Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
06. apríl 2020

Xavier Dor je s Bohom

V sobotu 4. apríla zomrel v Paríži na následky dýchacích problémov dlhoročný bojovník za nenarodené deti, lekár a embryológ, Dr. Xavier Dor.
Xavier Dor je s Bohom

Pred šiestimi rokmi som mal tú česť s ním urobiť rozhovor pre Postoj. Bola to česť a zároveň milosť, za ktorú som Otcovi vďačný.

Na ten rozhovor sa pamätám veľmi dobre. Robil som ho po telefóne a aj keď som toho pána nevidel, cítil som jeho úsmev, optimizmus a absolútne presvedčenie o správnosti veci, ktorej venoval viac ako tri desaťročia svojho života. Bol to zrejme posledný Francúz, ktorý za svoje pro-life presvedčenie išiel do väzenia. Samozrejme, bolo a je stále dosť tých, čo kvôli pro-life aktivitám strácajú zamestnanie, sú terčom fyzického násilia, posmechu a odsúdenia, ale neviem o tom, že by po Dr. Dorovi ešte niekto iný to dostal natvrdo.

O tri roky neskôr som mal to šťastie ho stretnúť osobne na Parížskom pochode za život. Stál so svojou skupinou trochu mimo hlavnej masy ľudí a čakal na koniec sprievodu, ktorý mala ako každý rok uzatvárať práve jeho asociácia. Krátko sme sa rozprávali a s úsmevom mi tvrdil, že na rozhovor sa pamätá, aj keď to bolo zrejme len zo zdvorilosti. Trochu sa pamätal aj na Slovensko, cez ktoré prechádzal, keď cestoval v 90. rokoch na púť do Poľska.

Jeho metódy verejných modlitebných stretnutí pred pôrodnicami mali svojich odporcov aj medzi „svojimi“. Zdal sa priveľmi radikálny a provokatívny. Bol však na hony ďaleko od karikatúry podivína a extrémistu, ktorú o ňom vytvorili jeho protivníci a ktorú preberali aj niektorí cirkevní predstavitelia. Nesmierne priateľský a otvorený, nikdy neporušoval zákon, zhromaždenia boli vždy nahlásené vopred a jediné násilie, ku ktorému sa uchyľoval, bola modlitba svätého ruženca.

Akcie jeho asociácie však boli viditeľné, burcovali svedomie a to bolo to hlavné nebezpečenstvo pre zástancov zabíjania nenarodených. Lebo aby takýto zločin mohol nerušene pokračovať, nesmie ho byť vidno. Neslobodno o ňom hovoriť v televíznych diskusiách ani ho spomínať na kázni. Musí to ostať tabu. Xavier Dor bol možno posledný, ktorý ešte mal odvahu toto tabu narúšať spomenutým spôsobom. Odvahu čerpal z modlitby a možno mal na ňu isté predispozície z rokov prežitých ako lekár v Afrike a vo vojenských misiách v Libanone.

V knihe Zločin proti Bohu opísal históriu vzniku asociácie SOS Tout Petit, niektoré ich akcie, konflikty s propotratovými organizáciami, svoje skúsenosti s prokuratúrou a interakciu s cirkevnou hierarchiou. Bol veľmi kritický na adresu niektorých biskupov, ktorí podľa neho pre nedostatok odvahy nechali prejsť všetky tie hrozné zákony. Bol presvedčený, že by k tomu nedošlo, ak by sa boli biskupi ozvali nahlas a dôrazne. Nepriamo mu neskôr dala za pravdu aj Simone Veil (predkladateľka zákona o potratoch v 1975), keď vo svojich pamätiach napísala „ak by sa Cirkev postavila proti, zákon by nebol prešiel“.

Doktor Dor zomrel v nemocnici a zaopatrený. Vzhľadom na súčasnú sanitárnu situáciu je pravdepodobné, že rozlúčka s ním bude len na cintoríne a len za prítomnosti najbližšej rodiny. V dome Otca však už na neho čakajú tisíce tých najmenších, pre ktorých bol vláčený po súdoch. Predstavujem si ho tak, že im všetkým v dobrej nálade rozdáva malé štrikované papučky. Zbohom, Xavier, buďte s Bohom a pokračujte tam v tom, čo ste začali tu.

Inzercia

Odporúčame