Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
16. apríl 2020

Matovič tvrdil, že do konca júna zostanú deti určite doma. Nemusí to tak byť

Ak sa situácia nebude výrazne zhoršovať a iné krajiny nám ukážu, ako na to, môže tlak na otvorenie škôl stúpať.
Matovič tvrdil, že do konca júna zostanú deti určite doma. Nemusí to tak byť

Foto – TASR/Oliver Ondráš

Do konca školského roka ostávajú viac ako dva mesiace. Niekde už dištančné vzdelávanie beží naplno, inde s ním musia žiaci, učitelia a rodičia dennodenne zápasiť alebo si k nemu ešte stále iba hľadajú cestu.

Minister školstva Branislav Gröhling v stredu oznámil, že dostal od hygienikov zelenú na organizovanie prijímacích skúšok či maturít. Školy však musia dodržať prísne hygienické opatrenia ako dvojmetrové odstupy, nosenie rúšok alebo meranie teploty študentom a skúšajúcim učiteľom.

Gröhling avizoval, že Slovensko prvýkrát zažije maturitu tak, ako ju nepoznáme. Vzhľadom na momentálnu situáciu by sa mal upraviť jej obsah aj forma.

Budú však skúšky jediným momentom, počas ktorého sa študenti a učitelia ešte v tomto školskom roku stretnú osobne?

Dánsko, Nemecko aj Česko chcú pomaly otvárať

Viaceré európske krajiny ohlásili po Veľkej noci uvoľňovanie opatrení, ktoré sa dotýkajú aj škôl.

V Dánsku sa po mesiaci otvorili niektoré školy a predškolské zariadenia. Samozrejme, deti aj zamestnanci musia rešpektovať prísne podmienky a dohliadať na to by mali tamojšie úrady. Časť výučby, ak je to možné, sa má presunúť do exteriéru, musí sa zachovávať dostatočný odstup a priestory pravidelne dezinfikovať.

Prečítajte si tiež:
Dáni otvárajú školy. Je to dobrý nápad? Zdieľať

Postupné otváranie škôl od 4. mája oznámila v stredu aj nemecká kancelárka Angela Merkelová. Odborníci jej odporúčali, aby začala so staršími deťmi posledných ročníkov, ktoré sa pripravujú na prechod na vyšší stupeň štúdia, Merkelová sa však rozhodla ísť inou cestou. Ako prví by mali nastúpiť žiaci nižších ročníkov. Školy musia vypracovať hygienické plány. Škôlky zatiaľ zostanú zatvorené.

Ešte tento mesiac plánuje spustiť vyučovanie v niektorých školách aj Nórsko a plán na oživenie školskej dochádzky predstavilo aj susedné Česko. Hoci Babišova vláda vyhlásila, že v plnom rozsahu sa vyučovanie do konca júna neobnoví, budúci týždeň by už mali nastúpiť študenti posledných ročníkov vysokých škôl, aby sa mohli v menších skupinkách pripravovať na štátnice či rigorózne skúšky. Ak bude situácia ohľadom pandémie v Česku naďalej pod kontrolou, 11. mája by už mali byť v školách aj maturanti a 25. mája aj mladší školáci.

A čo my?

Ak sa súčasný stav nebude výrazne zhoršovať a viaceré krajiny budú postupne otvárať brány svojich škôl, dá sa očakávať, že to vyvolá tlak aj na našu vládu, aby k podobným rozhodnutiam pristúpila.

Hoci premiér Igor Matovič v marci vyhlásil, že deti do konca školského roka „na sto percent ostanú doma“, vzhľadom na vývoj udalostí, to nemusí úplne platiť.

Ešte minulý týždeň minister práce Milan Krajniak v rozhovore pre Postoj povedal, že ministerstvo školstva sa chystá na scenár, podľa ktorého by sa koncom mája alebo v júni mohla aspoň časť škôl v obmedzenom režime otvoriť. „Samozrejme, my v tejto chvíli nevieme povedať, či k tomu budeme môcť pristúpiť. Ale ak situáciu udržíme pod kontrolou, tento model bude pripravený,“ tvrdil Krajniak. „Na konci apríla budeme vedieť, či môžeme otvorenie škôl pripravovať ešte v tomto školskom roku. Ale len v obmedzenom režime, napríklad tak, že v triede bude len polovica žiakov v triede, bolo by preto dopoludňajšie aj popoludňajšie vyučovanie, aby sa stretávalo čo najmenej žiakov.“

Rezort školstva nám túto informáciu nepotvrdil a jeho šéf Gröhling bol zdržanlivý aj včera, keď sa ho novinári opýtali, či sa deti do konca školského roka do škôl ešte vrátia. Minister reagoval, že ak by hygienik dovolil, aby vyučovanie prebiehalo v podobnom režime ako skúšky, budú sa touto možnosťou zaoberať. Podľa jeho slov by školy fungovali spôsobom, že časť detí by do nich chodila dopoludnia a ďalšia popoludní.

Dodal, že ak by to bolo možné až koncom mája, nemá význam otvárať školy na pár týždňov. Online vzdelávanie podľa neho funguje a dá sa to s ním dotiahnuť do konca školského roka.


Minister školstva Branislav Gröhling. Foto – TASR/Jaroslav Novák

Budeme o tom diskutovať, hovorí Vašečka

Na možné znovuotvorenie škôl sme sa pýtali aj ľudí z ďalších koaličných strán.

Predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie Richard Vašečka potvrdil Krajniakove slová, že sa nad možnosťou obmedzeného otvorenia škôl uvažuje. Podľa jeho slov sa to však musí diať v súlade s celkovým postupom v boji s pandémiou a nemôže si každý segment nekoordinovane robiť, čo považuje za správne zo svojho pohľadu.

Inzercia

„Je potrebné najprv vypracovať podrobný a realistický scenár, ako by mohlo prípadné znovuotvorenie škôl vyzerať,“ vraví Vašečka. „Ak by sa začalo s otváraním škôlok a prvého stupňa základných škôl, ako to plánujú niektoré európske krajiny, muselo by sa dobre premyslieť, či sú konkrétne školy schopné zabezpečiť dostatok priestoru a potrebné hygienické opatrenia. Tiež by som sa prihováral za to, aby sa bral ohľad na deti s rizikovými ochoreniami a so zdravotnými problémami. Za zváženie by takisto stálo, čo s deťmi, ktoré žijú v spoločnej domácnosti s rizikovými osobami, najmä staršími ako 65 rokov.“

Vašečka hovorí, že vývoj situácie je nevyspytateľný a preto nechce hovoriť o konkrétnom termíne, kedy by mohlo byť opätovné otvorenie škôl realitou. Zároveň poznamenal, že ak by sa deti do nich nevrátili do konca školského roka a potom by nasledovali prázdniny, vypadli by tak zo školskej dochádzky takmer na pol roka, čo by pre niektorých žiakov mohlo spôsobiť vážne komplikácie. Vašečka chce k téme znovuotvorenia škôl zvolať na budúci týždeň školský výbor.

Odborník na školstvo zo strany Za ľudí Michal Kovács hovorí, že ich strana zatiaľ nedostala materiál k tejto téme.

„Kľúčové je usmernenie hlavného hygienika. Nechcem vyjadrovať nejaké stanovisko bez toho, aby sme poznali fakty, podľa ktorých sa treba riadiť,“ vraví Kovács a dúfa, že ministerstvo dostane podklady od hygienikov čím skôr, pretože ide o dôležitú vec.

„Samozrejme, treba o tom hovoriť a zvažovať, či by sa vyučovanie aspoň v nejakej miere mohlo obnoviť,“ dodáva.

Otvorme radšej teraz, keď je chorobnosť detí nízka

Zatiaľ teda nie je jasné ani to, ktorí žiaci by po prípadnom uvoľnení opatrení išli do slovenských škôl ako prví. Inšpiráciou nám pravdepodobne budú iné krajiny a dá sa očakávať, že pôjde v prvom rade o škôlkarov a deti z prvého stupňa základných škôl.

Nasvedčuje tomu aj vyjadrenie člena krízového štábu Vladimíra Krčméryho, ktorý včera skonštatoval, že podľa neho by sa mohli škôlky a prvé stupne škôl za prísnych hygienických podmienok pomaly otvárať. Podľa našich informácií o tom Krčméry hovoril aj na krízovom štábe s ďalšími epidemiológmi, ale väčšina to zatiaľ odmietla.

Určitý model obmedzeného otvorenia škôl si vie predstaviť aj pedagogický odborník Branislav Pupala. „Ak zvážime, že do školy by mohla ísť na začiatok iba určitá skupina detí a pozrieme sa na to aj z hľadiska rodičov, vychádza nám z toho, že najlepšie by bolo obnoviť vyučovanie pre deti na prvom stupni,“ vraví Pupala. „Jednak by to pomohlo mnohým rodičom, ktorí by tak mohli ísť do práce, a aj deťom, ktoré sú v mladšom veku viac závislé od učiteľa. Tie na druhom stupni už dokážu byť samostatné.“

Vyučovanie by podľa neho mohlo prebiehať v rozdelenom režime, v ktorom by časť detí chodila do školy dopoludnia a ďalšia popoludní. To by si však vyžadovalo väčší počet učiteľov. „No dalo by sa to vyriešiť kombinovanou formou domáceho a školského učenia. Žiaci by mali v škole skrátené vyučovanie, aby sa mohli vystriedať, a tak by to stíhali aj ich učitelia,“ uvažuje Pupala.

Prečítajte si tiež:
Ako zmeniť školu po pandémii Zdieľať

Ako hovorí, v prvom rade patrí otázka otvorenia škôl epidemiológom, no ministerstvo by malo byť pripravené na každý scenár. Predpokladá, že ak sa stav pandémie nebude rapídne zhoršovať a príklady z iných krajín ukážu, že čiastočné otvorenie škôl nespôsobilo problémy, o niekoľko týždňov sa k podobným krokom môže pristúpiť aj na Slovensku.

Detská lekárka Kristína Visolajská si myslí, že škôlky a školy by sa pre menšie deti mali radšej otvoriť v najbližšom období.

„V máji a júni sú chorobnosť a výskyt viróz najnižšie. Ak ich pošleme do škôl až v septembri, zakrátko prídu s chladnejším počasím virózy, ktoré zasiahnu veľkú časť detí. Ťažšie vtedy zistíme, či sú nakazené koronavírusom alebo bežnou chorobou, a z dôvodu prevencie tak budú musieť ostať doma. Teraz vieme deti ľahšie vyselektovať,“ tvrdí Visolajská s tým, že podľa nej by sa škôlky a prvé stupne základných škôl mohli nechať zatvorené v zimných mesiacoch, keď je v drvivej väčšine z nich vysoká miera chorobnosti.

V prípade znovuotvorenia škôl by bolo podľa jej slov dôležité, aby sa deťom pozorne kontroloval zdravotný stav a aby pracovali v menších skupinách.

Aj Kristína Visolajská je presvedčená, že by to pomohlo mnohým rodičom menších detí, keďže deti do jedenástich rokov nemôžu zostať doma samy. „Uvoľnilo by to aj viacerých zdravotníkov a ľudí, ktorých teraz najviac potrebujeme v práci,“ hovorí s tým, že sama teraz musí ostať s deťmi doma, hoci by ako lekárka mohla pomôcť.

Odporúčame