7. apríla, keď dosiahol počet až 391 denne, klesá a včera ich bolo „len“ 144. Počet hospitalizácií a úmrtí súvisiacich s ochorením sa už viac-menej stabilizoval. V porovnaní so Slovenskom ide o závratné čísla. Dáni si však veria, že sú na postupné uvoľňovanie pripravení, počet testovaných je oproti nám takmer trojnásobný (vyše 80-tisíc).

Krivka rastu nových potvrdených prípadov ochorenia Covid-19, ako aj denného počtu tých, ktorí jeho následkom podľahli. Zdroj: Wikipedia.org

Kým však u nás ešte len štartuje diskusia o tom, ako, kedy a či vôbec dôjde v blízkom období k postupnému uvoľňovaniu opatrení, Dánsko chce už teraz rozbehnúť hospodárstvo. 

Kabinet pod vedením Mette Frederiksenovej zo strany Sociálnych demokratov ešte minulý týždeň oznámil, že od stredy 15. apríla plánuje znovu otvoriť materské a základné školy, ako aj strediská dennej starostlivosti.

Premiérka Frederiksenová situáciu prirovnala ku chôdzi po lane, no podľa nej je dôležité, aby Dánsko nebolo zatvorené dlhšie, ako je potrebné. Zároveň pripomína, že ak k otvoreniu príde príliš rýchlo, krajina riskuje opätovný prudký nárast počtu infikovaných a bude sa musieť znovu zatvoriť. A práve zvolené tempo otvárania krajiny je podľa niektorých kritikov príliš rýchle. Ani hlavná opozičná strana Venstre však v samotnom otváraní problém nevidí.

Dáni sa rozhodli začať so školami. Od stredy sa tak po mesiaci do školských lavíc vracajú najmenšie deti do veku 11 rokov. Ide tak o prvých päť ročníkov na základných školách, no otvoria sa aj materské školy či detské jasle.

Všetky ostatné obmedzenia vrátane zatvorenia barov, reštaurácií, kaderníckych salónov, nákupných centier, ako aj zhromaždení viac ako desiatich ľudí zostávajú naďalej v platnosti najmenej do 10. mája, zatiaľ čo k organizácii väčšieho podujatia nedôjde skôr ako v auguste.

Ako to bude v praxi fungovať?

Zatiaľ čo umiestnenie detí do materskej školy v Dánsku nie je povinné, no odporúčané, školská dochádzka v krajine platí pre všetkých od piatich do 16 rokov.

Pri otvorení škôl v čase koronavírusu budú úrady dbať na to, aby medzi deťmi bola dodržiavaná vzdialenosť a prísne hygienické opatrenia. Rovnako by sa mala časť výučby, ak to bude možné, presunúť do exteriéru. Vláda pre školy pripravila viaceré inštrukcie, ako zabezpečiť výučbu v čase pandémie.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová počas tlačovej konferencie. FOTO TASR/AP

Čo sa týka jaslí, odporúčaný počet detí v budove je jedno dieťa na 6 m2 a v škôlkach na 4 m2, čo znamená, že niektoré inštitúcie nebudú zrejme schopné prijať hneď všetky deti späť.

V Kodani budú školy a centrá dennej starostlivosti využívať na vyučovanie aj miesta, ako sú múzeá a detské ihriská, aby mali viac priestoru a mohli tak dodržiavať požadovaný odstup. Deti v materských školách by sa mali hrať len v troj- až päťčlenných skupinách, hlavne vonku. Deti v školách musia sedieť v laviciach vzdialených od seba dva metre.

Deti si do školy či škôlky nesmú priniesť hračky a pred príchodom do priestorov sa musí rodič uistiť, že si dieťa dôkladne umylo ruky. Hračky sa v škôlkach budú umývať dvakrát denne. Rovnako dvakrát za deň dôjde aj k dezinfekcii povrchov, ako sú vodovodné batérie, splachovacie toalety, stoly, kľučky dverí, zábradlia či svetelné vypínače.

Na dodržiavanie odstupu detí v škole budú dohliadať zamestnanci, ktorých počet by sa práve pre tieto účely mal zvýšiť. Budú tiež dohliadať na to, aby si deti umývali ruky najmenej každé dve hodiny, ale aj vždy po kašľaní alebo kýchaní, pred jedlom a po jedle. Stravu si deti v škole medzi sebou nesmú deliť.

Ak sa rodič obáva poslať svoje dieťa do školy, podstúpi s jej vedením rozhovor, na základe ktorého zariadenie informuje, či je dieťa alebo člen domácnosti chorý alebo má príznaky podobné koronavírusu.

Podľa dánskeho úradu verejného zdravotníctva musia doma zostať aj deti s miernym prechladnutím, a to najmenej 48 hodín, kým príznaky nezmiznú. Rovnako o ochorení musia informovať zamestnancov školského zariadenia.

Podľa úradu však môže rodič poslať svoje dieťa do školy, aj keď je on alebo jeho súrodenec chorý, hoci chorý rodič ho do školy doviesť ani z nej vyzdvihnúť nemôže. Ak však dieťa patrí do rizikovej skupiny, trpí cukrovkou, obezitou, ochorením krvi, ak podstúpilo transplantáciu alebo má inak oslabený imunitný systém, rodič by sa mal na základe rozhovoru s lekárom uistiť, či je pre dieťa bezpečné vrátiť sa do školy.

A ak je, mal by v spolupráci s učiteľom vypracovať individuálny plán, ako návrat do školy docieliť. Prekážkou návratu do školy nie je ani to, ak sa príslušník domácnosti dieťaťa nachádza v rizikovej skupine.

Zaujímavá schéma je aj za logistikou detí. Školy majú rodičov informovať o presne stanovenom čase na doručenie aj vyzdvihnutie dieťaťa, aby tak nedošlo k združovaniu ľudí a znížilo sa riziko možného šírenia nákazy. Počet rodičov, ktorí sa môžu dostaviť naraz, by mal byť obmedzený na desať, čo zodpovedá aj pravidlám zavedeným celoplošne na zhromažďovanie sa v krajine.

Mapa výskytu potvrdených prípadov koronavírusu v Dánsku. Zdroj: Wikipedia.org

Namiesto vstupu rodičov do priestorov školy a pomoci svojim deťom pri obliekaní pripraví deti personál, aby ich tak rodičia mohli vyzdvihnúť mimo inštitúcie a do jej priestorov ani nevkročili.

Rodičia sa totiž musia vyvarovať fyzickému kontaktu s personálom, inými rodičmi alebo deťmi, ktoré nie sú ich vlastnými, a aj v týchto prípadoch dodržiavať vzdialenosť od ostatných najmenej dva metre. O nosení rúšok počas vyučovania sa nič nepíše, preto nie je jasné, či budú povinné. Rovnako nie je známe, čo bude s učiteľmi či inými pracovníkmi v školstve vo vyššom veku.

Podľa Sørena Brostrøma, vedúceho dánskeho úradu verejného zdravotníctva, tieto usmernenia nie sú určené pre deti, ale pre dospelých, pretože podľa neho ľudia v zdravotníctve vedia, že „deti sú deti“.

Rovnako zdôraznil, že nejde o experiment. „Nepoužívame deti, mladých ľudí a učiteľov ako morčatá. Naše jasné hodnotenie je, že je to z hľadiska zdravia bezpečné. Toto nie je experiment,“ citoval jeho slová z tlačovej konferencie spravodajský portál The Local.

Tiež platí, že ak školy nemajú úplnú istotu či nespĺňajú všetky stanovené kritériá na otvorenie, začiatok výučby sa môže posunúť na neskôr. Podľa Národnej asociácie miestnych samospráv je len približne polovica škôl pripravená v stredu aj skutočne začať s vyučovaním.

Viceprezidentka dánskeho zväzu učiteľov Dorte Langeová hovorí, že to od prvého dňa „nebude normálny školský deň“. Pre BBC povedala, že učitelia majú stále množstvo otázok, ako zabezpečiť priebeh vyučovania tak, aby bol bezpečný.

Nie všetci sú z otvárania škôl nadšení

Napriek tomu, že doterajšie riešenie koronakrízy má rozsiahlu podporu verejnosti a podľa prieskumov až 86 percent Dánov súhlasí s vládnymi opatreniami, súčasné uvoľňovanie neprijímajú všetci rovnako.

Inzercia

Mnohí obyvatelia sú dnes znepokojení z posledného rozhodnutia vlády. Obávajú sa, že uvoľňovanie prichádza príliš skoro, systém naň ešte nie je pripravený a riziko, že vírus sa opäť rýchlo rozšíri prostredníctvom detí aj v ostatných častiach spoločnosti, je stále veľmi vysoké.

Popularitu si medzi rodičmi tak získala aj petícia s názvom „Moje dieťa nie je morča Covid-19“, ktorá za menej ako 24 hodín od svojho spustenia získala viac ako 11 500 podpisov.

Trieda v dánskej škole Stengaard v meste Gladsaxe pripravená na začiatok vyučovania. FOTO TASR/AP

Kým niektorých prekvapuje, že testovacím prípadom neboli skôr vysokoškoláci s už vybudovanou imunitou a zaznievajú aj hlasy, že príznaky u malých detí koronavírus často nevykazuje a je preto mimoriadne nebezpečné znovu otvárať školy, iní zas tento krok oceňujú a prikláňajú sa k tým vedeckým poznatkom, podľa ktorých práve deti spadajú do skupiny s veľmi nízkym rizikom ochorenia na Covid-19.

Koniec koncov sa však ozvali aj takí rodičia, podľa ktorých Dánsko nemá na výber, ak nechce, aby sa ekonomika zrútila.

S otvorenými základnými a materskými školami v čase pandémie majú skúsenosť na Islande, kde sa v jednej triede počas vyučovania môže nachádzať najviac dvadsať detí. Napriek tomu, že krajina je v počte testov na jedného obyvateľa svetovým lídrom (a jej cieľ je otestovať všetkých 360-tisíc obyvateľov), niektorí kritici aj tu tvrdia, že štát by mal školy zatvoriť.

Chris McClure, podnikateľ a sociálno-behaviorálny epidemiológ, ktorý v minulosti pracoval na epidemiologických cieľoch v štáte Connecticut a Florida pre The New York Times povedal, že práve deti môžu byť asymptomatickými nosičmi a na margo situácie na Islande dodal, že v poslednom čase sa vyskytlo aj viacero prípadov nákazy u detí.

Hlavný epidemiológ na Islande Thorolfur Gudnason však tvrdí, že ostrovný štát sa riadi štúdiami, ktoré ukázali, že „infekcia u detí je zriedkavá“. Najnovší výskum amerického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb však ukazuje, že aj deti sú náchylné dostať ochorenie Covid-19. Príznaky u detí síce bývajú miernejšie, čo však neznamená, že by vírus nemohli šíriť vo vlastných rodinách či ďalších komunitách.

Hans Joern Kolmos, profesor klinickej mikrobiológie na Univerzite v južnom Dánsku, si však myslí, že krajina je pripravená na kontrolované opätovné otvorenie. Dánsko má v prípade núdze podľa jeho slov stále dostatok kapacít, a to aj na JIS-kách či v prípade lôžok s pľúcnou ventiláciou. Kľúčové je podľa neho dnes najmä vybudovanie testovacích kapacít do ďalších dní.

Školy plánuje otvoriť aj Nórsko či Nemecko

Dánsko však s plánom otvárať školy nezostalo osamotené. Len deň po oznámení dánskej premiérky sa k slovu prihlásila aj nórska predsedníčka vlády Erna Solbergová, ktorá vyhlásila, že k postupnému otváraniu škôl dôjde od 20. apríla, teda necelý týždeň po Dánsku.

Najskôr svoje brány celonárodne otvoria škôlky a pokračovať budú o týždeň nato od 27. apríla aj základné školy od prvej do štvrtej triedy. Nórsko ide však ešte ďalej. Deti budú môcť začať opäť navštevovať aj mimoškolské aktivity. Selektívne sa budú od konca apríla otvárať aj niektoré stredné školy, a to najmä pre študentov druhého a tretieho ročníka.

Do univerzitných kampusov sa vrátia aj študenti posledných ročníkov vysokých škôl, aby tak mohli úspešne ukončiť štúdium. Knižnice však ostávajú naďalej zavreté.

Ani v Nórsku nie je materská škola povinná, preto ak sa rodičia obávajú svoje dieťa do nej umiestniť, môžu si jednoducho vybrať, či ho radšej nechajú doma. Musia len informovať vedenie školy o svojich plánoch. To však neplatí v prípade základných škôl.

Nórsko ako krajina je tiež zaujímavá v tom, že s populáciou 5,3 milióna obyvateľov je takmer totožná so Slovenskom, a aj v približne rovnakom čase zaviedla podobné reštriktívne opatrenia. Na rozdiel od Slovenska však počet testovaných už presiahol 120-tisíc.

Porovnanie počtu potvrdených prípadov s ochorením Covid-19, počtu obetí, vyliečených, ale i množstva vykonaných testov na základe dát zbieraných stránkou worldometers.info.

Ambíciou nórskej premiérky je, aby sa všetci študenti mohli pred letnými prázdninami nejakým spôsobom vrátiť do školy.

Nórsko však povoľuje aj ostatné opatrenia. Znovu sa otvoria kaderníctva a salóny krásy. Ordinovať opäť začnú aj psychológovia, fyzioterapeuti, otvorí sa aj optika. Zatvorené však naďalej zostávajú reštaurácie, bary, kiná, divadlá a koncertné sály. Pre veľké kultúrne či športové podujatia platí zákaz minimálne do 15. júna. Rovnako platia aj všetky ostatné opatrenia týkajúce sa sociálneho dištancovania sa a obmedzeného zhromažďovania (najviac päť ľudí na jednom mieste).

Premiérka, ktorá si zakladá na opatrnom optimizme odvíjajúcom sa od dát miestneho Inštitútu verejného zdravotníctva, hovorí, že ak Nórsko v tomto prípade uspeje a udrží si nízku mieru šírenia nákazy, bude sa môcť viac otvoriť. Ak nie, podobne ako jej dánska kolegyňa pripúšťa opätovné sprísnenie.

Nemci bez dátumu, no s podrobným plánom

Aj nemecká akadémia vied Leopoldina so sídlom v meste Halle v pondelok tamojšej vláde odporučila, aby postupne začala otvárať niektoré základné a stredné školy, a to pri zaistení prísnej kontroly hygienických pravidiel, ktoré majú zabrániť v šírení nového koronavírusu.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová (vpravo) s nórskou premiérkou Ernou Solbergovou. FOTO TASR/AP

Leopoldina vyhlásila, že znovuotvorenie škôl by pomohlo normalizovať nové hygienické opatrenia a dopomohlo by aj k oživeniu verejného života. Inštitúcia tiež vypracovala 19-stranovú štúdiu, v ktorej pomenúva viaceré technické i obsahové opatrenia, a to nielen pri znovuotváraní škôl.

Otvorenie základných škôl by malo začať s deťmi v záverečných ročníkoch, aby tak mohli byť pripravené na prechod na stredné školy. Až potom majú nasledovať postupne ďalšie ročníky.

Pri prechode z materskej na základnú školu (deti vo veku 5-6 rokov) má dôjsť k zníženiu počtu detí v triedach (max. 5 detí na miestnosť). Rovnako tie deti, ktoré nevedia zaobchádzať s rúškom, by mali radšej zostať doma. Ak sú k dispozícii veľké triedy, je možná aj skupina maximálne 15 študentov, zväčša má však dochádzať k rozdeľovaniu tried na menšie skupiny. Tiež však musia zostať konštantne rovnaké, aby sa znížilo riziko prenosu infekcie. Prestávky v škole by mali byť posunuté tak, aby sa nemiešali žiaci ani učitelia.

Školy by sa mali zamerať počas hodín najmä na základné predmety (štúdia spomína nemčinu, matematiku a cudzie jazyky). Počas vyučovania má byť vyhradená hodina aj na kontrolu či prípadné doriešenie domácich úloh, zadanie nových a to aj z iných predmetov, ktoré nie sú medzi kľúčovými.

Žiaci vo vyšších ročníkoch škôl by sa mali spoliehať na samoorganizované vzdelávanie. Na univerzitách a vysokých školách by sa mal letný semester z veľkej časti ukončiť online formou domáceho vzdelávania. Vo všeobecnosti je však podľa štúdie dôležité zachovať možnosti skúšok na všetkých stupňoch.

Dánsko, Nórsko, ale i Nemecko – krajiny, ktoré možno pokladať za skôr tie poctivejšie v riešení pandémie koronavírusu – tak medzi prvými predstavili plán, ako postupne navracať život do starých koľají. Ich úspech môže ukázať cestu ďalším krajinám, ktoré nad podobnými opatreniami zatiaľ rozmýšľajú len v rovine úvah, a prípadný neúspech – ak by uvoľnenie prinieslo nástup druhej vlny vírusu – by bol zas varovaním.

Ak však po opatrnom otváraní škôl nedôjde na území týchto krajín k druhej vlne šírenia nákazy, pôjde o dôvod na nádej, že aj s koronou možno normálne fungovať. Samozrejme, v novodobých mantineloch chápania slova „normálny“.

Odporúčame