Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
07. december 2021

Macronovi konkurenti

Sú traja a veľmi rozdielni, súboj bude teda napínavý

Vo Francúzsku sa blížia voľby prezidenta. A pravá strana politického spektra sa v posledných dňoch výrazne spriehľadnila.

Sú traja a veľmi rozdielni, súboj bude teda napínavý

Valérie Pécressová. FOTO – FB

Už je jasné, koľko kandidátov má záujem o post prezidenta.

V prvom rade sa doterajší „kryptokandidát“ Éric Zemmour stal konečne aj oficiálnym kandidátom.

Hneď sa konali primárky u Republikánov, ktoré v sobotu vyhrala Valérie Pécressová, súčasná prezidentka parížskeho regiónu Île-de-France.

A pridajme k tomu Marine Le Penovú, trojnásobnú kandidátku za Národné zjednotenie, a máme trio, z ktorého s najvyššou pravdepodobnosťou vzíde budúci vyzývateľ súčasného prezidenta Emmanuela Macrona.

Táto kryštalizácia však nijako nepomohla voličovi pravice, ktorého dilema sa len zmenila na „trilemu“.

Po prvé preto, že podľa súčasných prieskumov ani jeden z kandidátov neporazí Macrona v druhom kole volieb. A po druhé, svojou politickou minulosťou sú všetci traja priveľmi rozdielni na to, aby bola šanca na predvolebnú koalíciu.

Hmlisté programy kandidátov sú si zároveň veľmi podobné, preto voličom nepomáhajú zorientovať sa. Všetci chcú obnoviť autoritu polície, sprísniť tresty pre delikventov, dostať imigráciu pod kontrolu, reindustrializovať krajinu a použiť referendum tam, kde by ústavný súd alebo Brusel kládol prekážky.

Preto o ich súčasných preferenčných číslach rozhoduje len ich minulosť či štýl komunikácie.

V najbližších týždňoch budú musieť ukázať, ako vedia prebudiť nevoličov z letargie, pritiahnuť hlasy z iného tábora a zároveň neopustiť úplne svoju ideologickú bázu.

Nie je vôbec isté, či im v kampani ostane priestor aj na Macrona a bilanciu jeho päťročnice.

Každý pochopil, že ona nevyhrá

Marine Le Penová sa borí s dvoma prekážkami a ani s jednou nedokáže nič urobiť. Prvá je jej priezvisko, ktoré automaticky vyvoláva spomienku na jej otca a bráni iným stranám čo len pomyslieť na spoločný postup.

Druhou je fakt, že na prezidentku kandiduje už tretíkrát. Faktor opotrebovania či opozerania spôsobuje, že voliči ju už vnímajú ako súčasť „systému“, hoci nikdy nebola pri moci. Zemmour o nej kedysi v auguste povedal: „Každý v strane pochopil, že Marine nikdy nevyhrá.“ A on zas vedel, že má šancu u jej voličov. Povedal nahlas to, čo iní dovtedy hovorili len potichu.

Napriek tomu je Le Penová stále miernym favoritom pre druhé kolo volieb. Treba uznať, že posledné roky podala výnimočný výkon. Nikto totiž nečakal, že po zbabraných voľbách v 2017 si udrží pozíciu lídra opozície.

Nulový aliančný potenciál jej strany bol známy hendikep, a tak kandidátka urobila personálne zmeny s cieľom oslabiť konzervatívne krídlo. Svoje prejavy zamerala na ľudové vrstvy naprieč politickým spektrom. Výsledkom bolo zmäkčenie protiimigračnej rétoriky a ohlásenie niekoľkých typicky ľavicových opatrení, ako napríklad zníženie dôchodkového veku na 60 rokov.

Ktovie, kde by sa až skončil tento jej výlet do sveta socializmu, keby sa v septembri zrazu neobjavil Zemmour, ktorý Marine Le Penovú predbehol po pravej strane.

Zatiaľ je to však osamelý jazdec

Predbiehací manéver Érica Zemmoura bol takmer dokonalý.

V posledných týždňoch však kandidát urobil niekoľko chýb, ktoré mu poškodili obraz kultivovanej osoby a zastavili ho v rozlete.

Agresívne vyjadrenia na adresu ministerky, novinárov a obscénne gestá počas návštevy Marseille potešili len jeho skalných voličov. U nerozhodnutých voličov vyvolali prvé pochybnosti, či tento kandidát je schopný psychicky zvládnuť náročnú kampaň, o poste prezidenta nehovoriac.

Pravdepodobnosť, že mu len praskli nervy po provokáciách zo strany hnutia antifa a pod tlakom médií, nie je ospravedlnením. Komparatívna výhoda, ktorá stála na jeho nepopísanej politickej minulosti, sa tak stratila.

Inzercia

Pokles v preferenciách bol zaiste jedným z katalyzátorov, ktoré prinútili Zemmoura konečne ohlásiť svoju kandidatúru. Isto to urobil s nádejou, že tento krok prinesie jeho kampani nový impulz.

V nedeľu organizoval svoj prvý míting, na ktorom ohlásil názov svojho hnutia Reconquête (s jasným odkazom na španielsku Reconquistu) a slogan kampane Nemožné nie je francúzske.

Podľa komentátorov návštevnosť (12-tisíc) a obsah mítingu naplnili očakávania. Neodmysliteľné zrážky s antifa provokatérmi znásobili mediálnu odozvu.

Zatiaľ je to však osamelý jazdec, ktorý sa na rozdiel od ostatných dvoch kandidátov nemôže oprieť o skúsené štruktúry a silnú členskú základňu. Financovanie je zahalené tajomstvom, ale dá sa predpokladať, že ani jemu francúzske banky dvere neotvárajú, podobne ako Marine Le Penovej. V rovnakej situácii bol pred štyrmi rokmi aj Macron, ten však mal na svojej strane silné podnikateľské a mediálne skupiny.

Najliberálnejšia z troch pravicových kandidátov

„Medzi ideológiou a demagógiou existuje tretia cesta, to je tá naša,“ takto komentovala svoje sobotňajšie víťazstvo Valérie Pécressová, čerstvá nominantka Republikánov.

Tým zároveň ukázala na svojich hlavných konkurentov, Macrona a Zemmoura. Dlhoročná politička s ministerským skúsenosťami vyhrala v lete svoj parížsky región po druhýkrát, čo svedčí minimálne o tom, že v kampani vie ako na to.

Je však známa aj zmenami svojich postojov, ktoré mení podľa situácie.

V roku 2012 bola v uliciach s La Manif pour Tous (hnutie na podporu rodiny, ktoré vzniklo ako reakcia na legalizáciu manželstiev rovnakopohlavných párov). No pred niekoľkými mesiacmi podporila prokreáciu pre lesbické páry.

Kotrmelec predviedla aj v primárkach 2016, kde najskôr podporovala Juppeho, potom Fillona, za čo dostala v kuloároch prezývku „traitresse“ (zradkyňa). Po prehratých voľbách v 2017 skritizovala stranu ako príliš konzervatívnu. Neskôr opustila Republikánov, založila svoju vlastnú formáciu, ale vrátila sa, hneď ako strana ohlásila primárky.

V tábore súčasného prezidenta Macrona je Pecressová vnímaná ako najväčšie nebezpečenstvo. Je najliberálnejšia z troch pravicových kandidátov, má podporu zabehaných straníckych štruktúr a navyše je to žena. To sú zbrane na pritiahnutie hlasov, ktoré svojho času odišli k Macronovi.

Jej prvá výzva bude udržať pokope umiernené a konzervatívne krídla a nedopustiť ešte väčší odliv voličov ku konkurentom. Na postup do druhého kola však potrebuje dostať späť hlasy od Zemmoura, čo je nepravdepodobné.

Boli to práve ľudia ako ona, vinou ktorých časť členskej základne Republikánov odišla inam.

Prieskumy hovoria, že v súčasnosti sa okolo 70 percent francúzskych voličov identifikuje politicky napravo. Novosformovaný pravicový opozičný triangel reprezentuje spolu až 45 percent.

Jeho tri póly sú však politicky nezmieriteľné, čo je jeho hlavná slabina.

Do apríla sa ešte môže stať všeličo, ale ak sa nenájde zmysel pre zodpovednosť a sily sa nespoja, bude platiť to, čo sa o francúzskej pravici hovorí už dlho.

Že je to stroj na prehry.

 

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.