Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
08. apríl 2020

Koncom apríla uvidíme, či môžeme uvoľňovať obmedzenia

Rozhovor s ministrom práce Milanom Krajniakom aj o tom, či je mu bližšia línia Matovičovho blackoutu alebo Sulíkovho uvoľňovania.
Koncom apríla uvidíme, či môžeme uvoľňovať obmedzenia

Vysvetľuje, prečo sa na schému pomoci pre zamestnancov najväčších firiem muselo čakať dlhšie, aj to, ako chce pomáhať ľuďom, ktorí sa nezmestia do žiadnej schémy a hrozí im, že budú hladovať.

Myslí si, že ideu premiéra Igora Matoviča o zatvorení krajiny treba zvážiť, upozorňuje aj na jej riziko. Inšpiráciu, ako bojovať s koronavírusom, vidí aj v tom, ako sa kedysi niektoré americké mestá vysporiadali so španielskou chrípkou.

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak v rozhovore pre Postoj tiež hovorí, za akých okolností by sa už koncom apríla mohli uvoľniť niektoré obmedzenia a prečo nevylučuje, že sa deti ešte v tomto školskom roku vrátia do škôl.

Najväčšia výhrada, ktorá zaznieva voči vašim doterajším masívnym balíčkom, znie, že sa vaše prvé opatrenia netýkali veľkých firiem a fabrík nad 250 zamestnancov. To kritizovali aj renomovaní ekonómovia vo svojej výzve. Firmy ako PPS Detva medzičasom dali najavo, že budú nútené hromadne prepúšťať. Prečo to trvá tak dlho?

Myslím, že to vôbec netrvá tak dlho z hľadiska rozhodnutia vlády podporiť aj veľkých zamestnávateľov. My sme už totiž rozhodli, že ich chceme podporiť, rieši sa len to – a to je tých pár dní navyše oproti sociálnej pomoci pre ľudí vo firmách pod 250 zamestnancov –, akým spôsobom uskutočníme technickú stránku pomoci.

My totiž používame kombináciu eurofondov so slovenskými zdrojmi z rozpočtu, pričom na pomoc z eurofondov dosiaľ platili nejaké pravidlá. Preto sme v prvej schéme nemohli poskytnúť pomoc naraz všetkým zamestnávateľom. Minulý piatok sme dostali informáciu, že padne celoeurópsky limit 800-tisíc eur (EÚ pôvodne stanovila maximálnu štátnu pomoc pre jednu veľkú firmu na 200-tisíc eur za tri roky, pre koronavírus ho zvýšila na 800-tisíc – pozn. red.).

Tento týždeň sa to ešte formálne doťahuje na bruselskej úrovni, ale s najväčšími zamestnávateľmi už hovoríme, vedia, že nemáme žiadnu zákonnú prekážku, aby sme vedeli pristúpiť k tomuto kroku.

Akú podobu má mať teda pomoc pre najväčšie firmy?

Je niekoľko alternatív. Buď rozšírime projekt, ktorý funguje na ministerstve práce pre každého zamestnávateľa. Zruší sa limit, každý sa bude môcť prihlásiť. Druhou možnosťou je, že okrem pomoci pre podniky do 250 zamestnancov, ktorú môže dnes využiť aj veľký zamestnávateľ...

...ale len na tých 250 zamestnancov, nie na ďalších...

...áno, ale my k tomu môžeme urobiť ešte nadstavbovú schému, ktorá pôjde buď cez naše ministerstvo, alebo ministerstvo hospodárstva, to má tiež vytvorené fondy na takéto účely.

Stále sa bavíme o tom, že chceme prispievať všetkým zamestnancom na mzdy, aby bolo pre zamestnávateľov výhodnejšie udržať ich v pracovnom pomere, než ich prepustiť. Debata je len o tom, ako pomôcť čo najjednoduchšie čo najväčšiemu počtu zamestnávateľov a zamestnancom.

Väčší zamestnávatelia sformulovali požiadavku, aby štát prispieval zamestnancom na 60 percent mzdy, je to reálne?

U väčšiny najväčších zamestnávateľov sú podpísané kolektívne zmluvy, kde je náhrada pre zamestnanca, ktorý je na prekážke doma, stanovená na 60 percent. V prvej schéme to môže ísť do výšky 80 percent.

To však platí v prípade, ak firma v dôsledku opatrení musela zastaviť výrobu.

Áno, ale aj v prípade, že nemá podpísanú kolektívnu zmluvu. Dokonca u zamestnávateľov,u ktorých sú mzdy nižšie, tak aj pri poklese obratu, náhrada môže stúpnuť až k tým 80 percentám.

Chceme prispievať všetkým zamestnancom na mzdy, aby bolo pre zamestnávateľov výhodnejšie udržať ich v pracovnom pomere, než ich prepustiť. Debata je len o tom, ako pomôcť čo najjednoduchšie čo najväčšiemu počtu zamestnávateľov a zamestnancom. Zdieľať

Okrem dvoch spomínaných alternatív rozmýšľame aj nad treťou schémou, ktorá bude doplnkovou pre najväčších zamestnávateľov, ale to všetko sú už len technikálie, ako doručiť peniaze. Trochu komplikovanejšie je to len preto, že kombinujeme pomoc z eurofondov s našimi zdrojmi v rozpočte, a to tak, aby sme využili čo najviac prostriedkov z eurofondov.

Už viete povedať, aký objem dosiahne pomoc?

Nie, nevieme. My nastavujeme len horné rámce, ale nevieme, ako sa bude vyvíjať ekonomika. Dnes (rozhovor sme robili včera popoludní - pozn. red.) sme dostali ubezpečenie od veľkých zamestnávateľov, že to nikto nebude chcieť zneužiť, teda ak niekto ďalej vyrába viac-menej ako predtým, o pomoc nebude žiadať.

Musíme nastaviť kritérium, ako to testovať, ale zároveň vieme, že u najväčších zamestnávateľov tu máme aj časový faktor: ak im v jeden mesiac poklesnú objednávky, až nasledujúci mesiac pošlú časť zamestnancov na prekážku, ale v daný mesiac ešte nedochádza k poklesu tržieb. Aj preto hľadáme mechanizmus, ako sa to bude vykazovať. Ale opäť, to sú už len technické otázky, kľúčovým je náš spoločný záujem udržať čo najviac pracovných miest.

Otázka je, či ste sa predošlé dva týždne nedali až príliš zviazať výnimkami EÚ o zákaze štátnej pomoci. Naozaj platí tá výnimka v dnešnej extrémnej situácii, keď je jasné, že ide o celoplošnú pomoc pre všetkých a týka sa to výlučne miezd?

Keďže používame eurofondy, tak už len to, aby sme mohli zastaviť čerpanie z tých existujúcich fondov a použiť ich na novú schému, sme si museli dať schváliť v Bruseli. A išlo to veľmi rýchlo. Postupovali sme analogicky podľa krajín, ktoré to žiadali o pár dní pred nami, napríklad ako Dáni, aby sme vedeli, aký prístup je funkčný.

Teda nás s tým mnohí predbehli?

Mali sme výmenu vlád, čo mohlo niektoré procesy trochu zbrzdiť, ale niektorí žiadali aj po nás. Problém je, že žiadosť sme nemohli poslať minulý týždeň, hoci na úrovni EÚ už padlo rozhodnutie zrušiť doterajšie limity pomoci, len to ešte nebolo zúradované. Preto sa muselo počkať.

Určite však zostane skupina ľudí, ktorí pri tejto masívnej pomoci nespadnú do žiadnej kategórie, lebo napríklad pracovali načierno či z iného dôvodu sa ocitnú mimo schém. V Taliansku sú už státisíce hladujúcich ľudí, na ktorých bola ušitá pomoc, u nás tento problém tiež ešte len naplno prepukne. Aká bude forma pomoci pre týchto ľudí?

Mali sme tu tri roky fungujúci projekt potravinových balíčkov, ktorý nepokračoval, keďže sa situácia zlepšila. Tento projekt ideme čo najrýchlejšie naštartovať, aby sme pomohli tým najnúdznejším. Sú ešte dve formy pomoci, ktoré použijeme.

Každý človek, ktorý sa ocitne mimo týchto schém, dostane špeciálnu dávku, aby zvládol toto ťažké obdobie. Zdieľať

Na našom ministerstve máme takzvaný humanitárny fond, kde môžu už dnes žiadať ľudia o pomoc, ide práve o ľudí, na ktorých žiadna zo schém, ktoré sme naštartovali, z rôznych dôvodov nesadla. Takto vieme žiadateľovi poskytnúť dotáciu 800 eur.

Tretia forma pomoci by mohla byť akousi SOS dávkou. Každý človek, ktorý sa ocitne mimo týchto schém, dostane špeciálnu dávku, aby zvládol toto ťažké obdobie. V najbližších dňoch príslušný návrh dopracujeme.

Máte predstavu, koľkých ľudí sa bude týkať táto pomoc pre najnúdznejších?

To nikto presne nevie, odhadujeme však, že v priebehu najbližších týždňov pôjde o niekoľko desiatok tisíc ľudí.

Je zjavné, že aj napriek garanciám na kompenzáciu miezd do určitej výšky dôjde k prepúšťaniu. V Amerike sa už spomínajú odhady, že nezamestnanosť by krátkodobo stúpla až k 30 percentám, v Rakúsku už na konci marca stúpla na vyše 12 percent. Máte odhady, čo sa stane na Slovensku?

To veľmi závisí od vývoja celosvetovej ekonomiky, čo v tejto chvíli ťažko odhadnúť. Doterajšie signály z trhu práce určite nenaznačujú, že by to malo stúpnuť do takých šialených výšok, ako ste spomínali. Samozrejme, so zhoršením treba počítať.

Aká bude asi životnosť týchto opatrení? Dajme tomu, že v lete sa situácia stabilizuje, od septembra bude už bežať relatívne normálny život, deti budú chodiť do školy, bude sa pracovať, hoci, samozrejme, mnohé firmy ešte budú trpieť dôsledkami karantény – bude im táto pomoc vyplácaná ešte aj na jeseň?

Vôbec nechcem špekulovať, v tejto chvíli to nikto nevie odhadnúť. Všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, použijeme na pomoc ľuďom. Štát si nenechá ani jedno euro.

Vo verejnej debate, a to aj na úrovni vlády, na seba narážajú dva záujmy. Jedným záujmom je čo najvyššia ochrana verejného zdravia, túto líniu reprezentuje premiér Matovič, na druhej strane je ekonomický záujem, tlak na uvoľňovanie reštrikcií, čo reprezentuje Richard Sulík. Kde sa vidíte v tomto spore?

Čím skôr sa nám podarí prekonať zdravotnú krízu, tým lepšie to bude pre nás aj z ekonomického hľadiska. Platí premiérova téza, že ak sa nám za ešte sprísnenejších podmienok podarí rýchlo vyriešiť zdravotnú krízu, bude to mať priaznivejšie ekonomické dopady než dlhé, pozvoľné pokračovanie krízy.

Všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, použijeme na pomoc ľuďom. Štát si nenechá ani jedno euro. Zdieľať

Vždy to však bude balansovanie na hrane. Mne sa veľmi páči veta profesora Krčméryho, ktorý hovorí, že buď choroba diktuje nám, alebo my diktujeme chorobe. Zatiaľ sme to my, ktorí diktujeme. Ak zvládneme Veľkú noc a nezačnú stúpať prípady novonakazených, budeme môcť z týždňa na týždeň testovať, čo si môžeme dovoliť otvoriť.

Ak uvidíme, že po prvej vlne uvoľnenia sa nič zlé nestalo, môžeme tak pokračovať ďalej. To preferujem ako najrozumnejšiu možnosť, teda takéto pomalé a postupné otváranie.

Premiér však vychádza z toho, že môžeme koronavírus celkom zničiť, čo je nereálne.

Jeho téza je, že ak na obdobie troch-štyroch týždňov obmedzíme mobilitu až na 90 percent, ten vírus by sme prirodzene zabili, lebo by sa nemal ako šíriť.

Rizikom tohto prístupu je, či by sme následne vedeli držať zavreté hranice, cez ktoré by mohli prejsť len testovaní ľudia až do momentu, kým kríza neodznie v celej Európe. Ja to však celkovo považujem za alternatívu, ktorú treba preskúmať.

Ale naozaj tomu veríte? Predpokladajme, že hermeticky uzatvoríme krajinu na pár týždňov s minimom pohybu. No nikdy sa nedá zaručiť, že niekde, v nejakej malej komunite, by vírus neprežil, úplné zničenie možno dosiahnuť v laboratórnych podmienkach, ale sotva v krajine s 5,5 milióna obyvateľmi. Ak by sme sa na tento experiment dali a následne by sme uvoľnili opatrenia v domnienke, že sme vírus v krajine porazili, no opäť by sa začalo jeho postupné šírenie, tie predošlé týždne v tvrdej karanténe by nemali zmysel. To by viedlo k obrovskej psychickej aj ekonomickej frustrácii, nemyslíte?

Nemám jasnú odpoveď, minimálne to stojí za preskúmanie. 

Teda pod touto ideou Matovičovho blackoutu rozumiete to, že všetci ľudia by zostali zatvorenía nikam by nevychádzali?

Hovorím o lockdowne s tým, že by sme mobilitu obmedzili na spomínaných 90 percent.

Teraz je obmedzená na koľko?

Na 70 percent. Uvidíme, ako sa nám podarí udržať situáciu počas Veľkej noci. Mimochodom, zatiaľ najlepšie to podľa rebríčkov zvláda Izrael, kde na paschu, obdobu našej Veľkej noci, prijali rovnaké opatrenia ako my.

My tieto veľkonočné obmedzenia považujeme za rozumné, vráťme sa však k idei lockdownu. Ako chcete preskúmať, či sa takýto experiment môže podariť?

Epidemiológovia a ďalší odborníci by to museli prepočítať, plus by sme museli vedieť, ako udržať vonkajšiu hranicu pod úplnou kontrolou. Ideálne by bolo, keby sa nám podarilo spolu so susednými štátmi ako Rakúsko, Česko, Poľsko, Maďarsko dohodnúť na špeciálnej ochrane hraníc.

Hovorím o lockdowne s tým, že by sme mobilitu obmedzili na spomínaných 90 percent. Dnes je obmedzená na 70 percent. Zdieľať

Ja len hovorím, že táto alternatíva má svoje rácio, ale nemám dostatok informácií na to, aby som ju podporil. Určite však stojí za zváženie.

Mimochodom, v týchto dňoch bola zverejnená zaujímavá štúdia o výsledku rôznych stratégií, ktoré zvolili americké mestá v čase šírenia španielskej chrípky. Ukázalo sa, že paradoxne tie mestá, ktoré volili najprísnejšie opatrenia, teda najviac sa zavreli, mali po následnom otvorení oveľa väčší ekonomický rast a oveľa rýchlejšie nabehli na predkrízový ekonomický stav než tie, ktoré sa usilovali o čo najmenšie obmedzenia s cieľom uchrániť ekonomiku.

V tejto chvíli je isté, že koalícia by sa na takomto lockdowne nevedela dohodnúť, Richard Sulík už pomerne tvrdo kritizuje prístup premiéra.

Neviem, či je šťastné si takto odkazovať cez médiá, nepovažujem za šťastnú prax, keď niekto okamžite po rozhodnutí vlády či krízového štábu píše facebookové statusy.

Tým narážate asi aj na status Veroniky Remišovej...

...to hovorím všeobecne.

Už to vyzerá na pomerne veľké napätie vnútri koalície. Aká je vlastne atmosféra na vláde?

Diskusie na vláde sú vecné, zvažujú sa rôzne alternatívy. Aj pri veľkonočnom obmedzení sa urobili po pripomienkach zmeny, upresnilo sa, koho sa majú týkať výnimky. Určite by som nekritizoval, že vláda tieto rozhodnutia neprijíma po veľmi širokej a dlhej diskusii. Vždy zaznie celý súhrn argumentov z každej perspektívy, určite to nefunguje tak, že premiér príde a povie, bude to takto.

Samozrejme, že ako každý člen vlády aj premiér má svoj názor, ale umožňuje každému predkladať návrhy, dlho o nich diskutovať, naozaj v tomto problém nie je.

Z vašich odpovedí však vypláva, že hoci patríte do skupiny ekonomických ministrov, pre ktorých je udržanie zamestnanosti a rozbeh ekonomiky prioritou, Matovičova reštriktívna zdravotnícka línia je vám bližšia než Sulíkov prístup.

Inzercia

Vychádzam z tézy, že musíme byť neustále v stave, že my diktujeme chorobe, a aj podľa toho môžeme uvoľňovať opatrenia bez toho, aby počet novonakazených prudko nestúpal. Lebo to znamená, že situáciu máme pod kontrolou a my sami ovplyvňujeme vývoj.

Zároveň však platí, že názory na stratégiu boja proti epidémii sa menia. Napríklad šéf českého krízového štábu Roman Prymula už teraz hovorí, že niektoré opatrenia treba uvoľniť a nechať populáciu kontrolovane premoriť v priebehu dlhšieho obdobia.  

Ja si myslím, že zatiaľ ideme dobrou cestou v tom, že sme to utlmili, a to nám dalo čas na premyslenie každého ďalšieho kroku. Navyše, tie ďalšie kroky vieme robiť po kúskoch.

Vychádzam z tézy, že musíme byť neustále v stave, že my diktujeme chorobe, a aj podľa toho môžeme uvoľňovať opatrenia bez toho, aby počet novonakazených prudko nestúpal. Zdieľať

Ak sa ukáže, že sa situácia ani po Veľkej noci vďaka prijatým opatreniam nezhorší a budeme mať pod kontrolou rómske osady, ktoré sa priebežne testujú, budeme si môcť dovoliť priebežne niečo otvoriť a chvíľu počkať. A robiť to postupne po kúskoch.

Myslíte, že táto debata tu už bude na konci apríla?

Dva týždne po Veľkej noci budeme vedieť, či máme nejaký nárast prípadov ochorenia. Potom uvidíme, či máme situáciu pod kontrolou, a ak áno, tak si môžeme dovoliť postupne uvoľňovať obmedzenia. Po malých segmentoch.

Oživenie ekonomiky však bude do značnej miery závisieť aj od otvorenia škôl a škôlok, lebo keď sú zatvorené, blokuje to pracovnú aktivitu veľkej skupiny ľudí. Kedy to bude podľa vás možné?

Mne sa zdá veľmi rozumné to, čo pripravuje minister školstva Gröhling. Chystá sa na to, aby koncom mája alebo v júni mohla byť aspoň časť škôl otvorená vo veľmi obmedzenom hygienickom režime. Samozrejme, my v tejto chvíli nevieme povedať, či k tomu budeme môcť pristúpiť. Ale ak situáciu udržíme pod kontrolou, tento model bude pripravený.

Na konci apríla už teda môžeme poznať odpoveď aj na túto otázku?

Na konci apríla budeme vedieť, či môžeme otvorenie škôl pripravovať ešte v tomto školskom roku. Ale len v obmedzenom režime, napríklad tak, že v triede bude len polovica žiakov v triede, bolo by preto dopoludňajšie aj popoludňajšie vyučovanie, aby sa stretávalo čo najmenej žiakov.

V Česku uvažujú, že školy otvoria už od 15.mája. Táto vec má istý politický rozmer. Viete si ako politik z pohľadu verejného tlaku predstaviť, že v Česku by školy fungovali a na Slovensku nie, hoci epidemiologická situácia by tu nebola horšia?

Pozrite, už pri migračnej kríze sa ukázalo, že sme k nej pristupovali oveľa rozumnejšie ako iné krajiny. Aj počas tejto koronakrízy sa ukazuje, že k nej nielen my, ale ďalšie stredoeurópske krajiny pristupujeme rozumnejšie ako inde.

To mi dáva sebavedomie nepozerať sa na to, ako to robia iné krajiny. Jednoducho to urobme najlepšie, ako vieme. Vidím to tak, že koncom apríla, začiatkom mája bude ten čas, keď máme zanalyzovať, či môžeme otvoriť školy a v akej podobe.

Momentálne majú ľudia strach z vírusu a správajú sa disciplinovane. Ale ak o tri týždne uvidia, že situácia je pod kontrolou a nemocnice nie sú preplnené pacientmi s Covid-19,zmení sa aj nálada. Strach z korony potom vytlačí veľký existenčný strach z ekonomickej budúcnosti, na to budete musieť nájsť politickú odpoveď.

Keď si budem môcť vybrať, či chcem zachrániť čo najviac životov alebo čeliť nespokojnosti, tak bude pre mňa určite prioritou záchrana životov. Popritom budem rozmýšľať nad tým, ako čo najviac oživiť ekonomiku a uľahčiť ľuďom život. Ale prioritou musí byť záchrana životov.

Ako vnímate poslednú analýzu Inštitútu zdravotnej politiky, podľa ktorej by tu malo byť najviac nakazených v júli? Takýto scenár pôsobí trochu depresívne a znamená, že na otvorenie škôl do leta, hoci aj v obmedzenom režime, ani nepomyslíme. Zdá sa vám táto prognóza hodnoverná?

Skôr sa opieram o názory ľudí, ktorí majú reálnu skúsenosť s takýmito epidémiami. Keď by som sa mal spoľahnúť na názor nejakého analytického tímu, ktorý sa na základe rôznych premenných snaží modelovať niečo, čo nevieme celkom predpokladať, alebo by som sa mal spoľahnúť na názor profesora Krčméryho, spoľahol by som sa na jeho názor.

To neznamená, že tieto názory musia byť v rozpore, ale ak by boli v rozpore a musel by som si vybrať, tak asi dám na názor niekoho, kto takéto epidémie zažil na vlastnej koži a má skúsenosť so scenármi, ktoré sa uplatnili v rôznych krajinách. Pričom ten model nezavrhujem, ale keby bol rozpor, vyberiem si radšej názor praktika.

Je potom šťastné, aj zo strany predstaviteľov vlády, že sa týmto modelom dáva taká publicita?

Premiér volí stratégiu otvoreného vládnutia, hoci mu viacerí vyčítajú, že má hovoriť menej. Ale je to jeho štýl a treba to rešpektovať.

Len to má dosah na atmosféru v krajine aj verejnú mienku.

Ale z dlhodobého hľadiska je to lepšie, ako keby premiér hovoril iba obmedzené množstvo informácií s tým, aby ľudí „nevystrašil“. Keby sa potom objavil nejaký scenár vývoja, s ktorým sa nepočítalo, ľudia by mohli mať pocit, že boli oklamaní.

Premiér volí stratégiu otvoreného vládnutia, hoci mu viacerí vyčítajú, že má hovoriť menej. Ale je to jeho štýl a treba to rešpektovať. Zdieľať

Teraz majú pocit, že možno majú až príliš veľa informácií, ale nie to, že ich vláda chcela klamať. To je z hľadiska budovania dlhodobej dôvery lepšie.

Igor Matovič momentálne čelí vlne kritiky za svoj komunikačný štýl, dramaturgie tlačových konferencií a podobne. Vás tento jeho štýl vyrušuje?

Má vláda výsledky v tých najpodstatnejších veciach? Podľa mňa má. Sľúbili sme, že zvýšime počet testovaných ľudí? Stalo sa to. Možno nie hneď na tritisíc, ale na štvornásobok toho, čo bolo pred dvomi týždňami. Sľúbili sme, že zabezpečíme pľúcne ventilátory, ktoré nikde nie sú? Podarilo sa, domáci výrobca výrazne zvýši ich produkciu.

Za týždeň sme pripravili najväčšiu finančnú pomoc v dejinách Slovenska, ktorá bola aj rýchlo sprocesovaná. Už sa prijímajú žiadosti. Môžeme debatovať, či má niekto rozprávať viac alebo menej, ale podstatné je to, že táto vláda má výsledky.

Pre stabilitu vládnutia sú však dôležité aj pocity koaličných strán. Richard Sulík minulý týždeň kritizoval premiéra, že bez toho, aby sa o tom rozprávalo vo vláde, začal hovoriť o blackoute alebo o hlasovaní ľudí o takejto možnosti. Nepodkopáva to vzájomnú dôveru v koalícii?

Je to zaujímavý diskusný príspevok pána Sulíka. Vy ako novinári si viete urobiť monitoring vyjadrení jednotlivých členov vlády za posledných dva a pol týždňa.

Kladiem si otázku, či by sme tam nenašli aj viaceré vyjadrenia pána Sulíka, o ktorých som nevedel, žeby boli vopred odkonzultované a napriek tomu boli zverejnené. Skúsme sa najskôr pozrieť na to, či pravidlá, ktorých dodržiavania sa dovolávame, aj všetci dodržiavame.

Igor Matovič ich asi tiež nie vždy dodržiava.

Richard Sulík sa dovoláva dodržiavania tohto pravidla, tak by si mal skontrolovať, či aj jemu sa nestalo to isté. Ja, moji kolegovia vo vláde, ale aj Boris Kollár si tiež dávame pozor, aby sa nám takéto veci stávali čo najmenej.

Aj ste interne Igorovi Matovičovi vyčítali, prečo vrhol pojem blackout do verejnej debaty, predtým než by ste sa o tom bavili vo vláde?

Ale to ja nepovažujem za niečo, čo je "mimo výseč". Premiér nikdy nepovedal, že o tom sám rozhodne. Aj ja niekedy poviem svoj názor, ktorý nemám odkonzultovaný vo vláde alebo v koaličnej rade. Rešpektujem však, že záväzné je až to, na čom sa dohodne vláda.

V týchto dňoch bol zverejnený text koaličnej dohody. Váš bývalý blízky spolupracovník Vladimír Palko na facebooku označil za škandalózne ustanovenie, podľa ktorého budú musieť byť návrhy koaličných poslancov mimo programového vyhlásenia vlády nielen prerokované, ale aj odsúhlasené koaličnou radou. Tvrdí, že za Dzurindových vlád a za Radičovej vlády to tak nebolo a že to spochybňuje slobodu poslancov predkladať vlastné návrhy.

Myslím, že Vladimír Palko sa mýli, lebo každý minister má právo neakceptovať pozmeňovací návrh, ktorý ide nad rámec zákona, ktorý predkladá. Ak nejaký poslanec chce, aby jeho návrh bol akceptovaný, tak je normálne, že to najskôr musí prejsť koaličnou radou alebo minimálne s príslušným ministrom. Inak svoj návrh nemá šancu presadiť. Nie je to nič mimoriadne a v koalíciách to vždy takto fungovalo.

Čiže to, čo fungovalo neformálne, je teraz formalizované?

Nie, myslím, že v ostatných troch koaličných vládach to takto fungovalo aj formálne.

Aj vo vzdialenejšej minulosti, ešte ako člen KDH, ste sa venovali aj ekonomicko-sociálnym témam, napríklad zmene dôchodkového systému. Problém je, že svoje nápady z minulosti teraz nemôžete realizovať, stali ste sa koronovým ministrom, ktorý bude minimálne dočasne čeliť problému veľkej nezamestnanosti. Máte ešte v hlave aj témy, s ktorými by ste prišli, keby krajina fungovala v dobrých časoch?

Akurát včera sme mali poradu k programovému vyhláseniu vlády, kde sme sa zaoberali nielen aktuálnou situáciou, ale aj strategickými témami.

Sú tri kľúčové priority, ktoré by som chcel v normálnych časoch určite riešiť. Prvou je, že považujem za spravodlivé, aby pracujúce deti priamo prispievali na dôchodok svojich rodičov prostredníctvom asignácie časti svojich odvodov. Aby najmä matky, ktoré majú dnes nižšie dôchodky, pretože vychovali štyri deti, dostali na dôchodok nejaké ocenenie, kompenzáciu za to, že vychovali deti, ktoré prispievajú na dôchodok všetkých dôchodcov. Ako sa to technicky uskutoční, je na diskusiu.

A ďalšie dva nápady?

Mojou ideálnou predstavou o podpore v nezamestnanosti je, aby uchádzač o prácu, ktorý si vyčerpal podporu v nezamestnanosti, mal nárok na pracovnú zmluvu so štátom. Na taký objem hodín, aby to vykrývalo to, čo dnes voláme sociálnymi dávkami.

Robil by verejnoprospešné práce?

Áno, ale to sa dá presne zadefinovať. Podstatou je, že tento človek by bol zamestnaný. Ráno by musel vstať a prišiel by do zamestnania a zostal by mu zachovaný pracovný návyk. A táto forma podpory by bola pracovná zmluva.

Mojou ideálnou predstavou o podpore v nezamestnanosti je, aby uchádzač o prácu, ktorý si vyčerpal podporu v nezamestnanosti, mal nárok na pracovnú zmluvu so štátom. Zdieľať

Rozpracoval som to už pred desiatimi rokmi. Pracovne si to predstavme tak, že namiesto časti kompetencií úradov práce by vznikla štátna zamestnanecká akciová spoločnosť, ktorá by organizovala verejnoprospešné práce v prospech obcí, miest či štátnych inštitúcií, kde by títo ľudia boli zamestnaní.

Čo by sa stalo s človekom, ktorý by to odmietol?

Dostal by napríklad iba minimálnu podporu vo forme naturálií, potravín, ošatenia a podobne.

Tretia priorita?

Tretia vec, ktorá je pre mňa dôležitá, je, že ak ktokoľvek, mimovládna organizácia, charita, cirkev alebo súkromná firma, nájde prácu dlhodobo nezamestnanému a on bude rok pracovať, bude mať nárok povedzme na tretinu tých finančných prostriedkov, ktoré by štát tomuto inak dlhodobo nezamestnanému človeku musel vyplatiť za rok. Dostal by to vždy až spätne, po tom, ako to štát ušetril.

Ďalší rok, ak by tento človek stále pracoval, by mal nárok na dvadsať percent, tretí rok ešte na desať percent ušetrených prostriedkov. Tento model v minulosti dobre zafungoval v americkom štáte New York.

V ostatných rokoch sme boli veľmi milo prekvapení z vývoja nezamestnanosti, ktorá postupne klesala až na hranicu okolo piatich percent. Myslíte si, že sa k týmto číslam môžeme po koronakríze ešte vrátiť alebo uviazneme v pasci vyššej nezamestnanosti, ktorej sme tu po Novembri dlho čelili?

Myslím, že sa do tohto stavu vieme vrátiť, zhruba tých päť percent je u nás prirodzená miera nezamestnanosti. Neočakávam, že by sme sa ako Česi mohli dostať na dve percentá. Predsa len tú máme skupinu ľudí, ktorá sa na trhu práce umiestňuje ťažko. Tých približne päť percent považujem za dosiahnuteľný cieľ pri ideálnom stave hospodárstva.

S tým, že za ministra Krajniaka v lepších časoch bybola veľká väčšina z týchto piatich percent súčasťou štátnej akciovej spoločnosti?

Ak by sa to podarilo presadiť, tak veľká časť z nich áno. Upozorňujem však na to, že tu máme aj skrytú nezamestnanosť, ľudí, ktorí vypadli z týchto schém a boli len na rôznych iných projektoch štátnej podpory. Takže to číslo nie je úplne štatisticky korektné.

Ale tých päť percent je ideál, ku ktorému vieme smerovať. Len teraz nevieme povedať, za ako dlho sa k nemu vrátime.

 

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame