Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
10. máj 2020

Ak mediálne netlačím na otváranie škôl, neznamená to, že o tom nehovorím vnútri

Rozhovor s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom o otváraní škôl aj o tom, ako chce zmeniť školstvo po koronakríze.

Ak mediálne netlačím na otváranie škôl, neznamená to, že o tom nehovorím vnútri
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s ministrom školstva Branislavom Gröhlingom o otváraní škôl aj o tom, ako chce zmeniť školstvo po koronakríze.

Hoci ho premiér Igor Matovič vykarhal za to, že vzbudzuje prehnaný optimizmus, keď pripúšťa otvorenie škôl na prelome mája a júna, Branislav Gröhling volí v skutočnosti oveľa opatrnejšie slová než jeho stranícky šéf Sulík a zdôrazňuje jednotný postup spolu s epidemiológmi či hygienikmi.

Minister školstva v rozhovore pre Postoj hovorí, ako by mali vyzerať najbližšie týždne na školách, ale aj o tom, či sa zásadne prekopú učebné plány a osnovy, ako bude vyzerať nová učebnicová politika štátu, ako by sa mohla zreorganizovať sieť škôl a čo bude s učiteľskými platmi.

Rozhovor sme robili v stredu, úryvky z neho už vyvolali verejnú polemiku aj reakciu premiéra. 

Hoci ste ministrom za SaS, vystupujete celkom inak než Richard Sulík, ktorý tlačí na otváranie ekonomiky a je v konflikte s epidemiológmi aj premiérom. Viackrát ste deklarovali, že čakáte na rozhodnutie odborníkov a netlačíte na rýchle otváranie škôl. Prečo ste na rozdiel od vášho straníckeho šéfa taký nekonfliktný?

To, že o tom nehovorím verejne a nevytváram mediálny tlak, neznamená, že o týchto veciach nediskutujem vo vnútri. Nepíšem statusy, radšej vezmem telefón a vydebatujem si to s daným človekom. Ide o iný spôsob, ako dosiahnuť cieľ, ktorý chcem.

Aj k prípadnému znovuotvoreniu škôl dôjde po diskusiách a zvážení faktov. Nepotrebujem sa však biť do hrude a dávať najavo, že som niečo urobil ja.

Na začiatku koronakrízy ste naznačili otvorenie škôl v júni, no premiér vás vtedy zahriakol s tým, že takéto veci nemáte verejne komunikovať bez diskusie. Nie je to dôvod, prečo ste sa v tejto téme stiahli?

Ak sa pozriete na moje vyjadrenia, som v tejto téme konzistentný. Od začiatku som hovoril, že existuje možnosť, že do škôl sa pôjde ešte v júni. Nikdy som nepovedal, že by to malo byť s určitosťou až v septembri. Len som sa k tomu určitý čas nevyjadroval, pretože sme pripravovali plán. Teraz sa situácia v krajine vyvíja pozitívne, a tak som predložil to, čo máme nachystané.

Profesor Krčméry už v utorok povedal, že sme sa s odborníkmi zhodli na tom, že predškolské zariadenia a prvý stupeň škôl by sa mohli o dva týždne otvárať.

Aká je vaša predstava, o ktorej teraz hovoríte na stretnutiach s epidemiológmi a hygienikmi?

Chcel by som, aby sa najprv otvorili materské školy, prioritne by mohlo ísť o deti zdravotníkov. Následne pre všetkých predškolákov, avšak na báze dobrovoľnosti. Túto kompetenciu som chcel presunúť na samosprávy, pretože ony si najlepšie vedia vyhodnotiť reálny záujem.

Súčasne by sme otvorili prvý stupeň základných škôl plus piaty ročník z dôvodu, aby sme tak pomohli rodičom, ktorí sú zamestnancami na OČR.

Materské školy a prvý stupeň s piatym ročníkom by sa otvárali naraz?

Áno, pretože dáta nám ukázali, že veľa rodičov má deti súčasne v materských školách a na prvom stupni základných škôl. Ak teda pôjdu do práce, mohli by ich dať naraz do škôlky aj školy.

Na stretnutí s odborníkmi som povedal, že ak má nastať takéto rozhodnutie, budeme potrebovať dva týždne na prípravu pre školy.

Ak by teda padlo rozhodnutie o otvorení trebárs budúci týždeň...

... tak by posledný májový týždeň alebo 1. júna mohli dobrovoľne nastúpiť deti z materských škôl a prvého stupňa základných škôl, spolu s piatakmi. Stále však o tom diskutujeme, nie je to uzavretá vec.

Čo sa týka stredoškolákov, tí sa taktiež vedia učiť online. Budem však žiadať, aby mohli v rámci psychohygieny a socializácie prísť na posledný týždeň alebo dva do škôl.

Čo zvyšné ročníky druhého stupňa?

„Nepíšem statusy, radšej vezmem telefón a vydebatujem si to s daným človekom. Ide o iný spôsob, ako dosiahnuť cieľ, ktorý chcem.“ Zdieľať

Približne 97 percent žiakov šiesteho až deviateho ročníka sa dokáže vzdelávať dištančnou formou. Budeme sa musieť zamerať na zvyšné tri percentá detí zo sociálne slabého prostredia.

Pri tvorbe plánu sme si uvedomili, že žiaci na prvom stupni musia byť kvôli opatreniam prerozdelení, a preto školy potrebujú viac tried, do ktorých ich rozdelia. Zatiaľ to s odborníkmi nastavujeme tak, že v jednej skupine by mohlo byť maximálne trinásť detí. Trieda, ktorá ich má viac, by sa rozdelila do dvoch miestností. So žiakmi druhého stupňa by to už nebolo kapacitne zvládnuteľné.

Komunikujeme aj s ministrami z iných krajín, kde nastavujú systém tak, že trebárs časť detí ide do školy v prvej polovici týždňa a ďalšia v druhej.

To si viete predstaviť aj u nás?

Tento systém sa mi nepozdáva, pretože ho to rozbíja a komplikuje život deťom aj rodičom. Radšej nech idú do školy každý deň na určitý počet hodín, ktorý by sme limitovali. Nepôjde o klasické vyučovanie, ale skôr o výchovné vzdelávanie. Pre prvákov je napríklad dôležité, aby si znovu precvičili motoriku, zopakovali písmenká a číslice.

Potrebujeme si ešte vydiskutovať presné pravidlá o počtoch žiakov v skupinách, veku učiteľov, forme stravovania či rôznych hygienických opatreniach. Naozaj cítim zodpovednosť za približne milión žiakov a stotisíc učiteľov, ktorí sú súčasťou tohto systému. Preto nechcem emotívne vyhlásiť nejaké rozhodnutie, ale racionálne ho zvážiť. Radšej budem teraz čeliť kritike, že som príliš opatrný, ale keď už prijmeme rozhodnutie, bude platiť a fungovať.

Tomuto postoju rozumieme. Richard Sulík razí líniu, že je nutné čo najskôr rozbehnúť ekonomiku, už dlho hovoril o otváraní terás reštaurácií a všetkých obchodov. Lenže z hľadiska reštartu ekonomiky je najdôležitejšie, aby sa desiatky tisíc rodičov, ktorí sú dnes zablokovaní doma kvôli svojim deťom, začali normálne pracovať, najmä v priemyselných podnikoch. Preto nás prekvapuje, že od SaS neprichádza väčší tlak na otváranie škôl a uvoľnenie týchto ľudí do práce. Prečo ste v tomto v porovnaní s inými oblasťami natoľko opatrní?

Ako som spomínal, ide o odlišnú cestu k cieľu. Podľa mňa je lepšie stretávať sa a diskutovať s odborníkmi a podľa toho konať, než zbytočne vytvárať verejný tlak.

No je celkom zákonité, že práve epidemiológovia sú v tomto veľmi opatrní a radšej povedia, nech sa otváranie škôl spúšťa neskôr. Nie je to tak aj vo vašich interných diskusiách?

Nie, diskusia s odborníkmi je veľmi korektná a zvažujeme každú záležitosť z rôznych pohľadov. Takéto vyjadrenie z ich strany nikdy nebolo.

V Dánsku, ktoré otvorilo školy v polovici apríla, fungujú žiaci a učitelia za prísnych hygienických podmienok. Viackrát za deň si musia umývať ruky, musia tam dezinfikovať priestory, počas celého vyučovania dodržiavať dvojmetrové odstupy a podobne. Budú to schopné takto nastaviť aj slovenské školy?

Som v tomto veľmi úprimný a od začiatku hovorím, že slovenské školstvo nebolo absolútne pripravené na takúto situáciu. To je reálny fakt. Odkedy sme ako nová vláda vo funkcii, riešime všetko od bodu nula. Za predchádzajúcej vlády sa investovali desiatky až stovky miliónov do digitalizácie školstva, no čo z toho dnes vidíme? Stále sa hovorí o zmene obsahu vzdelávania, no kde v praxi ju môžeme vidieť? To všetko teraz vzniká za pochodu.

Musíme sa tak vyrovnať aj s opatreniami, ktoré sú potrebné, aby sme mohli otvárať školy. Budúci týždeň sa opäť stretneme s epidemiológmi a budeme o tejto téme hovoriť.

Po nástupe do rezortu ste začali veľmi akčne. Do pár dní vznikol informačný portál učímenadiaľku.sk pre žiakov, učiteľov a rodičov. Hovorili ste tiež o takzvanej „teleškole“, ktorá by poskytovala pomoc deťom aj rodičom prostredníctvom televízneho vzdelávania. Teraz sa zdá, že tieto nápady narazili na realitu...

Áno, priznal som, že naša kreativita narazila na nefunkčnosť systému.

Čo tým konkrétne myslíte?

Koľko máme času? (Smiech.)

Skúste to ilustrovať na príklade neuskutočnenej „teleškoly“.

Ten projekt existuje, no narazili sme na technickú a finančnú náročnosť. Museli sme zvážiť, kam investovať peniaze.

Koľko by stálo vysielanie?

„Potrebujeme si ešte vydiskutovať presné pravidlá o počtoch žiakov v skupinách, veku učiteľov, forme stravovania či rôznych hygienických opatreniach. Naozaj cítim zodpovednosť za približne milión žiakov a stotisíc učiteľov, ktorí sú súčasťou tohto systému.“ Zdieľať

Závisí to od spôsobu, akým by sme to robili. Ak by sme chceli natáčať vzdelávanie pre všetkých deväť ročníkov základnej školy na každý deň v týždni, potrebovali by sme viacero štábov a už to by výrazne navýšilo rozpočet. Aj keď sme sa snažili osloviť mladých študentov, ktorí by pomohli s natáčaním, strihaním a ďalším spracovaním, nestretli sme sa s dostatočnou odozvou. 

Napriek tomu však chcem, aby sa tento projekt pripravoval naďalej.

Teda v prípade, že by na jeseň prišla druhá vlna nákazy a školy by sa opäť museli zatvoriť, skúsili by ste ísť už aj touto cestou?

Skôr chceme, aby to mohla byť ďalšia forma vzdelávania, ktorú možno využiť. Doteraz sme všetci poznali len klasické vyučovanie priamo v škole, keď sa učiteľ postaví pred žiakov a vysvetľuje.

Aktuálna situácia, počas ktorej sme zažili online učenie, nám ukázala, že ani klasické a ani digitálne vzdelávanie nie je stopercentne dokonalé, ale potrebujeme mix týchto prístupov. Viem si preto predstaviť, že by aj v budúcnosti mohli školy využívať trebárs televízne vzdelávanie a najmä starší žiaci by sa niekoľko hodín do týždňa učili týmto spôsobom.

Zatvorenie škôl počas koronakrízy najviac postihuje deti z chudobných rodín. Tisíce z nich nemajú možnosť učiť sa online a prehlbuje sa tak vzdelanostná priepasť medzi nimi a ostatnými deťmi. Urobilo sa toho pre tieto deti v uplynulých týždňoch dostatočne veľa?

Nie.

Prečo?

Lebo sme na to neboli pripravení a za pár týždňov to nedokážeme zmeniť. Nebudem klamať a tváriť sa, že sme tieto deti zachránili. Jednoducho, počas takého krátkeho času to nešlo.

Chceme však prezentovať opatrenia, ktoré sú podľa mňa výborné a podarilo sa ich rýchlo pripraviť. Ide o pracovné listy pre školy, ktoré ich budú roznášať cez terénnych sociálnych pracovníkov a tí ich po vypracovaní budú môcť vrátiť do schránok škôl. Inšpirovali sme sa jednou pani učiteľkou, ktorá takto momentálne učí.

Diskutovali sme tiež o tom, ako týmto deťom zabezpečiť stravovanie, ktoré stále nemajú k dispozícii, to sa konečne podarilo vyriešiť.

Premiér Matovič položil minulú nedeľu na facebooku otázku, či by nebolo správne umožniť chudobným deťom aspoň jeden mesiac v lete v škole dobehnúť zameškané. Ako by ste mu odpovedali?

O tejto téme hovorila pred niekoľkými týždňami riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová. Nazvali sme to letná škola. Fungovala aj doposiaľ a je zadefinované, ako by mala vyzerať. S jej prípravou môžu pomôcť organizácie ako Teach for Slovakia alebo študenti pedagogických fakúlt, s pomocou ktorých by znevýhodnené deti mohli dobehnúť zameškané vedomosti. 

Nezapoja sa však do letnej školy najmä deti, ktoré to až tak nepotrebujú, a tie deti, ktoré pochádzajú z nepodnetného prostredia, sa na tom pre nezáujem rodičov nezúčastnia? Budete týchto rodičov nejako pozitívne motivovať, aby tam svoje deti poslali?

„Nebudem klamať a tváriť sa, že sme tieto deti zachránili. Jednoducho, počas takého krátkeho času to nešlo.“ Zdieľať

Všetci si musíme uvedomiť, že im chceme maximálne pomôcť a umožniť prístup k vzdelaniu. Urobíme všetko preto, aby tam tieto deti prišli, ale nebudeme zakazovať ani ďalším, aby sa zapojili.

Niekde na sociálnej sieti som zachytil otázku, či chceme, aby v tridsaťstupňových horúčavách sedeli v laviciach. To, samozrejme, nie. Nebude to klasické vyučovanie, chceme nájsť čo najlepšiu formu, akou pomôcť deťom vykryť chýbajúce vedomosti.

Budú tam učiť klasickí učitelia zo škôl?

Chcem, aby to celé fungovalo na báze dobrovoľnosti jednak zo strany rodičov a detí, ale aj zo strany učiteľov a riaditeľov škôl. Preto neviem ešte teraz povedať, či tam budú len učitelia alebo aj ľudia z mimovládok a občianskych združení.

Ešte na začiatku pandémie ste povedali, že toto obdobie nám ukáže, čo je v slovenskom školstve zbytočné. Vidíte už nejakú konkrétnu vec?

Čo sa týka obsahu vzdelávania, je zrejmé, že by sme sa mali sústrediť na určitú skupinu predmetov, ktoré by mali byť podstatnejšie, a ostatné vnímať ako doplnkové.

Samozrejme, nemyslím tým, že nie sú dôležité. Bolo by to však na základe výberu školy, ktorá si povie, čo je pre ňu prioritné. Naznačili sme to už v materiáli o prijímaní na stredné školy v tomto roku.

Netrúfam si však po necelých dvoch mesiacoch povedať, čo je v našom systéme zbytočné, na to uplynulo primálo času.

Pozrime sa na školstvo už ponad horizont tejto koronakrízy. Profesor Branislav Pupala koncom marca pre Postoj napísal, že aktuálne obdobie by sme mali využiť na zmenu obsahu vzdelávania, opustiť starý systém učiva podľa ročníkov a predmetov a pozrieť sa na to, čo deti učíme, celkom novými očami. Pupala sa medzitým stal súčasťou tímu na Štátnom pedagogickom ústave, kde sa týmito otázkami zaoberajú. Pôjde sa teda smerom, ktorý naznačil Pupala alebo to vnímate inak?

S pánom Pupalom sa poznám roky, v spolupráci s ním sme v SaS pripravili aj dokument o zmene obsahu vzdelávania. Už tam sme hovorili o vzdelávacích cykloch. Prenechám odborníkom, ktorí na tom teraz na ŠPÚ pracujú, aby to celé dobre premysleli.

Majú títo odborníci vašu plnú politickú podporu, aby sa to potom aj presadilo?

Mojou jedinou zásadnou prosbou je, že ak by sme k nejakému návrhu dospeli, nesmieme to hneď zaviesť celoplošne, ale iba pilotne na vybraných školách, ktoré do toho dobrovoľne pôjdu. Na týchto školách by sme to určité obdobie testovali.

Z vašej odpovede cítiť, že sa obávate rezistencie učiteľov, ktorí sú po uplynulých skúsenostiach alergickí na pojmy ako reforma školstva či reforma obsahu vzdelávania, alebo sa mýlime?

To nie. Problém je v tom, že máme rôzne školy, rodiny a životné smerovania. Ja som sem neprišiel preto, aby som všetkým nariadil, že majú fungovať jedným jediným spôsobom.

Mojou víziou je, aby sa rozvíjalo konzervatívne aj liberálne fungovanie vzdelávania. Ak by som prišiel s jedným povinným opatrením, všetko by som tým zmazal a nemyslím si, že jednoliate školstvo a spoločnosť by boli riešením.

Inzercia

Budem sa snažiť podporovať každý jeden smer a princíp, že rodič je jediným zodpovedným, ktorý si má vybrať, čo je pre jeho dieťa najlepšie.

Samozrejme, školy majú už dnes istý priestor na to, aby profilovali vzdelávanie aj podľa vlastných vzdelávacích plánov. Pýtame sa však na štátne vzdelávacie plány, ktoré platia pre všetky školy. Ak tomu teda rozumieme, dávate ľuďom na ŠPÚ voľnú ruku, aby tieto plány nanovo prekopali, no zmena tohto štátom určeného obsahu vzdelávania sa najprv vyskúša na vybraných školách, aby sa zistilo, ako to funguje?

„Ja som sem neprišiel preto, aby som všetkým nariadil, že majú fungovať jedným jediným spôsobom. Mojou víziou je, aby sa rozvíjalo konzervatívne aj liberálne fungovanie vzdelávania.“  Zdieľať

Dá sa to tak povedať. Ale viete, keď teraz vyhlásim, že chcem vytvoriť štátny vzdelávací plán, opäť bude stotisíc učiteľov na Slovensku očakávať, čo prinesiem. Tak to však nie je. My chceme len posúvať váhu určitých predmetov a ďalšia časť bude na báze dobrovoľnosti. Bol by som veľmi rád, ak by sme mali trebárs základné školy, ktoré by boli vyprofilované.

Čo by to v praxi znamenalo?

Ak rodič zistí, že je jeho dieťa jazykovo nadané a chcel by ho dať na rozšírené vyučovanie francúzštiny, mal by dostať takú možnosť už na základnej škole. Rovnako by to platilo, ak je jeho dieťa zamerané technicky či humanitne. To však nedokážete nadiktovať všetkým, preto treba vytvoriť akýsi rámec, z ktorého si školy vyberú, čo sa im hodí.

Takže deti by si už na niektorých základných školách mohli vybrať predmety, v ktorých by rýchlejšie napredovali?

Áno, ale zdôrazňujem spojenie „na niektorých školách“. Išlo by o rozhodnutie pedagogickej rady danej školy. Rodičia by tak vedeli, ktorá škola vie pre ich dieťa ponúknuť jazykové, humanitné, technické či športové smerovanie.

Aj v Postoji sme program SaS pre školstvo označili ako najkompetentnejší. Preto sme očakávali, že v programovom vyhlásení vlády (PVV) bude časť o vzdelávaní jedna z tých silnejších. No nie je to tak, vzdelávacie pasáže sú prekvapivo vágne. Prečo je program pre školstvo v PVV o toľko horší ako v predvolebnom programe SaS?

Najprv vďaka za pozitívne hodnotenie programu SaS. (Úsmev.)

s skôr zaujíma odpoveď na našu otázku.

Vo vládnej koalícii sú štyri strany a každá má nejaké predstavy. Nezliali sme sa úplne dokopy. Museli sme si vydiskutovať viaceré veci. Už pri debatách o školstve v predvolebnej kampani sme sa zväčša líšili iba v spôsoboch, ako sa dostať k určitým cieľom. Preto sme si aj v PVV zadefinovali ciele a teraz sa musíme dohodnúť na forme, ako ich naplniť.

Mnohí mi vyčítajú, že je tam málo čísel a nevidia konkrétne cifry, o koľko zvýšime platy učiteľov alebo aké budú investície do systému. Lenže my ideme teraz v šialenom tempe a nedokázali sme si zadefinovať presné čísla, ktoré by sme vedeli garantovať.

Mohol som byť kráľom PVV, ak by som napísal, že zdvihneme učiteľské platy o dvadsať percent, no všetci by sme vedeli, že to nie je reálne. Preto sme to napísali takto a ja sa budem snažiť na základe štátneho rozpočtu urobiť čo najviac.

Nie je to vôbec jednoduché. Už tento týždeň nám prišiel list z ministerstva financií o tom, že nám budú musieť vziať 150 miliónov, čo je pre mňa neuveriteľne veľké číslo. Chystám sa teda preto hovoriť s ministrom financií.

Naša kritika sa vôbec netýka toho, že nesľubujete nič nereálne, ale že ciele aj cesty k nim sú také všeobecné, že sa o štyri roky len ťažko zmeria váš úspech. Je to tým, že ste prípravu PVV tak trochu vypustili alebo ste sa nechceli kvôli kríze radšej k ničomu konkrétnemu zaviazať, lebo viete, že koronakríza zmení pohľad na školstvo?

Odpoviem vám na to inak. V roku 2016 sa mi časť o školstve v programovom vyhlásení veľmi páčila. Keď som to ako opozičný poslanec na školskom výbore čítal, hovoril som, že to bude výborné. A pozrite sa, ako to po štyroch rokoch dopadlo. A to tam mali veľmi veľa čísel a faktov.

„Mohol som byť kráľom PVV, ak by som napísal, že zdvihneme učiteľské platy o dvadsať percent, no všetci by sme vedeli, že to nie je reálne.“ Zdieľať

Neviem teda, či je lepšie na začiatku napísať množstvo údajov a tváriť sa, že to bude úplne úžasné, alebo si radšej vytýčim ciele a naozaj sa ich budem snažiť napĺňať.

Je pravda, že lepšie je mať zlé PVV a lepšiu realitu, no aj tak nás prekvapuje, že je to také gne a často nič nehovoriace.

Príde mi to, akoby ste chceli, aby som povedal, že sme to odflákli a nedostatočne sa tomu venovali, ale to skutočne nie je pravda. Mali sme tu vypätú situáciu kvôli koronakríze, rýchlo sme pripravovali návrhy zákonov, riešili testovanie, maturity či prijímačky a napriek tomu prešlo PVV dvomi fázami pripomienkovania od odborníkov aj ľuďmi z koalície. Ja som s ním spokojný.

Už vás s tým nebudeme trápiť...

... netrápite ma, len vám hovorím, že som realista a radšej budem veci vykonávať, ako ich len mať napísané na papieri.

Preto by sme sa radi na zopár vecí, ku ktorým ste sa v PVV zaviazali, bližšie pozreli. Zaujala nás pasáž o snahe zjednotiť financovanie a riadenia školstva. Podľa PVV chcete, aby vláda presadzovala optimalizovanú sieť škôl a aby bol jej manažment otvorený a pružný. Už v minulosti sa hovorilo o tom, že máme príliš veľa riaditeľov škôl, a preto by bolo dobré využiť talent tých osvedčených riaditeľov, ktorým by sa zverilo riadenie väčšieho celku než len jednej školy. Chceli by ste ísť teda týmto smerom?

Už teraz existuje pracovná skupina, ktorá komunikuje s ministerstvom vnútra a financií o tom, aby financovanie prešlo pod školstvo. Okrem toho chceme hovoriť o tom, či a ako preniesť originálne kompetencie na samosprávy či riaditeľov.

Optimalizácia siete škôl bola roky mojou témou. Navrhli sme, ako by sa to mohlo riešiť a ako zlučovať školy dokopy. Nejde však primárne o šetrenie peňazí, ale o skvalitnenie vzdelávania. Väčšie školy dokážu lepšie zaplatiť učiteľov, majú kvalitnejšie priestory aj vybavenie, a teda väčší predpoklad, že budú poskytovať lepšie vzdelanie.

Na druhej strane treba dať možnosť samosprávam, aby v prípade, že chcú nejakú školu udržať, dostali určitý balík peňazí od štátu.

Viete povedať, aký podiel škôl by sa mal stať súčasťou väčších celkov?

Jedna tretina. Zlučovanie však neznamená, že školy v jednej obci pôjdu automaticky do jednej budovy, ale to, že budú zastrešené personálne či ekonomicky pod jedným vedením.

Každá škola by mohla mať vlastnú pedagogickú radu a riaditeľ by jednotlivé školy ekonomicky riadil tak, aby fungovali efektívne. Pedagogická rada by sa starala o obsah vzdelávania.

Riaditeľ by sa vyberal tak ako doposiaľ cez jednotlivé rady školy?

Tu už ideme veľmi dopredu, musíme si to najprv vydiskutovať s odborníkmi. Rozmýšľame však nad zmenou, nechcem zatiaľ prezrádzať viac. Pri každej zmene však chcem zároveň poskytnúť možnosť, aby to mohlo fungovať aj inak, a nie direktívne niečo nariadiť pre všetkých.

Z vášho prístupu je zrejmé, že nechcete revolúciu, ale meniť školstvo cez malé a postupné zmeny. 

Áno, je to skôr evolúcia. (Smiech.)

Ďalšou vašou témou je voľnejší výber učebníc pre školy. Tie by po novom dostali peniaze a samy si určili, ktoré učebnice si chcú pre vyučovanie zakúpiť. Aj na to však budú potrebné dodatočné prostriedky z ministerstva financií. Žilo by sa vám ľahšie, ak by toto ministerstvo viedol váš stranícky šéf Richard Sulík?

(Ticho.)

Zjavne áno, len to nechcete takto otvorene povedať.

(Úsmev.) Bolo by to jednoduchšie v tom, že by sme si vedeli rýchlejšie sadnúť a vyargumentovať jednotlivé opatrenia. Zvlášť preto, že Richard bol zodpovedný za náš predvolebný program, v ktorom sme o téme dostupnejších učebníc, ale aj celkovo školstva, podrobne písali.

„Zlučovanie však neznamená, že školy v jednej obci pôjdu automaticky do jednej budovy, ale to, že budú zastrešené personálne či ekonomicky pod jedným vedením.“ Zdieľať

Teraz budem asi musieť za ministrom Hegerom opätovne prísť a zdôvodniť mu, prečo tieto peniaze potrebujeme.

Téma otvorenejšieho trhu s učebnicami tu už bola za éry ministra školstva Eugena Jurzycu, padalo to však na financiách, s ktorými bude teraz po korone ešte násobne väčší problém. Nebolo by teda lepšie, keby ste sa namiesto liberalizácie učebnicovej politiky sústredili na to,  aby ku každému vyučovaciemu predmetu boli k dispozícii namiesto jednej aspoň dve dobré učebnice aj s metodickými príručkami?

To je princíp otvoreného trhu. Momentálne máte dve doložky, jednu z nich prepláca štát a jednu neprepláca. Nové učebnice sú súčasťou tej nepreplácanej doložky, a preto musia rodičia posielať peniaze do škôl. Mojím cieľom je, aby sa z týchto dvoch doložiek spravil obrovský balík dostupných učebníc, ktorý však bude stále pod dohľadom štátu, aby ten garantoval obsah vzdelávania. Škola by si však mohla vybrať z balíka učebnicu, ktorú jej štát preplatí.

Už dnes diskutujeme o tejto téme s ministerstvom financií a zároveň s Úradom pre verejné obstarávanie, aby sme vedeli, ako efektívne nastaviť obstarávanie. 

Nebolo by však jednoduchšie zadať tímu odborníkov na biológiu, chémiu či iné predmety, aby vytvorili nové učebnice k tým, čo už existujú?

V priebehu pár týždňov budeme dávať výzvu autorom, aby napísali takéto nové učebnice. To potrvá niekoľko mesiacov. V septembri 2021 by už tak mohli byť k dispozícii na výber nové učebnice.

Ďalšou vecou je, že v prípade stredných škôl by sme možno nemuseli ísť iba do papierovej formy učebníc. Podľa môjho názoru by mali byť v minimálnom množstve a radšej by sme mali mať iné formy učebníc.

Mimochodom, z európskych peňazí sa vytvorilo kvantum učebníc, ktoré si napísali jednotlivé školy, najmä tie odborné. To je veľmi dobré, pretože každá škola najlepšie pozná systém toho, ako chce vzdelávať. Tieto učebnice by sa mohli využiť aj pre ostatné, nielen pre jednu školu. Ak má napríklad niektorá škola dobre napísanú učebnicu pre odbor kuchár, prečo ju neponúknuť aj iným školám, kde sa tento odbor vyučuje? Niektoré sú dokonca písané v cudzích jazykoch, čo je výborné. Bol by som rád, ak by sme jazyky posúvali vpred aj na odborných školách.

Od najbližšieho roka plánujeme, že priemyslovky budú mať jednu bilingválnu triedu. Prečo by žiaci v odborných školách nemali na to, aby sa učili aj cudzí jazyk? Ak sa trebárs na technickej škole zdokonalia aj v cudzom jazyku, môžu mať na trhu veľké uplatnenie.

V poriadku, ale koľko peňazí by stálo, ak pre školy čoskoro naplno otvoríte trh s učebnicami?

Na to, aby bol systém funkčný, by sme potrebovali asi 25 miliónov eur ročne.

To by pred koronakrízou nebol neprekonateľný problém, ale teraz?

Teraz uvidíme, ako sa s tým popasujeme.

Ešte sa opýtame na poslednú vec z programového vyhlásenia. Píšete, že vláda podporí nástroje na odmeňovanie učiteľov aj cez pohyblivú zložku s cieľom finančne motivovať aktívnych učiteľov. Ako by to malo vyzerať?

Bol by som rád, ak by sme odmeňovali učiteľov celoplošne, ale chcem vytvoriť aj samostatný balík peňazí na odmeny pre učiteľov, ktorí by ich dostali na základe určených kritérií. Keď sa povedia kritériá, všetci si predstavia iba výsledky testovania alebo výsledky PISA. Tie môžu byť tiež zahrnuté v podmienkach, ale nie jediné.

Máme totiž školy, kde sú deti zo znevýhodneného prostredia a učitelia v nich odvádzajú obrovskú prácu, aby ich vo vzdelaní posunuli vpred. To však nie je merateľné. Musíme preto nastaviť metódy vyhodnocovania aj pre také prípady.

Čo sa týka vedomostí, nemôžeme porovnávať školu s mimoriadne nadanými deťmi a školu s menej šikovnými žiakmi. Preto budeme hodnotiť pridanú hodnotu v danej škole. Môžeme sledovať, ako v nej daný žiak pokročil a ako sa v rámci nej posúva kvalita vzdelávania. Ale pripomínam, že to je len jedno z možných kritérií.

Bude to fungovať tak, že časť z dnešného platu učiteľa bude pohyblivá alebo sa k súčasnej tarife pridá nová, pohyblivá zložka?

Poviem to na príklade. Ak by sme od budúceho roka navýšili platy o desať percent, tak šesť percent bude celoplošné navýšenie a zvyšná časť bude samostatný balík.

Jedna vec sú celoplošne nastavené kritériá na odmeňovanie lepších učiteľov, tie však v realite môžu byť krkolomné. Napokon je to vždy riaditeľ školy, ktorý najlepšie vidí, ktorý z jeho učiteľov sa najviac snaží, kým iný jeho kolega si vyučovanie len rutinne odkrúti. Bude sa teda zvyšovať balík pre riaditeľov na odmeňovanie učiteľov?

Áno, my sme to vyskúšali v uplynulých dvoch rokoch na školách v Bratislavskom kraji. Niektorí sa síce obávajú, že riaditeľ bude odmeny poskytovať iba svojim obľúbencom. No ak to raz urobí, skutočne aktívny učiteľ sa možno už nebude tak snažiť a nabudúce teda riaditeľ peniaze nedostane. Bude sa preto musieť zamyslieť, ako ich prerozdelí.

Problém s platmi učiteľov sa týka najmä Bratislavy, ale aj miest s vysokými životnými nákladmi. 900 eur znamená niečo iné v hlavnom meste ako niekde na východe. Viete si pri platoch predstaviť nejaké regionálne zohľadňovanie?

„Za viac ako pätnásť rokov, čo sa školstvu venujem a cestujem po školách, môžem povedať, že liberálne či konzervatívne nastavenie nikdy nebolo témou, nikoho to nikdy nezaujímalo.“ Zdieľať

Ak si dobre pamätám, navrhoval to už pred tromi rokmi vtedajší minister financií Peter Kažimír. Vtedy som to kritizoval, pretože platy učiteľov boli celoplošne nízke. Ak však budeme ťahať platy pedagógov po celej krajine nahor, viem si predstaviť samostatný balík peňazí, ktorý by sa rozdeľoval na základe regionálnych podmienok.

Ste ministrom liberálnej strany, sám sa netajíte svojimi liberálnymi názormi na niektoré hodnotové otázky. Zrejme ste zachytili obavy z konzervatívneho prostredia, či sa nebudete usilovať o presadenie istej agendy v takej citlivej oblasti, ako je školstvo, napríklad cez nové učebnice. Napríklad ľudia z liberálnych mimovládok budú chcieť asi využiť, že ministrom je liberál. Keď prídu tlaky z tohto prostredia, aby sa menil obsah vzdelávania v školách podľa ich presvedčenia, čo bude hovoriť Branislav Gröhling?

Platí to, čo hovorím stále: Chcem, aby bolo školstvo rozdielne na celom Slovensku, pretože rodič má byť jediným, kto si má vyberať. Budem podporovať oba prístupy v školstve. Prekáža mi však takéto umelé rozdeľovanie na liberálne a konzervatívne.

Za viac ako pätnásť rokov, čo sa školstvu venujem a cestujem po školách, môžem povedať, že liberálne či konzervatívne nastavenie nikdy nebolo témou, nikoho to nikdy nezaujímalo. Škola má riešiť témy ako náboženstvo, etiku či prípravu na manželstvo po svojom a nevidím dôvod, prečo by som mal do toho zhora zasahovať.

Od premiéra Matoviča ste v marci dostali pokarhanie, pretože ste na jednej tlačovke nemali rúško. Verejne vás vyzval, aby ste zaplatili pokutu. Urobili ste to?

Áno, poslal som tam svoj mesačný plat.

Necítili ste sa ponížený spôsobom, akým vás Igor Matovič verejne vykarhal?

Je to premiér, má svoj štýl komunikácie a je na ňom, ako to urobí.
 

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame